Predovšetkým z dôvodu množstva jeho strelených gólov a rýchlom vzostupe už v mladých rokoch sa postaral Patrick Kluivert o nebývalý záujem. Fyzicky silný útočník, ktorý nenaplnil kompletne svoj potenciál: v očiach mnohých zostal obraz typického strelca v technicky kvalitnom prevedení. Žiaľ, málokedy bolo počuť viac ako uvedený názor, i keď Patrick bol omnoho viac ako kombinačne kvalitný zakončovateľ.
Bol by si záslúžil omnoho viac ako názor, že mal vynikajúcu kompletnosť. Navyše ho považovali (v najlepšom prípade) za veľmi talentovaného, veľmi skoro vyzretého a občasne geniálneho útočníka, ktorého vždy považovali za typickú „deviatku“. K tomu prispeli i jeho silná postava a najmä mnohé góly hlavou a v niektorých fázach jeho letargický spôsob behu – jedno s druhým ho „nepasovalo“ za výnimočného. Podobne ako je to u iných telesne silných útočníkov, bol zaradený neprávom medzi „tanky“ a jeho schopnosť tvorcu hry a kombinačné elementy zašli do zabudnutia. Neprávom!
Prelom v teame van Gaalovho Ajaxu
Keď mladý Kluivert už ako 18 – ročný hral v prvom mužstve Ajaxu, musel sa prispôsobiť profilu celoplošnosti, čo sa dá pripísať vynikajúcim schopnostiam spoluhráčov, ktorí ho veľmi podporovali.
Keďže „tieňový“ útočník Jari Litmanen bol s hernou inteligenciou, efektivitou a neuveriteľnými výpadmi vpred primárny strelec mužstva, presadzoval Luis van Gaal najprv flexibilných stredových hráčov ako polyvalentného Ronalda de Boera. Len preto, že i Kluivert spĺňal takisto vysokú úroveň, dostal sa k mnohým nasadeniam v prvom mužstve Ajaxu. Okrem klasického nebezpečenstva pred bránkou súpera, ktorá bola primárnou podmienkou útočníka, vyznačoval sa predovšetkým tým, že bol schopný fungovať ako príjemca dlhých lôpt a ako vracajúci sa hráč – „stena“.
Postavenie mužstva „bičovali“ do úžasného vertikálneho spôsobu hry najmä obrancovia, vysúvajúca sa falošná „štvorka“ Rijkaard alebo jedna z „osmičiek“ s vertikalitou, v ktorej potrebovali centrálneho útočníka ako „dopravný uzol“, resp. „prestupnú stanicu“. Prihrávky ktoré v „uzli“ Kluivert prijímal, boli pre neho ako stvorené – bol technicky silný, robustný, herne inteligentný, čím dokázal ísť v ústrety pasom a s temer magickým timingom dokázal so sebou vyťahovať súperových obrancov a následne sklepávať lopty pre spoluhráčov. Ak sa občasne dopúšťal malých technických alebo koordinatívnych chýb – čo sa môže stať každému – reagoval šikovne a zostával napriek chybám pri lopte. Do dier, ktoré vytváral svojim pohybom späť sa mohli dostávať najmä „osmičky“ a prebiť sa polo-priestorom, zatiaľ čo krídla Finidi a Overmars nechávali otvorené rozhrania – jeden z najdôležitejších útočných vzorcov tohto mužstva Ajaxu.
V niektorých fázach sa Kluivert presúval izolovane od priebehu hry, s dobrým timingom bol však pri všetkom čo bolo nutné. Dokázal odlákať súpera alebo obsadzovať nenápadne iných protihráčov. Zvykol sa odkláňať najmä doprava – ak sa rozvíjali útoky po tej strane – a následne rýchlo odkloniť do ľavých ofenzívnych voľných priestorov.
