Andrés Iniesta sa stretol s novinármi katalánskeho denníka ARA, aby s nimi hovoril o realite japonského futbalu. Španiel priznal, že aj naďalej cíti nostalgiu za hrou v katalánskom tíme. Futbalista Vissel Kobe prezradil, že po skončení aktívnej hráčskej kariéry rozmýšľa o kariére trénerskej.
Nepatríš medzi tých, ktorí vo svojom živote zavádzajú priveľa zmien. Rozdiel medzi životom v Japonsku a tým, na čo sme zvyknutí v Španielsku, však musí byť ohromný.
"Je to pozoruhodné. Tu je všetko úplne iné. Ak by som sa to snažil porovnávať s hrou v Barcelone a každodenným životom v Španielsku, s realitou v Japonsku to nemá nič spoločné. Na druhej strane je to takisto krásne. Najmä v okamihu, kedy sa pre takúto zmenu rozhodnete. Vždy očakávate nové veci a to prináša radosť."
Tá zmena bola dosť radikálna, však?
"Áno. Existuje mnoho rozdielov v hľadiska kultúry. Pokiaľ ide o osobnú sféru, tak menej. Hrám futbal, chodím na tréningy, množstvo času trávim doma s rodinou. Vždy som obklopený tým, čo mám rád a čo je príčinou toho, že sa cítim slobodne. V tomto smere sa nič nezmenilo."
Tento rozhovor bol publikovaný vďaka Fanshopu. Podporiť nás môžete TU
Futbal je bez ohľadu na miesto na svete vždy tým istým športom. Ako si pýtaš prihrávku v Japončine? Alebo je všetko tak univerzálne, že rozumie každý?
"Ak musíš vysvetľovať mnoho vecí, vtedy sa jazyk môže javiť ako prekážka. Ale ak na trávniku chceš dostať prihrávku, o tom nie je potrebné hovoriť. Stačí, že si zakričíš a váš spoluhráč už vie, kde si. To postačuje. Pravdou je, že je potrebné viac gestikulovať."
Riešenie je rovnaké ako predtým. Prihráte loptu Andrésovi a on vám vyrieši každú situáciu na ihrisku.
"Niekedy mám naozaj taký dojem. Je to proces ako všetky iné. Snažím sa prispôsobiť tomuto futbalu a mojim spoluhráčom. Oni sa zas musia prispôsobiť mojej hre a môjmu spôsobu pohybu na trávniku. Na začiatku to tak vyzeralo. Prihrávali mi lopty, no v pohybe nebol nikto. Malo by to byť úplne naopak. Pohyb je potrebný, aby vaše myšlienky a vaša hra mohli získať plynulosť. Ideme krok po kroku. Tunajší futbal ma však príjemne prekvapil. Chcel som byť schopný súťažiť na adekvátnej úrovni a v Japonsku na to mám príležitosť."
Zastavím sa pri koncepcii tvojho futbalu. Nie si hráč, ktorý by dokázal vyhrať všetky zápasy. Tvoj talent vždy zatiahne do hry aj ostatných spoluhráčov z tímu. Čo od teba ľudia vo Vissel očakávajú?
"Je to o tom, o čom som hovoril už skôr. Je potrebné prispôsobiť sa novému spôsobu hry a tvojim spoluhráčom. Bol som vedomý toho, že tu nie je potrebné toľko si prihrávať."
Možno že preto, lebo tak často nedostávaš loptu?
"Skôr ide o to, že s loptou urobíš viac dotykov a menej lôpt odohráš po prvom dotyku. Hra je veľmi kontrolovaná. Môžeš si pomyslieť: 'Dám mu loptu z jednej a on mi ju vráti.' Keď však prihráš loptu spoluhráčovi, on s ňou spraví 3 dotyky. Adaptácia nie je jednoduchá. Rád by som si prevzal loptu v tretej štvrtine ihriska a zbehnol s ňou do stredu či poslal ju dopredu, vytratil sa obrannej línii. Predstavoval som si to a rád by som to dokázal. Počas mojej adaptácie som sa však musel o niečo viac stiahnuť a starať sa o prihrávky. Prechádzame cez fázu, v ktorej sa snažíme vytvoriť pevnú štruktúru. Došlo k zmene trénera, mali sme negatívnu sériu. Musíme pomaly napredovať a nestrácať optimizmus."
