Marc-André ter Stegen poskytol rozhovor pre denník El País, v ktorom hovoril o povolaní brankára a takisto o šíriacej sa pandémii koronavírusu a jej vplyv na šport.
V akých aspektoch si sa snažil napodobniť Španielov?
"Od prvého dňa som sa snažil čo najskôr integrovať a čo najlepšie sa prispôsobiť katalánskej a španielskej kultúre. Keď zvládnete jazyk, je jednoduchšie pochopiť to všetko, čo vás obklopuje a takisto to zdieľať. Ľudia sa stále starali o to, aby som sa ja aj moja manželka cítili veľmi dobre. Mám rád tunajšiu kuchyňu, podnebie aj more, ale taktiež som si zachoval veľa z nemeckej kultúry."
Napríklad?
"Dochvíľnosť. Nedokážem prestať s tým, aby som sa všade dostavil v predstihu. Zvyčajne musím čakať."
Ako prežívaš súčasnú situáciu?
"Môžete to vnímať negatívne, pretože nemôžete vychádzať z domu, ale ja to tak neberiem. Vďaka týmto okolnostiam si oveľa viac vážime tie základné veci, tie, ktoré sú naozaj dôležité. Pokiaľ ide o prácu, každodenne sme v kontakte s našimi kondičnými trénermi. Musíme si udržať formu aj napriek tomu, že v súčasnosti nevieme, kedy sa vrátime späť do hry."
Začínaš mať strach?
"Zatiaľ to prežívam veľmi pokojne. Samozrejme, že by som chcel byť na trávniku a bojovať o všetky trofeje. Sme v poslednej etape sezóny a je škoda, že súťaže boli pozastavené. V tomto období futbal nie je prioritou. Je potrebné zostať doma a týka sa to aj nás."
Urobila táto situácia bežných ľudí aj z futbalistov?
"Normálnosť je dosť subjektívna. Chodím do supermarketu, mám rád prechádzky. Snažím sa správať prirodzene, robiť to, čo mám rád a obklopiť sa ľuďmi, ktorí ma poznajú a hovoria mi, čo robím dobre a čo zle. Moji priatelia sú so mnou v dobrom aj v zlom. Verím, že stojí za to mať zopár, ale veľmi dobrých priateľov."
Sú teraz športovci zodpovednejší?
"Je dobré, že máme milióny fanúšikov. Ak si budeme dobre vyberať správy, ktoré chcem zdieľať, môžeme pomôcť iným. Naposledy som hovoril s Alissonom Beckerom, ktorý mi poradil ako si správne umývať ruky. Predtým som o tom nikdy nerozmýšľal a teraz sa to zdieľa prostredníctvom sociálnych sietí. Môže to ovplyvniť aj iných a môže to pre nich byť užitočné."
Čo pre teba znamená to, že si líder?
"Prioritou je uznanie spoločného dobra. Mám veľmi rád, ak sú všetci spokojní. Pokiaľ si užívame to, čo máme, budeme hrať lepšie. Rád sa rozprávam s ľuďmi, ale futbal sa nakoniec hrá preto, aby ste boli úspešní. Na trávniku má každý svoju úlohu a prioritou mužstva je tímová pohoda a pozitívne myslenie."
Ako dosahuješ tak silnú mentalitu?
"Neviem. Možno ma to tak naučili. Myslím si, že najdôležitejší je vývoj, ktorý si človek sám hľadá. Musíme si položiť otázku, akou osobou chceme byť. Chcem, aby som v tomto mal stále jasno. Potom uvidíme, či sme schopní to dosiahnuť alebo nie. Niekedy nenájdeme správnu cestu k cieľu a musíme pohľadať iné riešenie. Pokúšam sa to však správne analyzovať. Niekedy sa necháme uniesť emóciami a niektoré rozhodnutia je potrebné prijať s rozumom. Je potrebné nájsť ten správny stred medzi emóciami a rozumom."
Aj na ihrisku?
"Samozrejme. Po prehre vo futbale chcete situáciu zvyčajne hneď napraviť, ukázať samému sebe, že sa dokážete povzniesť. Je to emocionálny aspekt, ktorý niekedy môže byť škodlivý. V takomto momente je potrebné odstaviť emócie na bok a zapnúť myslenie. Nie vždy je to však jednoduché."
Máš v bránke veľa času na premýšľanie?
"Nemám až toľko času. V bránke sa nenudíme. Ľudia si myslia, že sme ďaleko od mužstva, no nie je to tak. Niečo iné sa však deje na trávniku a niečo iné v mojom živote. Vždy sa snažím premýšľať. Neverím brankárovi, ktorý sa odpojí od mužstva, ani hráčovi, ktorí sa vymaní od bežného života. S manželkou sa často rozprávame o jej profesii (architektúra). Ľudia to nevidia, ale je to súčasť každodenného života."
Hovoríte častejšie o architektúre alebo o futbale?
"O architektúre."
Rád hovoríš aj o futbale?
"Ľudia sme smejú, keď im poviem, že o futbale nemám tušenie. Nesledujem veľa zápasov s výnimkou situácií, kedy sa hrajú nejaké dobré zápasy alebo ak ma nejaký zápas zaujíma z nejaké konkrétneho dôvodu, napríklad hrá môj kamarát. Niekedy sa ma niekto spýta na meno nejakého hráča a ja netuším o koho ide."
Poznáš hráčov viac z PlayStation?
"Niekedy... V La Lige mám napríklad problém s menami. Ale potom, ak mi niekto ukáže video, potom si uvedomím, že presne viem, o koho ide. Viac než na mená si spomeniem na to, ako sa hráči pohybujú po ihrisku, ako strieľajú alebo ako sa uvoľňujú spod krytia. Je to trochu čudné, ale stáva sa mi to, keď analyzujeme súperov."
A o štadiónoch sa rozprávaš rád?
"Myslím, že je to prvok kultúry. Napríklad Camp Nou je výnimočný. Tunajšia mentalita je úplne iná, než v Nemecku. Tam ľudia viac spievajú a sústredia sa na mužstvo. Fanúšikovia Barcelony si oveľa viac cenia individuálne detaily. Je to ako by mali iný vkus a to sa mi páči. Páči sa mi, ak de Jong vykoná nejakú prihrávku a ľudia si to užívajú a oslavujú to. Je to iné, ale je to veľmi zaujímavé. Tu človek žije viac s pocitmi. Fanúšikovia nespievajú počas celého zápasu, ale prežívajú to, čo sa deje a snažia sa podporovať mužstvo, kedy to najviac potrebuje."
Ktorý štadión ťa upútal najviac?
"San Paolo nie je moderný objekt, ale má v sebe niečo výnimočné. Veľmi to záleží od fanúšikov. Páčia sa mi zápasy ako napríklad s Athletic, kedy fanúšikovia veľmi podporujú svoje mužstvo. Začína sa proti vám vojna a ja mám rád takéto výzvy."
Bola La Liga prerušená v momente, kedy Barcelona získavala dobrú formu?
"Sme lídrom a to je najdôležitejšie. V Lige Majstrov sme v dobrej situácii. Dúfame, aj naďalej budeme môcť hrať futbal, pretože to máme veľmi radi."
zdroj: El País
foto: fcbarcelona.com
Diskusia