Európsky Supercup! V katalánsko – španielskom finále sa presadila Barcelona po rýchlom inkasovanom góle a neskôr po rýchlej naháňačke súpera – zaručený divácky zážitok. Pritom ukázala Barca tie kvality, ktoré ju zapísali v poslednej sezóne do histórie – ale i slabiny, ktoré temer zabránili zápisu do nej.
Barcelona vo zvyčajnom systéme s malými adjustáciami
Katalánci i v tomto zápase praktizovali naďalej ten systém, na ktorý sme si zvykli od cca druhej polovice minulej sezóny a ktorý im aj priniesol triple. I keď Mathieu (namiesto Jordi Albu) začal na ľavej strane ako skôr defenzívne ladený krajný obranca, vysúval sa už veľmi skoro dopredu a zasahoval do výstavby hry Barcy – omnoho viac ako na opačnej strane Dani Alves.
Základné formácie
Alves hral v prvom rade jedného z trojice obrancov spolu s dvomi strednými obrancami, len občasne sa zapájal do útočenia, objavoval sa veľmi často v strede a v pravom polopriestore. Keďže toto praktikoval celoplošne, bolo ho možno vidieť na „území“ šestky alebo desiatky. Zdalo sa to ešte extrémnejšie ako v minulej sezóne.
Toto však principiálne pasuje k Alvesovi. Je silný v kombinácii, herne inteligentný a kreatívny, k tomu hráč s čistou technikou a mimoriadne dobrý pri cirkulácii lopty. V dôsledku toho je ho len veľmi ťažko brániť, lebo mení flexibilne zóny a tieto prelína. Z toho sa samozrejme u súpera kreujú problémy pri preberaní zodpovedností za jeho krytie.
V systéme Barcy okrem toho Rakitič často odskakuje na pravé krídlo, rovnako ako sa Messi, síce nominálne pravý krídelný útočník, stavia extrémne široko. Z pohybu oboch profituje Alves, lebo sa mu otvárajú priestory a kolegovia vybalansujú jeho nábehy. Párkrát nastala situácia, že všetci traja stáli extrémne blízko vedľa seba (a Suarez od nich viac odstupoval), čo nebolo vôbec problémom Kataláncov z dôvodu ich sily v kombinácii – i keď boli izolovaní v hlbokých zónach.
Messi sa mohol na dlhší čas dostávať do stredu – tu sa tiež vytvárali mnohé a rozličné varianty loptových štafiet.
Po dvadsiatich minútach hral Alves o niečo širšie, Rakitič zostal viac vzadu a tvoril spolu s Busquetom akoby dvojitú šestku. Hrali ju však úmyselne asymetricky, aby sa Iniesta mohol vracať do ľavého polopriestoru a preberať lopty. Sevilla mala dosť problémov s Messim, ktorý sa v tomto čase pohyboval v pravom prednom polopriestore a tým i problémy so vzniknutými kombináciami Barcy.
Messi a Iniesta dokázali sťahovať na seba súperov a potom rozohrávať do rozhraní na dvoch široko postavených útočníkov alebo presúvať hru – často cestou šestiek. Pri ofsajdovom góle Suareza v 28. minúte bol napr. Rakitič v minimálne širokom postavení, Alves sa nachádzal vedľa neho spolu s Iniestom – v poloľavom priestore, Messi relatívne centrálne a Suarez tak ako i Rakitič quasi ako veľmi široko postavení útočníci pred desiatkou, v „diamantovom“ rozostavení 4-3-3.
Proti lopte bolo základné rozostavenie Barcy 4-1-2-3, pričom Messi si často vyberal „pauzy“ a centrálni záložníci boli extrémne flexibilní vo vybiehaní vpred.
Tak došlo v prvom polčase k scénam, kde Iniesta podporoval Suareza, Busquets bol nakrátko najvyššie postavený stredový hráč (na prekvapenie často) a potom zrazu fungoval Rakitič ako desiatka v súperovom šestkovom priestore, pričom najmä uzamykal tento priestor. V hlbokom pressingu sa dostával Busquets dokonca až za osmičku – na krídlo, ktoré sa súčasne poctivo vracalo do vzniknutej diery.
Kompaktnosť a harmónia pri práci proti lopte neboli síce perfektné a v niektorých fázach dosť rizikové, lenže intenzita a variabilita do cca 60. minúty boli obdivuhodné. I tak však potrebuje Barca popracovať na kompaktnosti, aby zostala konštantne na vysokej úrovni.
Sevilla medzi 4-2-3-1 a 4-4-1-1
Na začiatku dosiahla Sevilla zo štandardky vedúci gól. Spolu s generálnymi strategicko – psychologickými aspektami úvodnej fázy hry, kde sa čakala okamžitá iniciatíva Barcelony nastalo niečo ako „klamanie nepriateľa“. Počiatočný herný plán Sevilly nevyzeral zle, no nebol dostatočne dobrý.
Proti lopte nehral Banega ako desiatka (ako sa očakávalo), ale Iborra sa orientoval až osobkou na Busquetsa. Bol to systém 4-4-1-1. Krídla hrali hlbšie a relatívne tesne obsadzovali, Iborra sa občasne presúval až doprava na Rakitiča. Sevilla praktizovala veľmi agresívne vysúvanie s celou formáciou.
Pravdepodobne to boli dva góly Messiho z trestných kopov a nepriaznivý stav, ktoré zdôvodnili takýto postup. Možno to ani nebola vedomá reakcia Unai Emeryho, ktorá viedla k prispôsobeniam Sevilly. Sevilla pôsobila hlavne vďaka vynikajúcim kombináciám Barcy pasívne a držala sa stále vzadu.