Tá liga je úplne iná. Vývoj jednotlivých zápasov sa môže zmeniť v zlomku sekundy. Myslíš si, že je to vo všeobecnosti tendencia? Alebo sa to týka len japonského futbalu?
"Skôr sa to stáva len v Japonsku. Existujú ligy, v ktorých mužstvo prehráva 0:1, no stále sa bráni a čaká na svoje príležitosti zo štandardných situácií či po rohových kopoch. Neotvára hru a nevystavuje sa nebezpečenstvu straty väčšieho počtu lôpt. Tu je to iné. Môže sa zdať, že všetko je pod kontrolou a veľa sa toho nedeje. Potom však nastane okamih, v ktorom začína panovať skutočné šialenstvo. Nakoniec sa tímy snažia presunúť veľký počet hráčov čo najskôr do pokutového územia súpera. Záložníci sa veľmi často zapájajú do útokov tímu. To má na hru veľký vplyv. Obrancovia musia častejšie hrať 1 na 1. Vždy je to ťažké, pretože sa nemôžu spoľahnúť na žiadnu pomoc. Môžete vyhrávať 2:0, do konca zostáva 15 minút a zdá sa vám, že tento stav udržíte do konca. Súper však aj naďalej hrá týmto spôsobom. V Japonsku je to taký zvláštny trend."
V hre si bol vždy iniciatívny. Tu je to však iné. Je táto zmena v hre pre teba zložitá? Alebo si sa zameral presne na niečo také?
"Nie je to frustrujúce. Keď si však zvyknutý na dominanciu v hre a náhle o to prídeš, nie je to jednoduché. Je ťažké nemať držanie lopty, ocitnúť sa pod dominanciou súpera a nevytvárať na neho presing. Je to takisto proces. Snažíme sa vybudovať to, aby sme v zápasoch dominovali čo najviac. Vissel je dosť skromným klubom, ktorý sa nikdy neumiestňoval v čele tabuľky. Keď hráme proti mužstvám, ktoré zvyčajne pôsobia v ázijskej Lige Majstrov, vidíme, že ide o kompletnejšie mužstvá, ktoré dokážu kontrolovať hru. Hráči v Japonsku neodkopávajú lopty len tak naslepo. Vždy sa snažia hrať a byť dynamickí. Japonský futbal je ťažký, pretože súperov je ťažké poraziť."
V čom môžeš pomôcť, aby bol Vissel silnejší?
"Do klubu chcem vniesť moje skúsenosti a môj spôsob chápania futbalu. Spoluhráči z tímu ma berú inak. Predtým ma sledovali v televízii, teraz hráme spolu. Vidím ten rešpekt a chuť učiť sa odo mňa. Je to dôležité. Okrem samotného futbalu sa snažím vysvetliť ako je treba robiť určité veci. Je to skutočná výzva."
Ako môžeš vysvetliť to, čo chceš povedať, keď pri sebe nemáš tlmočníka?
"Musíš vyvíjať tlak na niektoré aspekty. Nemôže to byť tak, že sa dostaneš na nejaké miesto, povieš niečo o presingu a že krajný obranca to musí robiť tak alebo inak. Tu majú isté schémy takisto vštiepené. Je to proces, ktorý vyžaduje čas. Snažíme sa to robiť. Svoju prácu už odviedli Juanma Lillo, tréner Marc Vives a celý realizačný tím. Chcem ísť po tejto vytýčenej ceste, ale nie je to jednoduché."
Aké prednosti má japonský futbal alebo čo mu chýba?
"Tunajší hráči sú veľmi koncentrovaní na konkrétnu úlohu. Neprekračujú určitú stanovanú šablónu. Snažia sa hrať na istotu, neriskujú. Napríklad, keď si súper vymení loptu medzi dvojicou stopérov, rád na nich vyviniem jemný presing. Pre Japoncov je však ťažké opustiť svoju určenú zónu. Existuje také aspekty hry, ktoré sa líšia od tých, na ktoré som bol zvyknutý ja. Moji spoluhráči sa snažia prispôsobiť môjmu chápaniu hry pokiaľ ide o rytmus a rozostavenie. Musíš sa však vžiť do ich kože, pretože je to pre nich ťažké."
Ty to môžeš urobiť, pretože si Andrés Iniesta. Ja nemôžem. Môžu mať japonskí hráči taký dojem?
