Ronald Koeman začal svoje dobrodružstvo na trénerskej lavičke tým, že prelomil 25-ročné tabu - od samotného začiatku vsadil na rozostavenie 4-2-3-1, pritom tento systém nepovažuje len za jednu z možností, ale za východiskový bod.

Holandsko vďačí tomuto systému za postup do finále Ligy Národov. V takomto systéme hral aj Ajax, keď vyradil Real Madrid a bol len kúštik od postupu do finále Ligy Majstrov. Pre mnohých je rozostavenie 4-2-3-1 synonymom ofenzívneho futbalu (veľmi ľahko sa môže preskupiť na rozostavenie 4-2-4), no v Barcelone považujú použitie dvoch defenzívnych záložníkov za znak zlého úmyslu, za priklonenie sa k defenzívnejšiemu poňatiu hry.

Systém 4-2-3-1 sa veľmi páčil Ernestovi Valverdemu. Bolo to jeho obľúbené rozostavenie. V Barcelone sa však tréneri veľmi neodvážili hrať týmto systémom dlhšie. Zvyčajne sa využíva rozostavenie 4-3-3, Valverde v niektorých zápasoch siahol aj po 4-4-2. Quique Setién od začiatku svojho krátkeho dobrodružstva na lavičke Blaugranas využíval rozostavenie 4-2-3-1 alebo 3-5-2. Po krátko čase to však vzdal a Barcelona opäť hrala klasickým systémom 4-3-3, s ktorým sa Blaugranas stotožňujú, keď v posledných rokoch im tento systém zaistil množstvo úspechov. Netreba však zabúdať na to, že pôvodným systémom Barcelony bolo rozostavenie 3-4-3. Ide o systém z najúspešnejších čias Johana Cruyffa.

4-3-3 bol východiskovým bodom pre Barcelonu takmer neustále od obdobia, kedy sa trénerskej pozície v klube ujal Louis van Gaal. Iné systémy boli časom využívané na rýchle riešenie vzniknutých problémov. Jedným z týchto systémov bol aj 4-2-3-1, aj napriek tomu, že mužstvu sa s takouto hrou nedarilo. Rozostavenie 4-3-3 priviedol k dokonalosti Guardiola. Messi vtedy hrával ako falošná deviatka. Ale Katalánci počas zápasu východiskový systém často menili. Niekedy prechádzali práve na 4-2-3-1. Nestávalo sa to veľmi často, ale bol to jeden z Guardiolovych nápadov.

V iných prípadoch bolo rozostavenie 4-2-3-1 východiskovým bodom. Frank Rijkaard chcel zaviesť tento systém, ale využíval hru na krídlach. Bol to nový projekt, ale zlyhal na plnej čiare. V prvej sezóne za éry Rijkaarda hralo mužstvo veľmi nevyrovnane až do momentu, kedy ju počas zimného prestupového obdobia posilnil Edgar Davids.

Barcelona fungovala najlepšie v systéme 4-3-3... s Davidsom. Predtým Rijkaard využíval 4-2-3-1 s Xavim alebo Cocum a Gerardom tesne pred obrannou líniou. Následnú trojicu záložníkov tvorili Ronaldinho v strede a na krajoch hrávali Quaresma, Overmars, Luis Enrique alebo Luis García. Na hrote hrával Saviola.

Príchod Davidsa stabilizoval stred poľa. V prvých zápasoch hrával s Cocum a Xavim. Rijkaard nakoniec prešiel na rozostavenie 4-3-3. Ronaldinho sa presunul vyššie a stal sa falošným ľavým krídelníkom. V strede mal silnú pozíciu Cocu a pred ním pôsobili Márquez a Edmilson. Rijkaard bol Holanďan, ale prišiel z Milána, čo bolo vidieť.

Kritika systému 4-2-3-1 má svoje počiatky ešte v časoch Bobbyho Robsona. Stalo sa tak hneď v prvý rok po odchode Cruyffa z Barcelony. Aj napriek víťazstvu v Pohári víťazov pohárov a Copa del Rey či zisku druhého miesta v La Lige, Barcelone chýbal veľký Holanďan. Úmysel hrať s dvojicou pivotov (zvyčajne Guardiola s Popescu) hneď pred defenzívnou líniou, bol kritizovaný, hoci Barcelona hrala veľmi ofenzívne, priamočiaro, strieľala dosť gólov a vpredu hrávali hráči ako Figo, De la Peña, Luis Enrique či Ronaldo. Rozostavenie 4-2-3-1 vtedy upadlo do nemilosti, hoci priamo neútočilo na DNA Barcelony. Ronald Koeman sa v súčasnosti pokúsil prelomiť toto tabu a rozostavenie 4-2-3-1 sa stane východiskom bodom pre mužstvo. Už čoskoro uvidíme, aký efekt prinesie toto rozhodnutie.

zdroj: mundodeportivo.es
foto: fcbarcelona.com

Diskusia

6 komentáre
2020-09-15 12:22:52
Ernesto mal v obľube 4-4-2, ale potom prešiel na klasické 4-3-3 kvôli veľmi defenzívnemu štýlu akým hral v 4-4-2. Pod Ernestom sme skoro ani raz nehrali 4-2-3-1 aj keď sme si to všetci vtedy priali.
2020-09-15 12:35:15
Efekt to prinesie ak to nebude "stará garda" sabotovať. Kto vie ?