Zápasy

El Clásico: Splnený sen!

Pridal TK10
- 12. apríl 2016, 07:56

Každý má nejaký sen. Pekné auto, veľký dom, a tak podobne. Môj jediný životný sen bol a je FC Barcelona. Už ako dieťa som behal za loptou v modro-červenom drese a nepoznal som nič krajšie, ako keď som si mohol vychutnať zápas Barcelony v televízii. Pozerať sa na tento tím ma vždy fascinovalo a verím, že to tak aj navždy ostane. Pred pár mesiacmi sa mi však naskytla príležitosť, o ktorej som ani nesníval. Dostal som možnosť ísť na El Clásico.

Často som si pozeral ceny lístkov na rôzne zápasy Barcelony, a hlavne tie proti Realu Madrid. Cena však bola vždy privysoká. Mal som nejaké peniaze ušetrené z letnej brigády, ale bolo to málo. Jedného dňa však môj brat všetko zmenil, keď mi povedal, že vie ako veľmi tam chcem ísť a na zápas mi peniaze dá. Nechcel som tomu uveriť ale áno, bolo to tak a ja som si v decembri minulého roka kúpil lístok na tento úchvatný zápas.

Myslel som si, že sa za tie 4 mesiace asi zbláznim, ale bolo to práve naopak. Čas utiekol ako voda, ani som sa nenazdal a už som si balil kufor. V piatok 1. apríla som s mojím bratom a sestrou odletel z viedenského letiska do môjho vysnívaného mesta. Počas cesty lietadlom som mal celkom strach hlavne kvôli mojej poslednej skúsenosti s lietadlami a núdzovým pristátím, a počas cesty som myslel len na jediné, a to aby sme v poriadku dorazili. Našťastie sa nič vážne nestalo a v Barcelone sme v poriadku pristáli. Bol už neskorý večer a tak keď sme unavení prišli do hotela, ktorý bol len 4 kilometre od Camp Nou, zaspali sme veľmi rýchlo.

V sobotu som sa zobudil do jemne zamračeného, ale teplého rána. Po raňajkách sme hneď vyrazili prevziať môj lístok a potom priamo na Camp Nou. Ten pohľad bol úchvatný. Proste nádhera. Nič krajšie pre mňa na svete nieje. Po prehliadke múzea, šatne, tribúny a ihriska som si bol kúpiť v klubovom obchode dres Blaugranas. V rade na pokladňu bola celkom sranda, rozprával som sa s jedným chlapíkom, ktorý je síce Madridista ale rozhodol sa kúpiť si aj nejaké suveníry katalánskeho klubu.

Túto fotku ste už mohli vidieť, keďže som ju posielal chalanom z redakcie a použili sme ju v článku „El Clásico minútu po minúte.“

Po tejto prehliadke sme sa vybrali späť do hotela. A po skvelom obede zostávalo už len počkať do večera. O 18:45 ma vonku čakal pristavený taxík. S neskutočnými očakávaniami som nastúpil a povedal som iba „Camp Nou.“ Taxikár mal na prednom sedadle aj svojho malého syna. Nerozumel som veľa, ale z tých pár rýchlych viet som zachytil, že chlapec chce ísť rýchlo domov, aby to nezmeškal. Taxík zastavil, chalan vystúpil a utekal preč. O chvíľu na to som už vystupoval aj ja. Pri zatváraní dverí mi taxikár ešte rýchlo zakričal „Visca el Barca“ a moja odpoveď znela rovnako.

Bez akéhokoľvek čakania som vošiel do areálu, našiel som svoju vstupnú bránu a vybehol po schodoch štadióna. A potom prišiel ten nádherný moment, vyšiel som na tribúnu. Trochu mi trvalo, kým som našiel svoje miesto, ale času som mal ešte dosť a ľudia ešte len prichádzali. Usadil som sa a netrpezlivo som čakal, kým sa na internete objaví zostava. Po tom, ako som ju konečne našiel, sa ma vedľa mňa sediaci starší pán spýtal, kto bude hrať a tak som mu to ukázal. So zostavou sme boli spokojní. Po veľmi rýchlej hodinke na tribúne sa štadión zaplnil a boli sme pripravení na začiatok zápasu. Všetko stíchlo a zrazu sa z reproduktorov ozvala nám všetkým známa hudba. Neskutočné predstavenie. Skoro 100 000 ľudí spolu nahlas spievalo hymnu svojho milovaného klubu, nádherná mozaika, ktorá vzdala hold Johanovi Cruyffovi a všetko to skompletizoval nástup dvoch odvekých rivalov na trávnik. Barca a Real, Real a Barca. Hráči si podali ruky a rozostavili sa okolo stredového kruhu. Prišla jedinečná, no i strašne smutná chvíľa. Minúta ticha za zosnulého hrdinu. Slzy sa mi tisli do očí, ale zadržal som ich.