"Neviem. Celková vízia nie je individuálna, pretože každý z nich hrá individuálne dobre. Na tréningoch si môžeme všimnúť, že záložníci vôbec nestrácajú lopty. Hrajú veľmi dobre. Technicky sú veľmi dobrí. Ide skôr o postavenie na ihrisku, využitie prevahy a pochopiť to, kedy môžu súpera zraniť. Či by sme mali hrať na krátko a potom preniesť ťažisko hry na druhú stranu. Tu sa rodí ťažká otázka. Je to logické. Ak hráte na jednej strane, prevahu získať na tej druhej. Je to otázka koncepcie hry, pretože z individuálneho pohľadu hrajú fantasticky. Všetky tímy sú silné, keď majú loptu. Ak neviete, čo máte robiť a nie ste dobre rozostavení, môžu vám narobiť veľké problémy."
Myslíš si, že tréningy mládeže kladú dôraz práve na to? Tréneri sa snažia zapracovať hráčov do určitých schém hry a kvôli tomu sa vytráca kreativita, schopnosť prelomiť tieto schémy. Inými slovami - aké mal Iniesta vrodené vlastnosti a čo sa naučil potom?
"Je to ťažké posúdiť, koľko percent schopností je vrodených a koľko som natrénoval. Na túto otázku nedokážem odpovedať. Vie, že predovšetkým som sám sebou. Samozrejme, že som sa rozvíjal a učil sa na najlepšom mieste na svete. Myslím si, že spôsob, akým trénujete a robíte veci, je veľmi dôležitý. Pokiaľ ide o formovanie hráčov, práve tu sa hráči rozvíjajú metodicky. Musia robiť to a to. Existuje množstvo tréningových cvičení, pomocou ktorých môžete u hráča vylepšiť schopnosť prijímať rozhodnutia. Na tom stojí futbal. Môžu ti povedať, že musíš bežať s loptou určitým smerom, ale pokiaľ tam stojí obranca, musíš nájsť iné riešenie. To je potrebné trénovať od samého začiatku, pretože neskôr, keď dospievaš, hráš na čoraz vyššej úrovni a všetko je omnoho komplikovanejšie. Naučiť sa nové veci je ťažké, hovoriť iným jazykom. Teraz, keď deti majú 3 či 4 roky, hovoria dokonale cudzím jazykom. To isté môžeme preniesť do futbalu."
Môže pôsobiť hráč pochádzajúci z Barcelony v každom tíme na svete?
"Záleží na konkrétnom hráčovi. Či ide o hráča, ktorý hrá viac individuálne alebo tímovo. Nie je to jednoduchá otázka. Myslím si, že ťažšie sa hrá niekomu v Barcelone, kde prišiel z iného klubu ako naopak. To súvisí s tým ako chápeme čistote herného štýlu, rozostaveniu 4-3-3, účasti na jednotlivých postoch..."
Nakoniec ide o to, aby sme vedeli, aký profil ako hráč reprezentujeme, vedieť si vyhrať miesto na ihrisku, ktoré vám najviac sadne.
"Je to zrejmé. Ak si hráčom, ktorý je skvelý na lopte, dokáže dominovať v hre a pripojíš sa k tímu, ktorý je nastavený defenzívne, prijmeš zlé rozhodnutie. Keď je však hráč dobrý, bude hrať dobre v každom tíme. V Barcelone sa každopádne nehrá jednoducho ak prídeš zvonku."
Čo môžeme povedať hráčovi, ktorý prichádza do tímu a je potrebné ho integrovať do šatne?
"Nový hráč sa najlepšie naučí, keď bude sledovať tréningy. Uvidí to ako sa pohyboval Xavi, ako to robil Puyol či ostatní... Toto je najlepší príklad. Keď som bol ešte v Barcelone, sledovať týchto hráčov bolo niečo úžasné a nevyhnutne si absorboval to, čo si videl. Keď sa potom sám seba pýtaš konkrétne otázky o pozíciách na ihrisku alebo správaní konkrétnych hráčov, ide skôr o taktické otázky. No učíš sa pritom, keď jednoducho sleduješ."
Ty to však robíš už inštinktívne, však? Nezamýšľaš sa nad tým, kto a kde má loptu, ako musíš byť postavený. Alebo sa mýlim?