Pressingové rozdiely Sevilly v predných líniách v 1. polčase
Barcelona kontrovala veľmi dobre takémuto spôsobu hry súpera a nedovolila Seville, aby táto bola nebezpečná.
Barcelonská automatizovaná variabilita dominovala zápasu
Aj keď Katalánci profitujú z neuveriteľne enormnej individuálnej kvality a takticky sú (najmä v obrane) občas v nesprávnej polohe, ukázali počas dlhých minút nádherné predstavenie. Pritom sa ukázalo, že v tréningu zrejme nacvičujú niekoľko určitých rozostavení v ofenzíve, pri ktorých Rakitič, Alves a Messsi majú určité konkrétne úlohy pri obsadzovaní konkrétnych zón, ktoré majú účinok vždy na dvojicu z týchto troch hráčov podľa pohybu hráča s loptou.
Takto neboli nikdy vypočítateľní, ale všetci traja variovali svoje pozície a úlohy, pričom ostatní sa vždy dokázali prispôsobiť. Od polovice 1. polčasu bol napr. aj Rakitič ako najhlbšie postavený stredový hráč viditeľný v pravom defenzívnom polopriestore, ktorý stál v diagonálnej línii s Busquetsom ako centrálnym a Iniestom ako najvyššie hrajúcim stredovým hráčom Barcy.
V tejto grafike je vidieť ako enormne ťažko a nepríjemne je toto brániť a aké množstvo rôznych možností z toho vyplýva pre hráčov Barcelony na pravej strane.
Možnosti akcií na pravej strane
(Rakitic vyšiel z formácie, Alves je vyššie postavený, Messi vo vnútri)
Tým je aj veľmi ťažké rozoznať spôsob hry Barcelony, keďže dokáže vytvárať rozličné štruktúry a tieto ešte navyše variuje.
Matthieu sa stal neskôr aktívnejší a nabiehal vpred, napriek skutočnosti, že ľavá strana prednostne funguje ako priestor na uvoľnenie a ako „otvárač“ priestorov; tak ako pre hru na pravej strane ako aj pre Iniestu. Až hlboko do 2. polčasu to vyzeralo na suverénne víťazstvo Barcy.
Vyšší pressing a Barcelonská náchylnosť k problémom
Po 3 : 1 bolo praktiky po zápase – po všetkom. To verili Katalánci – a väčšina divákov. Ale nielen že Barcelona ostala nedbalá – Sevilla zvýšila obrátky. Pressovala jednoznačne vyššie a vrátila sa k počiatočnej agresivite a osobkám, čím spôsobovala Barce nepríjemnosti. K tomu treba pripočítať niektoré prispôsobenia Sevilly: krajní obrancovia sa častejšie vysúvali z obrannej štvorice – pätice až do polovice Barcy, aby podporili pressing. Pomohla o. i. aj výmena – príchod Konoplyanku.
Ďalej tu boli pravdepodobne aj psychologické aspekty, ktoré sa odzrkadlili na technicko – taktické komponenty. Oslabilo sa nabiehanie hráčov Barcy do voľných priestorov, zrazu tu boli mnohé dlhé pasy a tak zostali viditeľné barcelonské problémy. A viac...
V pressingu po stave 3 : 1 chýbala intenzita, často ostala formácia Barcy v 4-1-3-2 alebo 4-4-2 s temer kompletne neaktívnym Messim. Až v konečnej fáze sa dal rozoznať jasný systém 4-4-2 u Barcy, čo bolo využité po striedaní Bartru, keď Mascherano sa posunul do stredu ihriska. .
Prechod do útoku po defenzíve bol vtedy u Barcy veľmi slabý. Otvárali sa veľké priestory na stranách a pred obranou, k tomu ešte bolo bránenie šestnástky veľmi nestabilné. Kvôli slabej kompaktnosti a pomalému prechodu do útoku Barcy, využila Sevilla i túto možnosť ku krídelným útokom. Stred teraz Barca nedokázala vyplniť a pre Sevillu tým ponúkala možnosť pre kvalitnejšie útoky, nahrávky a zakončenie.
Po dlhú dobu suverénni Katalánci tým prenechali Seville zápas a prakticky sami ju vrátili do zápasu. Sevilla presunula dopredu Banegu na desiatku, čo viedlo k lepšej centrálnej prezencii a postavila sa po vyrovnaní na 4 : 4 do rozostavenia 4-5-1 a občasne i 4-1-4-1. V predĺžení reagoval Luis Enrique a poslal na ihrisko Pedra, aby pridal na dynamike v ofenzíve (miesto Mascherana) a hra sa viac–menej znormalizovala. Sevilla passovala opätovne hlboko a pasívne.
Nakoniec bola záverečná fáza zápasu troška nudná. Na oboch stranách chýbal fitness, aby sa vrátil „zážitok“. Po dvojnásobne tečovanej štandardke a následnej strele Messiho bol to práve striedajúci Pedro, ktorý sa postaral o 5 : 4.
zdroj : www.spielverlagerung.de
preklad, úprava: Peter
Domink
Na večer take technicke analyzy už nedobre... :D
Nene sa smejem,pekný článok (y)
Messi10Neymar
Perfektná analýza. (Y)
paraverso
Ako analyza dobre, ale autorovi odporucam pouzivat radsej slova, ktore vie pouzivat. Teraz to znie ako Borbelyho vlastna tvorba ;)
Federer
Ak si sa rozhodol porovnávať Borbélyho s európskym NAJUZNÁVANEJŠIM spolkom odborníkov na futbal tak odporúčam Tebe radšej sa nevyjadrovať. Nemáš ani páru o kom hovoríš! Takže to neberiem ako urážku fachmanov ale Tvoju neschopnosť porovnať "nejakého Borbélyho" (kto to je ?) s takou super partiou.