Pep Guardiola je u mnohých odborníkov za najlepšieho trénera na svete.
Už ako hráč bol viac stratégom ako inštinktívnym futbalistom. Rozanalyzujeme aký bol Guardiola ako hráč a aké vlastnosti sa z jeho hráčskej kariéry vstrebali do jeho dnešnej trénerskej práce.
„Chcel som už ako 25-ročný byť trénerom.“
[Pep Guardiola]
Guardiolov nástup do Bayernu Mníchov bol sledovaný s veľkou pozornosťou. Jeho tlačovka mala rekordnú účasť žurnalistov a bola prenášaná viacerými TV – stanicami. Aj jeho prvý tréningový deň v Allianz Arene prilákal tisíce divákov ako i viaceré televízne kamery.
Aktuálne je Guardiola zrejme bezpochyby najpopulárnejší tréner sveta. Lenže ako sa stal z nenápadného chlapca z Santpedoru – ktorý musel koniec svojej kariéry stráviť u priemerného talianského klubu a v „operetných“ ligách ako Katar a Mexiko, bez záujmu top–tímov – najuznávanejší tréner súčasnosti?
Mnohé anekdoty a bývalí spolupútnici, ako napríklad jeho tréner Johan Cruijff alebo Louis van Gaal hovoria, že už ako hráč bol trénerom. Keď sa ho jeho dlhoročný priateľ a mentor Juan Manuel Lillo pýtal na nízky vek Guardiolu (pre trénera) a jeho malé skúsenosti, povedal, že on nie je trénerom len dva roky ale už 20, 30 rokov – vlastne od doby, keď začal hrať futbal.
Táto odpoveď zrejme má čosi do seba. Guardiola bol ako hráč nielen „pivot“, hru organizujúca „šestka“ alebo „osmička“ pred obranou, bol komunikátor a dirigent. Pre niektorých fanúšikov Barcelony z 90-tych rokov predstavoval spojenie zo Xaviho a Busquetsa v jednej osobe.
V tomto článku budeme spolu hľadať stopy, ako sa človek a futbalista Guardiola (min. podľa našej mienky), stal takticky najinovatívnejším trénerom od čias Johana Cruijffa a Arriga Sacchiho. Podebatujeme o scénach z jeho hráčskeho obdobia a budeme hľadať indície, vysvetlovať talent, ktorý presvital u neho ako hráča len čiastočne, no ako u trénera o to viac: budeme hľadať stopy inteligencie človeka Guardiolu a jeho hlboké strategické pochopenie hry.
Taktický hráč a strategický tréner
Najprv treba vysvetliť prečo sa z každého hráča, ktorý sa chová kvalitne takticky, nemôže stať analyticky kompetentný tréner. Hráči sa správajú inštinktívne, spravujú svoje pozície a často len určité priestory, majú základné rámcové podmienky natrénované počas dlhých rokov a nie sú zodpovední za smerovanie mužstva a jeho striedavé účinky voči súperom: tieto sú dané trénerom.
Tu je zaujímavý citát Guardiolu z prejavu pred Katalánskym parlamentom: „Posadím sa, vezmem ceruzku a papier a pustím DVD-čko. A začnem pozorovať súpera, proti ktorému budeme o jeden – dva dni hrať. A robím si poznámky: ´Človeče, ten pravý obranca je dobrý, pravý stredný obranca ešte lepší, pravý obranca je rýchlejší ako ľavý obranca, tento tu hrá len dlhé lopty, ďalší hrá tak a tak, tento ide jednou stranou dopredu a vracia sa opačnou naspäť´“.
Guardiola zbiera informácie o súperovi. Základná stratégia jeho mužstva už existuje pred touto analýzou a zberom dát: filozofia spôsobu hry na držanie lopty, základná pozičná hra, veľká časť zostavy, rozdelenie úloh medzi hráčov a defenzívne pohyby. Zber informácií predstavuje však ultimatívne spojenie stratégie a taktiky v existencii trénera. Guardiola vyhľadáva pri existencii svojej hernej filozofie daný rámec mimoriadnych daností, hľadá a nachádza taktiky a definuje priestory, do ktorých dosádza určité aspekty ako napr. Messiho driblingy alebo Iniestove reakcie klínového hráča.
Tréner Guardiola teda pozná a vyučuje základné stratégie, ako v teoretickej schéme využiť slabiny súpera, obísť alebo obohrať silné stránky súpera. (Bývalý) hráč v ňom vie ako je to možné realizovať – proti komu, kedy a ako.