Tak sa mohol mnohostranne nadaný Litmanen napasovať do úlohy „druhého stredného útočníka“ v polo-ľavom priestore a tu pracovať ako príjemca lôpt – súčasne ako „stena“ a sklepávač pre spoluhráčov. Tým dal hre v priestore okolo neho kompaktnosť zatiaľ čo Kluivert sa situatívne presúval spoza chrbáta obrannej línie súpera. Kluivert sa snažil, aby sa na neho naviazali obrany súperov, lákal ich a odovzdával loptu lepšie postaveným spoluhráčom v polo-priestoroch, hlavne po prenesení hry na voľnú stranu – tým bol akoby občasný „klínový“ hráč..
Kluivert sa pohybuje krátko k lopte, odovzdá ju, naviaže na seba súperov a umožní tým Ronaldovi de Boerovi nahrávku na polo-ľavú stranu, ktorú týmto „otvoril“ a strana môže byť použitá na presun hry – Overmars a Davids sa pohybujú k Litmanenovi
Generálne: dokázal spraviť veľký dojem, keď temer z ničoho dokázal otvoriť priestory spoluhráčom, malými temer neviditeľnými, no veľmi dobre načasovanými pozičnými zmenami. Sčítané a podtrhnuté: jeho vyhýbavé manévre dokonca i v pasívnej forme – tendenčne bez lopty – ale i v jednoznačne aktívnych variantách (neskôr v Barcelone) boli strategicky podložené.
Duo s Bergkampom
Ako príklad pre cielené nasadenie herne silnej a súčasne potentnej charakteristiky Kluivertsa môže poslúžiť jeho úloha na MS 1998. V asymetrickej formácii 4-4-1-1 pod trénerom Guusom Hiddinkom patril v tomto turnaji k absolútne nosným stĺpom Holandského národného mužstva, ktoré bolo vyradené až v jedenástkovom rozstrele v semifinále proti Brazílii. Na MS bol Kluivert partnerom trošku hlbšie agujúceho Dennisa Begkampa, pričom mu dokázal „ako na tanieri“ predkladať lopty – darilo sa mu nasadzovať ho svojimi vyhýbavými manévrami do ofenzívnych polo-priestorov v blízkosti šestnástky.
Schopnosťou sťahovať sa, ponúkal na preťaženej pravej strane pri výstavbe hry – hlavne tvorenej a iniciovanej Ronaldom de Boerom – pevný bod pri preberaní lôpt, otváral priestory pre Bergkampa a dokázal mu ešte posúvať i ťažké lopty. I ťažko prijímateľné lopty dokázal spracovávať a zabezpečovať, bol schopný realizovať otočky smerom k bráne a obsluhoval tým Bergkampa vo vysokých zónach.
K základnej funcii tejto hry sa vrátil nový tréner Frank Rijkaard – bývalý spoluhráč – na domácich ME 2000, čo viedlo k špektakulárnym zápasom a doviedlo mužstvo do semifinále.
O strieľaní gólov a o roli „špílmachera“
Celkovo nebol Kluivert vždy len klasický strelec, akým je na prvý pohľad v pamäti a v očiach mnohých, ale protiklad – v určitých fázach pri streľbe až hektický a tým čiastočne nekonzekventný pri využívaní gólových príležitostí. Tým ani nie je podivné že – pri pohľade späť na čísla v jeho celej kariére – nedosiahol ani kvótu 0,5.
Samozrejme: mal v repertoári vynikajúce pasy a dosiahol i množstvo gólov – napr. v Ajaxe v pvej sezóne až 18, v Barcelone strelil minimálne 15 gólov v piatich po sebe idúcich sezónach alebo bol dlhodobý rekordman Holandského národného mužstva.
No pozor: väčšina gólov nepadla ako následok jeho hry klasického stredného útočníka s inštinktom a silovou hrou v šestnástke, ako niektorí, ktorí len číhajú na produkt svojich spoluhráčov – boli síce i také góly, no skôr v malom počte.
Omnoho viac boli jeho góly produktom a konzekvenciou jeho vlastného pričinenia ako spoluhráča ostatných z mužstva, čo viedlo k lepším spoločným útokom, z ktorých profitoval a mnohé dokázal úspešne zakončiť – pomocou kolektivity sa sám priviedol do dobých pozícií a potom využil svoje individuálne schopnosti. Žiaľ, jeho občasné problémy so správnou dynamikou a nie vždy dobre na neho naviazané mužstvá spôsobili, že takto vytvorených gólových situácií mohlo (malo) byť omnoho viac.
