Estadio Santiago Bernabéu. Pár rokov dozadu. Zrnitý internetový prenos akejsi televíznej stanice sprostredkoval gól jedného z mužstiev. Chrapľavý hlas španielskeho komentátora mrmlal nezrozumiteľné frázy, uvedomujúc si, že je svedkom niečoho špeciálneho. „El momento más especial...“ započul som, no v mojej hlave naďalej panoval dlhotrvajúci zmätok. Hráči oslavovali a diváci tlieskali ich umeniu. Nič nezvyčajné, ba naopak – úplne prirodzené, pomyslel som si. Bol som ešte mladý, nepozorný fagan bez schopnosti vnímať veci v širšom kontexte. Díval som sa na zvädnutú tvár môjho otca, na pokrivenú mimiku hráčov v bielom. Tí druhí sa za zvláštneho aplauzu publika hlasito radovali. Zrazu som pochopil. Potlesk sa pominul. O niekoľko sekúnd sa nálada zákonite zmenila. Piskot a bučanie sa prelínali s hluchými fázami. Bolo to moje prvé „clásico“. El día que el Bernabéu aplaudió a Ronaldinho. Úcta prekonala rivalitu, ale rivalita rodí rešpekt. Dnes už viem. A vnímam inak.

Iste, Barcelona prežíva turbulentné obdobie poznačené mnohými zmenami. Niektoré z nich sa dali predpokladať, niektoré prekvapili a rozprúdili vlnu domnienok a špekulácií, ktoré polarizujú a dezinformujú. Uplynulých desať dní otriaslo všetkými, no prvotný impulz k týmto zmenám bol vyslaný už oveľa skôr. Za súčasnú situáciu nemôže jeden muž, no v prípade pocitu krivdy sa všetky vyčítavé pohľady obracajú na toho najvyššieho. Josep Maria Bartomeu nesie ťarchu zodpovednosti na svojich pleciach, hoci je len spoluzodpovedný. Postupnými krokmi, ktoré prichádzajú v hodine dvanástej, sa mu darí udržať balans, no aj ten najmenší závan má stále silu zlomiť mu krk. Tým, ktorí sú voči súčasnému vedeniu skeptickí, väčšmi než osoba prezidenta prekáža spôsob, akým sa k úradu prezidenta dopracoval. Nelegitímny mandát. Nebol volený, ale de facto dosadený. Rosellov pád mal ďalekosiahlejšie následky, ktoré personálna výmena nemohla zvrátiť, ale ich len na istý čas pozastaviť. Bartomeu sa ukázal ako schopný, no i alibistický diplomat s kvalitami, ktoré však nemôže nik spochybniť. Nemožno vykonávať závery a súdy – boli by predčasné. Bartomeu prišiel do nezávideniahodnej situácie a loď, ktorej velil a velí, sa stále plaví so cťou, hoci už niekoľkokrát spoznala, ako chutí útes. Správny človek v nesprávnom čase je nesprávny.

Barcelona dominovala. Dnes patrí medzi úzku špičku najlepších. Real Madrid žne úrodu až po mnohých rokoch trápenia a musíme uznať, že celkom zaslúžene. Len výborné výkony našich súperov v nás môžu zasiať energiu prekonať nielen ich, ale aj nás samých. Boli sme na najvyššom stupienku, písali sme históriu a svojpomocne sme už vyššie vystúpiť nemohli. Útlm bol logickým vyústením (áno, čo by dali toľké kluby za tento "útlm"). Pamätajme, že po výdychu nasleduje nádych. Mám dojem, že znovu naberáme ten správny a vytúžený kurz. Visca el Barça! Porque en esta vida no hay luz sin oscuridad...

Komentáre

Váš účet je zablokovány! Nemôžete pridávať komentáre do:
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.