O malú chvíľu sa zápas začal. Domáci boli aktívni a svojim držaním lopty zatláčali Real na vlastnú polovicu. Hra bola už v plnom prúde. Všetci sledovali veľkú časomieru na obrazovkách po celom štadióne. Vedel som, čo sa deje, ale aj tak ma to prekvapilo. Prišla 14. minúta. Všetci na štadióne sa postavili a začali tlieskať. Slzám som sa tentoraz už neubránil. Na obrazovkách bola fotka Johana Cruyffa. Krásne poďakovanie tomuto velikánovi.

Po niekoľkých neúspešných akciách sa dostal do čistej šance Luis Suárez. Vtedy akoby sa mi zastavil čas. Všetci sa postavili ale následne sa chytili za hlavu. Luisito netrafil prázdnu bránu. Namiesto smútenia však prišiel obrovský potlesk a hecovanie od fanúšikov. Do polčasu sa však skóre nemenilo.

Cez prestávku som si rýchlo odbehol kúpiť jesť, no rady boli tak dlhé, že keď som sa vrátil na svoje miesto, hráči už vybiehali na trávnik. Začalo sa druhé dejstvo. Domáci fanúšikovia hnali svojich hráčov vpred. Po sérii niekoľkých rohových kopov sa presadil Gerard Piqué. Štadión vybuchol. Nádherná chvíľa plná eufórie a radosti. Všetci kričali, skákali oslavovali. Nasledoval mohutný potlesk a po rozohrávke Realu nasledoval zborový pokrik: „Piiiiiquee, Piiiiiquee!“ O niekoľko ďalších minút nás však nepríjemne zaskočil krásnym gólom Benzema. 1-1. Namiesto pískania však opäť prišiel potlesk, bubnovanie a pokriky, ktoré hnali Barcu späť do boja. Po chvíli nastalo ticho a vtedy sa stal pre mňa najkrajší moment celého zápasu. Barca držala loptu. Dva rady predomnou sedel malý chlapec. Mohol mať tak desať rokov. Postavil sa, začal kričať „Barca, Barca“ a tlieskal. Postupne sme sa k nemu všetci pridali. Stáli sme a kričali. Na to však prišiel nečakaný ťah od trénera domácich. Skvele hrajúci Ivan Rakitić opustil ihrisko. Na jeho miesto prišiel Arda Turan. Privítal ho nesmelý potlesk. Od toho momentu však Barca hrala ako obarená. Vyzeralo to, ako by to bol úplne iný tím. Pri každom útoku hostí som tŕpol. Štadión však povzbudzoval ďalej. Blížil sa koniec keď prišla červená karta pre Ramosa. Z časti sme si vydýchli, no nie nadlho. Real nás zaskočil v 10 a najväčšia nočná mora sa stala skutočnosťou. Dovtedy trápiaci sa Ronaldo dal po skvelom centri gól. Zaskočilo nás to. Bolo to ako blesk z čistého neba. Do konca zápasu sa už bohužiaľ nič nezmenilo a tak síce so smútkom ale hrdo som odchádzal z tohto nádherného štadióna.

Keď som nasadal do lietadla domov, už ma netrápila myšlienka „čo ak lietadlo spadne.“ Vedel som, že ak by sa to aj stalo, môžem s kľudom zomrieť, lebo som videl najkrajšiu vec na celom svete.

Zdroj: forcabarca.sk
Foto: forcabarca.sk

sid1

2016-04-12 08:15:39

nieco podobne http://fcbarcelona.cz/...

cruyff

2016-04-12 10:32:27

TK10,lístky si mal cez našu penyu.?

TK10

2016-04-12 12:09:13

Nie keďže ešte niesom členom. Dúfa, že sa mi to v budúcnosti podarí :)

mr-tom

2016-04-12 11:05:12

Mám po pozretí videa a prečítaní textu zimomriavky po tele... Toto je sen snáď káždeho Culé... iVisça el Barça y Visça Catalunya! <3

ma2lo

2016-04-12 11:26:53

pekne napisane, len skoda ze si nenapisal aj to, ci ta nahodou nesklamalo, ked fanuskovia tvojho oblubeneho klubu, pocas minuti ticha za Cruyffa, namiesto toho aby si uctili tuto legendu svetoveho futbalu uctili, radsej urazali Ronalda..... ale inak, fakt krasne napisane a verim, ze tie pocity museli byt uzasne...