"Vždy hovorím, že keď mám loptu a na chvíľu sa zastavím, viem, že nehrám dobre. Viem, kedy som v dobrej dispozícii a kedy mi je ťažko. To je zvyčajne vidieť v tom ako je tvoja hra plynulá. Keď robíš rôzne veci bez premýšľania, bez toho, aby si sa zastavil, keď prihrávaš dobre. Keď dostaneš loptu a začneš premýšľať, je to ťažšie. Keď hrám, nepremýšľam. Takisto to záleží od toho ako sa cítiš. A preto sa ešte nevidím v úlohe trénera alebo trénera mládeže. V súčasnosti nie som schopný jasne vyjadriť moje myšlienky ako tréner. Keď sledujem zápas v televízii, som schopný povedať, prečo sa určité veci robia. Robíš tie veci, pretože ich máš zakódované v hlave. Robíš ich, pretože si ich už predtým opakoval a začneš ich robiť automaticky. To prichádza prirodzene."
Staneš sa trénerom?
"Viem, že sa mi tá práca páči. Možnože sa mýlim, ale myslím si, že sa stanem trénerom. Milujem futbal a rád spoznávam, pozorujem, predstavujem si. V súčasnosti ešte hrám a týmto spôsobom nepremýšľam. Jednoducho to ide. Niekedy lepšie, niekedy horšie. O mojich prihrávkach však nepremýšľam. Nerozmýšľam: 'Ten mi prihrá loptu a ten sa pohne'. Dostanem loptu, spoluhráč sa pohne a ja mu loptu prihrám. Sám neviem, je to trochu čudné (smiech)."
Vo futbale spolu všetko súvisí.
"Pretože v každej sekunde je možné niečo zmeniť. Ide o rýchlosť myslenia. Je to jedna z mojich najsilnejších stránok, pretože všetko záleží od tisíc faktorov. Musíš ich rýchlo zachytiť."
To je však vždy ťažké. Kedy si myslíš, že si zahral dobre?
"Záleží na tom, či dobre využívaš svoje silné stránky. Hráč sám dobre vie, kedy sa cíti v pohode. Pokiaľ sa necíti dostatočne silný, aby dribloval, nemal by to robiť. Ja som spokojný, keď mi vychádzajú prihrávky a keď skúšam jeden na jedného a akcia sa končí úspešne. Taký som. Samozrejme, keď starneš, musíš urobiť istú selekciu. Nikdy by som nechcel prísť o schopnosť meniť rytmus hry, ktorá ma vždy charakterizovala. Nechcel by som stratiť schopnosť rýchlo sa uvoľniť od súpera v istých momentoch hry. Bez tejto schopnosti by som už nebol sám sebou. Neviem si predstaviť, aby som hral na pozícii '4', že by som iba rozhadzoval prihrávky a dával tím do pohybu. Mohol by som to robiť a určite by som to robil dobre, mužstvo by z toho mohlo ťažiť. Chýbala by mi však iná časť. To je vlastne to, vďaka čomu som vždy vynikal. Prítomnosť v blízkosti pokutového územia súpera."
Máš na mysli adrenalín a strieľanie pekných gólov? Nestrelil si ich priveľa, ale keď sa ti to už podarilo, tie góly stáli za to.
"Tak, áno (smiech). Nebolo mi ľúto, že som nestrelil veľký počet gólov, pretože sezónu nehodnotíme na základe gólov. Pokiaľ sa ti podarí streliť viac, tak mužstvo z toho bude mať úžitok. Nikdy som však svoj individuálny výkon nehodnotil z tohto pohľadu."
Nedávno uplynulo 10 rokov od tvojho gólu na Stamford Bridge. Spomínal si na ten zápas mnohokrát?
"Nespomínam si, či som ten zápas pozeral ešte raz. Podobné zápasy si pozriem ešte raz, možnože nie celé, ale rád. Isté situácie si vieš lepšie predstaviť a vidíš, či si ich vyriešil dobre alebo zle. Vtlačíš si to do hlavy a potom v priebehu zápasu to vyjde dobre. Spomínaný gól som videl už miliónkrát!"
Ten gól prispel k zisku prvej trofeje Ligy Majstrov v ére Pepa Guardiolu. Ako by sme mali prežívať evolúciu mužstva od roku 2009 až do aktuálnej situácie?