Tu pasuje aj citát jeho podporovateľa Louisa van Gaala, ktorý pri pohľade späť – práve na Kluivertov čas v Barcelone – poznamenal, že Kluivert bol kavlitný, no v podstate MAL byť ešte lepší. K tomuto treba ešte povedať, že v drese Ajaxu pri radikálnych vertikálnych „prepadových“ útokoch dokázal svojimi „sklepávačkami“ pripraviť množstvo gólov svojich spoluhráčov a i sám po centroch alebo kontrách strieľal góly..
Začiatok rekordnej sezóny víťaza CL 1995: Kluivert pripravil gól na 2:0 v prvom zápase skupiny proti obhajcovi AC Milan. Pomocou šikovného opustenia prednej zóny a kvalitného timingu dokázal po prijatí lopty od Ronalda de Boera, vyslať tohto do uvoľneného priestoru. Dôležitá je i široká pozícia Finidiho, ktorý viaže svojho súpera, ktorý i keď zbadá nebezpečenstvo diery v obrane, nestíha už zakročiť.
V neskoršej fáze svojej kariéry sa vyvinul Kluivert na trochu hlbšie operujúceho hráča, ktorý rád odstupuje späť, aby mohol agovať i ako „špílmacher“ a zo sklepnutých lôpt spoluhráčov mohol sám profitovať pri streľbe. Profitoval až z priestorov „desiatky“, dokonca až „šestkového“ priestoru a skúšal streľbu spoza šestnástky, čo viedlo v tomto obndobí k väčšine jeho gólov – z diaľky. Už v Ajaxe mal takéto fázy, keď si menil miesta s Litmanenom alebo tvoril časť útočnej dvojice s mladým Nwankwo Kanu-om. Tu sa ukázalo, že „hrajúci“ Kluivert stále ešte hľadá interaktívne kombinácie – práve spolu s Kanu-om tvorili úžasné narážačky v technickej dokonalosti v medzipriestoroch.
Kluivert ako „desiatka“
Jedno z mnohých situatívnych postavení Holanďana v roku 2001
Obdobie, v ktorom Kluivert najtrvalejšie a najkvalitnejšie fungoval ako „špílmacher“ a bol dokonca nasadený ako skutočná „desiatka“ sa datuje do prvej periódy Louis van Gaala ako trénera Holandského národného mmužstva. Najprv vytvoril Kluivert pohyblivú dvojitú špicu útoku s Jimmy Floyd Hasselbaink-om, v ktorej sa situatívne striedal ako „špílmacher“, do času, kým sa ním stal na „plný úväzok“. So skutočným stredným útočníkom Ruud van Nistelrooy-om sa stali útoky mužstva ešte silnejšie, najmä vo využití dlhých pasov a odrazených lôpt, čo umožnilo Kluivertovi podporu stredného útočníka a plnenie úlohy kreatívneho hráča. Mimochodom s van Nistelrooy-om je narodený v ten istý deň, 1. júla 1976.
Neisté hľadanie balansu – rovnováhy hry
V príspevku Kluiverta ku kombináciám nenájdeme veľa chýb. Zrejme najväčšie ťažkosti mal v tom, že vykonával až nevedomky rôzne interakcie a pri nich nenachádzal správny balans. Napr. svojou schopnosťou udržať loptu: držal ju pridlho čím sa ideálne nenapasoval dynamike hry svojho mužstva. Tým i vystupoval priveľa dominantne a “špílmachersky“ ako by musel a mal – priame odovzdávanie lopty bolo dobré, no hlavne vo svojich mladých rokoch nenachádzal správny timing. Bolo to jeho presvedčenie o jeho schopnostiach udržať loptu aj v kritických situáciách. Čím samozrejme nechtiac tvoril z dynamických – statické situácie.
Je zaujímavé, že v týchto kritizovaných situáciách mala (ako to už býva) minca i druhú stranu: zásluhou malých problémov s balansom sa stávalo že napr. v driblingoch strácal vlastný rytmus. Na tomto pozadí treba povedať, že Kluivert bol – ako hráč – v protiklade s verejným názorom, senzibilný „typus“ – no nekonštantného druhu.
