Pri príležitosti odvety Champions League medzi klubmi Arsenal FC a FC Barcelona, sa vyslovene núka tento taktický rozbor – retroanalýza zápasu zo sezóny 1999/2000.

Arsenal s počiatočnými ťažkosťami, Barca konzekventná v defenzíve

Wenger proti van Gaalovi je duelom snov pre fetišistov futbalu, ktorí majú radi futbal „s veľkým držaním lopty“. Obe mužstvá z doširoka rozostavenými obrannými formáciami pri výstavbe hry hrali na krátke prihrávky. U Bracelony stál vo fókuse pri vlastnom držaní lopty Guardiola, na opačnej strane Vieira. Hoci už v tej dobe bola v Barce hra krátkych prihrávok zvyčajná, Barca agovala omnoho vertikálnejšie ako za trénerstva Guardiolu. Barcelona Luisa Enriqueho sa podobá vertikalitou v posledných dvoch rokoch vertikalite hranej pod trénerom Van Gaalom. Cieľovým hráčom na špici útoku bol predovšetkým Patrick Kluivert, ktorý svojou fyzičkou dokázal spracovávať lopty aj pod tlakom súperov, tieto sklepávať spoluhráčom. Toto prepájal so svojou mimoriadne kvalitnou pohybovou kultúrou. Primárne sa staral o rozohrávky, po ktorých štartoval do voľných priestorov. Centre naňho prichádzali zľava od Rivalda a sprava od Figa, ktorí obaja svojimi schopnosťami v driblingu podávali Kluivertovi – hráčovi v šestnástke súpera – lopty z veľmi širokých postavení.

Za nimi hrali veľmi vertikálne ofenzívni krajní obrancovia Reiziger a Sergi, ktorí neustálymi šprintmi mali za úlohu získavať priestory. Guardiola, Cocu a Luis Enrique tvorili centrum mužstva v strede poľa. Predovšetkým Guardiola dokázal uvoľňovať svojich spoluhráčov vo vnútri formácie súpera, ktorí sa presúvali do polo-priestorov, ktoré vytváral Kluivert svojimi pohybmi.

Podobne i Arsenal používal systém široko postavených a v driblingu silných krídel. Overmars a Ljungberg sa však v prvom polčase temer nedostávali do hry. Bolo to predovšetkým v tom, že Arsenal ako kolektív mal problémy už v začiatkoch výstavby hry s pressingom Barcy, čím musel využívať vysoké dlhé lopty. Preberať ich síce mohol vysoký Kanu alebo Bergkamp – obaja veľmi schopní hráči – no preberanie lôpt nebolo „čisté“, lebo i obranný pressing Barcy fungoval výborne. Preraziť obranu sa darilo jedine krátkymi prihrávkami do kombinácií medzi Parlourom a Bergkampom. Parlour bol veľmi dynamický a orientovaný na bránu Barcy, čo občas privádzalo obranu Barcy do ťažkostí.

Do vedenia šla Barca s dvojitým úderom najskôr po nafilmovanej jedenástke za faul na Cocuho, a len o minútu neskôr po kontre, ktorý zakončil Luis Enrique. Potom uzamkla Barca obranným pressingom centrum ihriska, čo sa jej excelentne darilo. Kluivert fungoval ako klín medzi strednými obrancami súpera, Cocu a Lucho sa presúvali vždy do blízkosti lopty, boli veľmi kompaktní, zatiaľ čo Guardiola pôsobil ako „dáždnik“ zachytávajúci lopty čo prešli a kvalitne identifikoval vznikajúce situácie (dnes Busquets – pozn. prekladateľa), ktoré s prehľadom riešil.