"Myslím si, že v súčasnosti sa mieša množstvo vecí. Systém, taký alebo onaký spôsob hry. Hovoriť o konkrétnych situáciách je ťažké, pretože sa začína miešať výsledok s štýlom hry. Najdôležitejšie je, že sa zachoval istý herný štýl charakterizujúci Barcelonu. Existuje istý systém a na základe toho je potrebné vykonať dobrú prácu. Musia sa objaviť adekvátni hráči. V tom čase všetko do seba zapadlo: vhodní hráči a vhodný tréner. Bolo to veľkolepé. Okrem toho, že mužstvo vyhrávalo, pozornosť bola venovaná aj hernému štýlu a aj tomu, čo tím ako celok svojou hrou vyjadroval. Žiadna epocha nie je rovnaká. Potom prišiel čas Luisa Enriqueho a takisto sa nám podarilo dosiahnuť treble. Vyhrali sme trofeje. Nebola to horšia éra od tej predchádzajúcej. Všetko sa vyvíja. Je možné, že to, čo sme urobili v roku 2008, 2010 a 2012, by v súčasnosti nemohlo fungovať. V ére Guardiolu sme urobili o krok viac, než čo sa robilo predtým. Každý moment je potrebné analyzovať oddelene."
Nasadzuje sa v súčasnosti presing vyššie ako kedysi?
"Všetko sa mení. V spomínanej epoche sme odohrali aj zlé zápasy a spomína sa len na tie dobré. Vysoké výhry nad Realom Madrid, tituly. Myslím si, že hlbšia analýza prinesie zistenie toho, akým spôsobom chce Barcelona hrať. Akých máme hráčov na konkrétnych pozíciách. Či by sme mali hrať tak alebo inak. Existuje celý rad rôznych aspektov a analyzovať nemôžeme len jeden. Prečo tento hráč nepredvádza také výkony ako by mal? Hrá na svojej prirodzenej pozícii? Nie? Áno? Zahral 20 zápasov na tejto pozícii a môžeme vidieť, že sa mu nedarí? Máme tisíce problémov."
A to všetko pod drobnohľadom verejnosti.
"Nie je to jednoduché. Od Barcelony sa samozrejme očakáva, aby vyhrávala vždy a v dobrom štýle. Ale existuje množstvo faktorov, ktoré podmieňujú celkovú kondíciu. Ani analyzovať to nie je jednoduché, či sa hrá dobre alebo zle."
Cítiš tu v Kobe nejaký druh výzvy? Máš pocit, že si ťa tu necenia každý deň?
"Budem úprimný a poviem to na rovinu. Nechcem nikoho uraziť. Istá časť vo mne by stále chcela hrať v Barcelone a súperiť na najvyššej úrovni. Vždy som bol veľmi konkurencieschopný. Vo farbách Barcelony by som mohol odohrať ešte veľa zápasov a naďalej vyhrávať trofeje. Existuje však vo mne aj ďalšia časť a práve tá chcela odísť. Ide o to, že som už nemal nič viac, čo by som tam mohol využiť. Nadišiel taký čas, že som už nebol schopný naplniť úroveň tých požiadaviek. Nielen z pohľadu futbalu. Teraz som šťastný. Ale nie preto, že tam už nie som! Mojim želaním bolo zostať v Barcelone do momentu, v ktorom som už nedokázal urobiť krok dopredu. Vlastne to som chcel. Odišiel som stranou, pretože som si nedokázal poraziť s požiadavkami, ktoré sa na hráča Barcelony kladú každý deň, s potrebou súťažiť každý deň na tak vysokej úrovni a so všetkým, čo s tým súvisí. Bol som kapitánom. Moje baterky sa už vybili. Nemohol som dať klubu to, čo potreboval. Teraz sa teším, pretože som urobil správnu vec."
To bolo z tvojej strany veľmi pekné.
