Možno ste to pozorovali aj vy počas uplynulej sezóny. Ani tie najlepšie tímy sa nedokázali vyrovnať s hrou Barcelony a dosiahnuť jej úroveň. Športoví komentátori na celom svete sa predháňajú v uvádzaní nespočetných superlatívov na hru nášho tímu. To čo predvádza Barca je naozaj neskutočné a mimoriadne majstrovstvo na najvyššej možnej úrovni.

Úroveň súperov

Musíme priznať, že sme v uplynulej sezóne pozorovali, ako sa mnohé tímy s väčšou či menšou cťou vyrovnali s pokorením, ktoré sa im od Barcy dostalo. Bolo iba pár mužstiev, ktoré dokázalo vyhrať nad Barcou a musíme povedať, že aj keď Barca pár zápasov prehrala i v nich dominovala a len doplatila na streleckú nemohúcnosť.

Najkontroverznejším súperom Barcelony bol ako zvyčajne Real Madrid. Ešte teraz mám pachuť v ústach, keď vyslovujem meno ich trénera, José Mourinha. To, čo on urobil z rivality medzi týmito klubmi sme už dlho na ihrisku i mimo neho nevideli. Posledné štyri El Clásica mi ešte viac znechutili odpudzujúce meno, Real Madrid. Rešpektujem hráčov a fanúšikov tohto klubu, ale z hĺbky duše nenávidím spôsoby akým sa tento klub prezentuje. Mourinho nedokázal prijať fakt, že Barca je momentálne lepším tímom a len zúfalo opakoval: „Porqué, porqué, porqué?“

Za vyzdvihnutie medzi barcelonskými súpermi stojí Manchester United. Sir Alex Ferguson, skúsený škótsky kormidelník, opätovne potvrdil svoje ľudské kvality a aj keď prehráva rovnako ťažko alebo aj ťažšie ako José Mourinho o Barcelone po prehratom finále Ligy majstrov povedal: „Vyhralo lepšie mužstvo. . . FC Barcelona je zaslúženým víťazom. Bol to najlepší súper, s akým som sa vo svojej kariére stretol.“

Niektoré kluby majú i po prehrách svoju úroveň a česť a iné ju asi nikdy nebudú mať.

Úroveň Barcelony

Celý svet sa s pokorou skláňa pred hrou tímu Pepa Guardiolu. My, culés po každom zápase s obdivom vstávame a aplaudujeme predvedenému výkonu. Možno ste si však položili aj vy otázku: Prečo sa iné tímy ani nedokážu priblížiť k úrovni barcelonskej hry?

Dôvodov by sme našli asi viac, či na individuálnej alebo tímovej úrovni. Pozrime sa však na jeden, ktorý osobne považujem za jeden z najvýznamnejších. Nazvime ho „zameniteľná kľúčová pozícia.“

Asi to nebude pre vás nič nové, je jasné, že ste si to všimli. Ak napríklad zatlačíte na Xaviho, Barca rozohráva cez niekoho iného. No je fascinujúce si všimnúť, že či už použijete taký alebo onaký systém bránenia nič nie je úspešné.

Ak použijete zónovú obranu v strede poľa a pritlačíte na Xaviho a Busquetsa, kľúčová pozícia sa vymení a preberie ju Messi alebo Pique.

Ak použijete taktiku osobného stráženia, tak jednoducho voľný hráč sa presúva do voľného priestoru, ktorý sa vytvoril. Xavi preberá úlohu od Busquetsa, Iniesta sa posúva hlbšie do stredu poľa a uprostred vášho stredu poľa vznikne chaos, cez ktorý sa dá jednoducho prejsť.

A ak stojíte ďalej od hráčov a iba bránite šestnástku – čo je asi najúspešnejšia stratégia, ktorú kedy kto vymyslel – potrebujete mať šťastie asi desaťkrát za zápas, aby ste ubránili individuálne kvalitných hráčov, ktorí vedia s loptou na nohe vymyslieť a uskutočniť množstvo úžasných akcií.

Úroveň Barcelony nie je len o individuálnych schopnostiach hráčov, ale o ich futbalovej inteligencii. Vo finálovom zápase proti Manchestru United sme mohli pekne vidieť, ako hráči Barcy zobrali rozum do hrsti a s neuveriteľnou flexibilitou rozhýbali súperove zadné rady. Prvých desať minút Manchester United vytváral na Barcu tlak, viac ako to ktokoľvek počas sezóny dokázal. Katalánci boli v úzkych a vzápätí takmer nebadateľne zmenili svoj prístup.

Zrazu lopta nešla cez Xaviho, ale Busquetsa, Pedro sa posunul viac do ihriska, Messi dával loptu nakrátko, Pique sa opatrne posúval viac do stredu poľa. Najlepšie to asi vyjadruje paradox: Xavi začal prijímať kľúčové prihrávky namiesto toho, že by ich rozdával. Už nebol kľúčovým rozohrávačom v strede poľa, ale namiesto toho sa neustále premiestňoval a bol k dispozícii pre krátke prihrávky, jednu, druhú a tretiu do trojuholníka. Jeho úloha nebola v rozohrávaní, ale v podpore tímu, flexibilite, hoci tiež mal množstvo prihrávok, ale v inej úlohe. Málo postrehnuteľný rozdiel, ale mnoho divákov si to všimlo a toto významne zmenilo dianie na ihrisku.

Na nákrese nižšie si môžete všimnúť jednu z interpretácii presunu barcelonských pozícii. Síce je túto premenlivosť pozícii ťažké odprezentovať, ale aspoň sa o to pokúsim.

Šípky vyjadrujú pohyb hráčov.

Ak by sme sa zamerali iba na stred poľa, môžeme vidieť ďalšiu vec, ktorá nám pomáha pochopiť taktické zmeny: Alves redukuje svoje útočné výpady, umožňuje tým, aby sa Pique posunul viac do stredu poľa na obranno-záložnú pozíciu. Busquets sa posúva do stredu a Messi sa správa ako falošný záložník a tak Iniesta a Xavi sú voľní, aby si našli akýkoľvek voľný priestor, ktorí si vyberú.

Modro-granátové dresy ukazujú počiatočné pozície, zelené zase nové úlohy.

V stručnosti som opísal to, čo mňa najviac fascinuje v hre Barcelony a čo znemožňuje iným tímom sa s jej hrou vyrovnať. Okrem individuálnej a taktickej vyspelosti celého tímu je to o futbalovej inteligencii a toto momentálne robí rozdiel medzi Barcou a inými tímami, ktoré sa ju snažia dobehnúť. Možno vy máte iný názor, ak áno môžete sa oň v diskusii podeliť.

Visca el Barca! Forca Barca!

Váš účet je zablokovány! Nemôžete pridávať komentáre do:
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.