Aj napriek tomu, že sa to zdá byť neuveriteľné, už zajtra svoj posledný duel na lavičke prvého tímu FC Barcelona odkoučuje Luis Enrique. Do dejín katalánskeho veľkoklubu sa, či už sa to fanúšikom a novinárom páči, alebo nie, zapíše ako jeden z najlegendárnejších manažérov Blaugranas.
Písal sa devätnásty júl 2014, keď hrstka nás, nedočkavých fanúšikov, nervózne hľadala prenos prvého zápasu v rámci predsezónnej prípravy, ktorý odohrali Barcelončania proti domácej Recreativa Huelva. Súboj veľa nepriniesol, zažiarili najmä individuality na čele s Halilovićom a Deulofeuom a Blaugranas napokon zvíťazili najtesnejším možným rozdielom po góle Joana Romana, no jeho význam bol úplne rozličný. Vôbec prvýkrát sme na lavičke áčka FCB videli Luisa Enriqueho, raz stoicky pokojného, inokedy zase tak nervózneho, že sme sa o neho až báli, no jedno je isté, svoje vlasnosti, ktoré nám postupne odkrýval v nasledujúcich troch sezónach, nezaprel už vtedy.
Astúrijský manažér na tlačovej konferncii po skončení stretnutia povedal, že na unáhlené závery je priskoro. Od novinárov odišiel tak rýchlo, ako to len bolo možné, a tak trochu predznamenal nasledujúce mesiace plné nenápadných konfliktov s novinármi, ktorým neposkytol ani o zlomok viac, než musel.
Proti Deportivu Alavés čaká zajtra na tím Luisa Enriqueho posledný zápas, keď sa Barca posnaží pod jeho vedením získať deviatu trofej, tretiu v rade zo Španielskeho kráľovského pohára. Keby ste nám pred tromi rokmi ponúkli, že v nasledujúcich ročníkoch môžu Azulgranas vyhrať dvakrát ligu, tri razy (snáď) Copa del Rey a raz Ligu majstrov, pričom nezabúdame ani na Španielsky superpohár, Európsky superpohár a Majstrovstvá sveta klubov, asi by sme neváhali ani sekundu. Fanúšikom sa to však zrazu v tejto sezóne začína máliť. Nepodľahnime sebectvu a nenadávajme Luchovi za to, že ligu nevyhral trikrát. Poďakujme sa mu za to, že sme ju pod jeho vedením ovládli dva razy.
Ani Lucho nebol dokonalý, dopustil sa niekoľkých obrovských chýb a na Camp Nou priniesol viaceré zvláštne posily, ktoré Barce viac uškodili ako pomohli. Mohli by sme mu vyčítať (a zároveň ho chváliť) za jeho rotácie, no sme predsa viac ako klub, a kto už má byť vďačný trénerovi, ktorý stabilizoval situáciu celku, ktorý sa topil v problémoch a získal s ním osem (snáď deväť) trofejí, keď nie fanúšikovia Barcelony? Keď sa zajtra Luis Enrique nadobro rozlúči s Barcou, budeme smútiť. Budeme smútiť, pretože odchádza jeden z nás, ten, kto spravil pre náš úspech všetko. Na to, aký enormný vplyv na náš milovaný klub mal a má, však zrejme niektorí potrebujú času trochu viac.
Povedať môžeme len jedno, Lucho, ďakujeme ti. Tak, ako sme nezabudli na epochu Johana Cruyffa a ani na cyklus Pepa Guardiolu, nezabudneme ani na tvoju éru.
Zdroj: forcabarca.sk, ©MeeTee
Foto: sport.es
Mirakva
Thx za všetko LE
barca888
Myslím že schytal viac kritiky ako si zaslúžil.
Radovan
Keby sezony isli v opacnom poradi, najprv (snad) len cdr, dalsiu sezonu cdr a liga a poslednu sezonu treble, boli by teraz vsetci ludia spokojni, ze vlastne sme toho vyhrali dost..bohuzial je to naopak a tato posledna sezona zanecha trpku prichut
Marian
Presne toto je na príčine, klesajúci počet hlavných trofejí (La liga, UCL,CdR)v jednotlivých sezónach.3-2-1. Matematicky by ďalšiu sezónu LE získal nula trofejí, ak by pokračoval...Ale v sumáre za 3 sezóny získal dosť.
Jestper9
Veľmi sme si zvykli na trofeje. Čo je prirodzené a trofeje tešia fanúšikov najviac. Ale boli časy a ešte sa vrátia, lebo taký je proste kolobeh ( United napr. ) že trofeje nebudú a možno ani hráčov nebudeme mať takých ako teraz. V podstate... Okrem MSN nemáme na svojom poste žiadneho top 3 hráča čo dakedy sme mai skoro všade. Treba si počkat opäť
BarcaFan4502
keby sme vyhrali za sezonu iba CDR ale celu sezonu by sme hrali atraktivne tak by som bol spokojny ale tato sezona bola napicu,herny prejav az na niekt.zapasy slaby