"Povedalo mi to veľa ľudí. A možno by pre mňa bolo jednoduchšie pokračovať v kariére v Barcelone. Si tam a hráš to, čo musíš hrať. Bola by to iná možnosť. V tom klube však musíš byť v takej dispozícii, v akej som bol do posledného dňa. Niektorí mi hovoria, že sledovali finále pohára proti Seville a pýtali sa, prečo som odišiel. Chápem ich pohľad. Dobre však poznám sám seba a viem, že som nemohol zostať. Chcel som mať iný pocit, pretože viem, že nikde mi nebude tak dobre ako v Barcelone. Mohol som na Camp Nou hrať každých 15 dní, s tými fanúšikmi, s mojimi spoluhráčmi. Naučili ma však, že ak príde čas, kedy zo seba nemôžeš dať všetko, je lepšie odísť. Tam zo seba nemôžeš dať 50%. Alebo ideš naplno, alebo budeš porazený. Alebo môžeš odísť aj nejakým iným spôsobom."
Môžete byť porazení. Tak ako v Liverpoole...
"Bolí to. Bolí to klub aj mňa ako fanúšika a spoluhráča. Bolo to hrozná prehra. V predminulej sezóne sme prežili veľmi zložitú situáciu v Ríme a teraz sa stalo ešte niečo horšie. Boli sme len krok od finále s priaznivým výsledkom z prvého zápasu... Je to veľmi ťažké."
S kým sa počas takého obdobia hovorí? Pokiaľ máš pochybnosti, dáš o tom vedieť v šatni? A či tento šport praktizovaný na najvyššej úrovni vytvára potrebu tváriť sa, že je všetko v poriadku v každej situácii a nemôžeš priznať, že sa bojíš či ti chýba sebadôvera...
"Zvonku sa zdá, že sme nadľudia, že sa nebojíme ničoho. V šatni existujú osoby, s ktorými som bližšie, s ktorými som strávil mnoho rokov. Sú aj osoby, ktorí ma prekvapujú svojim spôsobom bytia a rýchlo si s nimi nájdem spoločnú reč. Samozrejme, že hovoríme na tému mužstva a aj o tom, čo sa deje. Niekedy je však ťažké dosiahnuť všetky stanovené ciele. Šatňa je ako rodina."
Nie všetky rodiny však majú dobré vzťahy.
"Nie je jednoduché to všetko zvládnuť. Takisto to záleží od toho, či venuješ pozornosť tomu, čo sa deje vonku. Je to klub, ktorý vytvára obrovské požiadavky a je potrebné byť pripravený na to, aby si im mohol čeliť. Ak to nie si schopný urobiť, nemôžeš tam hrať. Stráviť 10 či 12 rokov v prvom tíme Barcelony nie je jednoduché. Nakoniec do určitej miery stratíš perspektívu. Nie je to žiadne tajomstvo - hrať za Barcelonu je veľmi náročné a príde moment, kedy sa musíš zastaviť, pretože zo seba nedokážeš dať nič naviac. V každom prípade som najlepšie momenty mojej kariéry prežil v tom klube. Jedno nevymaže ostatné. Chcel som pokračovať v kariére v tom klube. Ale nebol som schopný."
Vrátiš sa tam? A v akej úlohe? Už si si niečo do budúcnosti predstavoval?
"V Kobe by som chcel zostať ešte ďalšie tri roky, kým mám platnú zmluvu a naďalej hrať. Chcem by som sa naďalej cítiť ako futbalista. Nerád by som, aby sa vo mne vytratila túžba chodievať na tréningy a robiť veci na trávniku. Ak sa to stane, budem si musieť vybrať inú cestu. Myslím si však, že som schopný naplniť tri roky zmluvy. Medzičasom sa budem snažiť vzdelávať, aby som bol schopný pracovať ako tréner alebo robiť inú profesiu čo najbližšie spojenú s trávnikom."
Vieš si predstaviť pracovať s deťmi či sa skôr vidíš ako tréner prvého tímu?
"Poznám sa a určite to skončí tak, že si vyberiem miesto s väčšou súťaživosťou. Neviem ako a kde, ale budem pracovať medzi elitou. Vždy hovorím, že to bude záležať od momentu a od toho, kto bude v klube a či tie osoby budú chcieť, aby som tam aj pracoval. Rovnako ako mnoho faktorov ovplyvňuje analýzu hry, tak analýza momentu bude závisieť od mnohých premenných. Snáď to niekedy bude možné. Nateraz sa chcem tešiť zo športovej kariéry a tým, čo mi robí najväčšiu radosť."
A takisto sa naučiť trochu japončiny...