Arsenal agoval v pressingu v postavení 4-4-2 s flexibilnou osobnou orientáciou, Vieira sa stal svojim tvrdým spôsobom vedenia súbojov protikladom Guardiolu. Vertikálna kompaktnosť sa však Arsenalu nedarila. Vieira musel často cúvať a používať svoje „smrteľné“ vkĺzačky a „ratovať“ svojím typickým spôsobom stopéra Tony Adamsa proti Kluivertovi tak, aby sa títo nedostali do bežeckého súboja, keďže Adams už bol v rokoch, veľmi vysokej postavy a tým i pomalší. Ku koncu 1. polčasu sa Arsenalu začalo viac dariť, mužstvo lepšie vtiahlo do hry krídelníkov a Vieira, Kanu alebo Bergkamp dokázali driblingom dostať loptu do výhodných zón. Obrana šestnástky bola však u Kataláncov veľmi konzekventná, preto väčšina striel Arsenalu prichádzala z nevýhodných pozícií. Napriek tomu sa podarilo Bergkampovi svojim jedinečným a známym pohybom vtiahnuť loptu do šestnástky a znížiť.

Van Gaal sa prispôsobuje, Arsenal s nádychom technickej agresivity

Van Gaal prestaval v prestávke systém na 4-4-1-1, Figo agoval len veľmi málo smerom za, vedľa alebo pred Kluivertom – Barca sa pokúšala generovať väčšiu prezenciu v šestnástke, aby mala ďalšieho príjemcu dobrých lôpt, predovšetkým od veľmi fokusovaného Rivalda z ľavej strany. Tým však nemala Barca prevahu v strede a začala sa prejavovať ukazovať telesná prevaha Londýnčanov. Vieira a Parloutr sa dostávali čím ďalej tým viac do súbojov, pri ktorých mala Barca problémy. Arsenal prerušoval útoky Barcelony buďto faulami alebo po víťazných súbojoch zakladal rýchle kontry. I keď po začiatku 2. polčasu boli Gunners o niečo lepším mužstvom, dokázala Barcelona zvýšiť na 3:1. Po vysokej lopte od Guardiolu na Kluiverta, tento na moment pribrzdil loptu, jeden z Londýnčanov smolovou vkĺzačkou „predložil“ Figovi, ktorý bol rýchlejší ako súper a prekonal zblízka Seamana. Hneď potom prevzal Figo opäť pozíciu na pravom krídle – Barca vytvorila postavenie 4-5-1.

Arsenal sa pokúšal dostať k šanciam zahrávaním vysokých lôpt na špicu útoku, kde sa nachádzali aj krídelníci. Wengerove mužstvo skombinovala hru „buldozéra“ spolu s extrémne kvalitnými súbojmi 1 – proti – 1. Barcelona mala k tomu šťastie – pri až štyroch sporných rozhodnutiach rozhodcu pri fauloch / ruke v šestnástke bolo rozhodnuté v prospech Barcy. Strední obrancovia Barcelony Abelardo a Bogarde boli napriek „buldozeru“ fyzicky vyrovnaní súperovi, čím Arsenal síce robil problémy, no len málokedy sa dostal do väčších šancí. Pozíciu krídelníkov Arsenalu ktorí sa presúvali do šestnástky Barcy, zabrali ako výpomoc krajní obrancovia Arsenalu, títo mali komu nahrávať a obliehali šestnástku Barcelony. Katalánci chceli rýchlymi kontrami potrestať Angličanov za mnohopočetne vysunutých hráčov, čo sa i podarilo v 70. minúte. Po ďalšom geniálnom pase od Guardiolu cez celý stredový rad súperovho mužstva, dokázal Cocu zo 16 metrov dostať loptu do brány. O málo neskôr sa dostali na strane Arsenalu do hry Davor Suker a Henry, no na viac ako jeden gól Overmarsa po geniálnej prihrávke Sukera to nestačilo.

Facit – zhrnutie

Van Gaalova hra na prihrávky „z prvej“ našla kulmináciu úspechu v Guardiolu, ktorý múdrymi pasmi vysielal do hry individuálne výborných útočníkov Kataláncov. Pomalá štvorica obrancov Arsenalu a už starnúci Tony Adams neboli schopní zastaviť útoky súpera. Arsenalu chýbal ten povestný posledný pas v šestnástke Barcy, pričom mal aj pech pri rozhodnutiach rozhodcu. Hra bola väčšinu času vyrovnaná, dva z najlepších teamov svojej doby vybojovali kvalitný a napínavý duel.

zdroj: www.abseits.at / David Goigitzerm
výber, preklad:
Peter

Váš účet je zablokovány! Nemôžete pridávať komentáre do:
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.