V Barcelone s Figom a Rivaldom
Po nie veľmi úspešnom angažmán v AC Milan priviedol Louis van Gaal svojho chránenca v strede sezóny 1998/99 k FC Barcelona, kde prežil najdlhšiu periódu svojej aktívnej činnosti. Rýchlo si vybojoval miesto v základnej zostave a tvoril úžasné trio so svojimi krídlami Figom a Rivaldom. Pritom Figo striedal svoju hru medzi citovými centrami a výpadmi so ziskom priestorov, pričom kombinoval s Kluivertom alebo preňho pripravoval príležitosti. Ešte efektívnejšia bola súhra s Rivaldom, ktorý sa z ľavého krídla sťahoval do stredu. Pre takéto nábehy zas otváral Kluivert priestory odstupovaním doľava a slúžil i ako potenciálny príjemca prihrávok. Takýmto spôsobom docielili obaja množstvo gólov a vycibrili si výbornú spoluprácu.
Kluivert v zápase proti svojmu bývalému klubu. Po ľahkom ústupe vzad predkladá vertikálny pas Guardiolu do voného priestoru Celadesovi a rozruší týmto krycí „tieň“, v ktorom bol „uväznený“. Keďže „šestka“ Ajaxu sa pohybuje späť, aby zdvojila Kluiverta, je stredový priestor k útoku Barcelony ešte väčší.
Toto nebolo vôbec divné ak si uvedomíme, že Kluivert patril k tým málo útočníkom, ktorí mali klasu a štýl Ronalda – ako keby bol Kluivert ešte systematickejší a presnejší Ronaldo.
Aj keď Luiz Felipe Scolari odviedol pri zisku titulu MS 2002 vynikajúcu prácu, nepasovali Ronaldo a Rivaldo perfektne dohromady, i keď vďaka ich schopnostiam harmonizovali. Oproti tomu bol Kluivert pri pohľade na spoluprácu s bývalým najlepším futbalistom sveta 1999 ešte účinnejší. To môže súvisieť i s tým, že obaja dokázali temer totožne zahrávať lopty do statických situácií, resp. ich sami vytvárať.
Facit – zhrnutie
Pokiaľ na jednej strane bola základná herná schopnosť Kluiverta podľa mnohých slabšia – podobne ako jeho schopnosť „špílmachera“, váha kladného názoru bola dávaná na jeho jednoznačnosť ako stredného útočníka a s tým spojené kritériá: výborná hra hlavou alebo jeho prerážacia schopnosť. Proti tomuto názoru hovorí však i to, že Kluivert i keď naozaj bol dynamický, silný, dokázal prerážať obrany, nebol absolútne atletický typ – vlastnosť, ktorú by mali mať útočníci.
Pričasto bolo o ňom hovorené ako o technickom, inak ale „normálnom“ útočníkovi, ktorý predovšetkým strieľal góly. Musíme podotknúť, že to neboli až také nadšené štatistiky a také množstvo gólov. Výraz „normálny“ bol pravdepodobne najvýstižnejší.
Namiesto toho sa mu však darilo vyvíjať sa v jednotlivých fázach kariéry. Bol neustále brzdený zraneniami, no i svojimi eskapádami, takže bolo len veľmi ťažké ho „zaškatuľkovať“ ako nejaký konkrétny typ. Už menované slabiny však „preboleli“ pri jeho vlstnostiach mimoriadneho „spoluhráča“ pre svoje mužstvo, v oblasti kombinatívnej, ako i v sklepávaní lôpt spoluhráčom, no i „špílmacherskej“. Preto patril k najlepším útočníkom svojej doby a možno i všetkých dôb.
zdroj: www.spielverlagerung.de / Adventskalender 2015 / Artikel TR
výber, úprava, preklad, poznámky: Peter
tominno9
miestami mám dojem že článok diktoval Laco Borbély
sportovyFANDA
polyvalentného Ronalda de Boera :)
DonAndres26
niektorí komentatori vedia https://www.youtube.com/... pri penalte neymara