"Toľko, koľko len bude možné (smiech)."
zdroj: ARA
foto: fcbarcelona.com Andrés Iniesta - twitter
Messiking10
top komentárToto iste by mal spraviť Busquets a Rakitič
Marcika1899
+ S. Roberto
cukr86
Ještě Suarez
emiliano
"Vždy hovorím, že keď mám loptu a na chvíľu sa zastavím, viem, že nehrám dobre. "Túto vetu od Iniestu by si mali prečítať Raki a Busi. Oni sa s loptou zastavia vždy a stoja. Raz Iniesta povedal, že ich učili od malička "Prihraj a bež". To u Barci už nevidno, rozostavia sa a stojac prihrávajú a stoja a čakajú prihrávku. A potom ju dajú Leovi, nech niečo on vymyslí.
JURITO
top komentárJeden z najlepsich rozhovor s futbalistom aky som kedy cital! Dakujem za tento clank
RaptorX1
top komentárIniesta je futbalista na ktorého som sa pozeral najradšej spolu s Messim. Vzdy som mal pocit a videl som aký rešpekt mal pred jeho hrou samotný Leo a naopak. Na tieto okamihy nikdy nezabudnem. Ďakujem za všetko Andrés!
Didalop
No veru... Viaceri by mohli mat tolko chochmesu. Na zaciatok vicemajster slimak ivan a s nim simulant a podvodnik, pan 4 roky bez golu v lm... Hned by to vyzeralo lepsie.
Tom91
To by bylo zajímavé kdyby se stal trenérem jako Xavi... A jednou by stali proti sobě jako trenéři. Ale ideální by bylo Pique president, Xavi trenér, Andres trenér v La Masii no a Puyol by byl takový trenér na psychiku co by je dokázal pořádně nakopnout a chodil je jebat o polocase do šatny kdyby jim to nešlo :D
Didalop
Aha, simulant a klamar vypadol. Ou jeee, karma.
Rasto
Žiadne drísty, žiadne frázy, proste Pán-futbalista aj človek. Nech sa mu v živote som darí. A u nás v zálohe by strčil do vrecka stále všetkých,tomu verím.
frkmrk
Aby som nepisal dristy ako Ddidalop,alebo ze by bloknuty Bayern Mnichov?tak som sa trochu pozrel na statistiky.Zapasy celkom v LL. Griezman 319 goly 134, priemer na zapas Luisito163 zapasov,131golov,priemer 0,80 ked tak,tak od Griezmana je lepsi aj G Bale priemer 0,50, Aspas 0,49,Benzema 0,48 hatrtrickyMessi 33,odkedy je Luis u nas 10,Ronaldo 34, no ale ten uz nehra LL,sezona 2015-16 Luisito 40 golov,16 prihravok,Messi 35g, 11prihr.2016-17Messi37, 9prihr.Sua 29,13, sezona 2017-18 Messi34-12, Sua 25-12,2018-19 Messi36-13 Sua21-6 Benzema 21-6, do toho sa miesal este aj Ronaldo, ale v kazdej, okrem prvej sezony kde Sua nemohol hrat asi 5 zapasov patril Luisito medzi najlepsiu trojicu v LL a Ty tu z nenavisti voci Sua vypisujes hluposti, ako aj niektori dalsi ktori Suareza prepustali z muzstva uz v min. sezone, ba aj v predminulej,No ana to simulovanie, su aj vecsi sim. ako Luisito, len zrejme si zammerany na neho a keby si sledoval celkovo LL tak by si to nepisal v kazdom prispevku lebo dospely fanda Barci toto nerobi a ak si prepadol a budes opakovat neviem kolkykrat 6 rocnik, tak to hod za hlavu a ja verim, ze Sua nam v lige pomoze aj tuto sezonu a mozno aj v LM.
Didalop
Aj golonka mal skvele statistiky a uz za slovan nehra. Suarez je uz 2 sezony absolutne mimo, zahadzuje tutovky, v lm je iba do poctu. A kto je vacsi simulant ako on??? Pozri si este raz odvetu v liverpoole. Tam ten trapko presne ukazal svoju pravu tvar - co suboj, to sa hadzal o zem a chcel faul. A pre muzstvo neurobil nic, nicovate nic. Je to podvodnik, robi to celu karieru. Cim skor zmizne, tym lepsie.
laocican
Komentár bol vymazaný kvôli porušeniu kódexu diskutujúceho.
seowesmill
Komentár bol vymazaný kvôli porušeniu kódexu diskutujúceho.