Čistý stratég síce pozná základné teoretické aspekty, no môže stroskotať pri sprostredkovaní toho svojim hráčom, pri využití týchto poznatkov alebo pri správnej voľbe ľahkých prispôsobení sa na súpera. Musí sa postarať o vzorce pri výstavbe hry, o správne pozície pre jednotlivých hráčov pri opakujúcich sa scenároch, o jasne rozoznateľnú štruktúru hry a jasnú filozofiu hry.
Čistý tréner síce vie, ako zahrať v určitých situáciách, ako na súperov alebo aké scenáre treba použiť, chýba mu však vzťah k hernej filozofii alebo základné strategické fundamenty. Tento dokáže vynikajúco sprostredkovať svojmu mužstvu skupinové a individuálno-taktické aspekty, dokáže sa tak ako jeho mužstvo prispôsobiť počas zápasu a nájsť správne riešenia. Žiaľ, chýba mu základ: mechanizmy, herná filozofia, herné ťahy, odstupy hráčov v defenzívnej hre, konštantné vzorce pri zahrávaní do priestorov a otváranie týchto v ofenzívnej hre.
Vráťme sa späť k pôvodnej otázke: Bol Guardiola už ako hráč aj stratég?
Anticipácia akcie skôr ako k nej príde (schopnosť pred-myslieť akciu pred jej vznikom)
Scénu ako príklad je možné nájsť v zápase FC Barcelona proti Manchestru United v sezóne 1994/95. Angličania mali vtedy síce mladé mužstvo, no fyzicky veľmi silné s veľmi ostrým pressingom. Guardiola bol neustále napádaný pressujúcim útočníkom, vždy sa však vedel vymaniť z jeho pressingu. Tu sa ukázala jeho sila – prehľad na celé ihrisko, no i vznikajúce dynamiky v jeho najbližšom okolí. Inteligentnými pohľadmi ponad plece sa dokázal vyhýbať súbojom, pri tom aj rozoznať nesprávne rozostavenia vlastného mužstva. Strategicky šikovne sa staral často o to zlepšiť rozostavenia vlastných spoluhráčov skôr ako ich „obslúžil“ pasom. Na začiatku takej situácie nečakal Guardiola na pas od spoluhráčov – už vopred sa im pohyboval v ústrety, aby poopravil ich napr. príliš tesné postavenie, v ktorom si viac zavadzali ako otvárali voľné priestory.
Po prebratí lopty sa orientoval pohybom na vznikajúci „dieru“ v priestore, nasledovaný súperom – čo by sa mohlo hodnotiť ako nepríjemnosť. Nie však u Guardiolu, neuveriteľne rezistentného na pressing súpera vďaka jeho prehľadu (nepripomína to čosi v súčasnosti ? Ani rezistencia Busquetsa na pressing ? – pozn. prekladateľa). Lebo Guardiola už vopred vedel aká situácia vznikne – skôr ako k nej malo prísť. Bez pohybu tela, pohľadu na situáciu – bez straty času a lopty. Dá sa povedať že: ON BOL tá situácia!
Guardiola dokázal týmto a podobným spôsobom znížiť riziko kontier súpera a vyhľadať viac opcií pre spoluhráčov – i v defenzíve. Ako dokázal zabezpečovať vysunutých spoluhráčov v tejto partii je dodnes dôkaz perfektného timingu.
Kreativita pomocou stability
FC Barcelona žila pod trénerom Guardiolom z toho, že sa nespoliehal na nebezpečné pasy v tesných situáciách. Katalánci sa vyhýbali situáciám, kde 50:50 boli potrebné šprintérske duely alebo potrebná sila presadiť sa. Namiesto toho iniciovali sami nebezpečné situácie v kolektíve: cirkuláciu lopty, nacvičené nábehy otvárajúce priestory a jednoduché zahrávanie lôpt do útokov. Už ako hráč, 20 rokov pred prienikom svojho mužstva medzi elitu sa prezentoval Guardiola presne v takýchto „manieroch“. „Pivot“ dream–teamu 90–tych rokov sa definoval presnosťou pasov, stabilnou cirkuláciou lopty a istým fokusom na bezpečnosť, ktoré neskôr sprostredkoval svojim hráčom. Ale i takýto fokus na jednoduchosť dokáže vytvoriť kreatívne činy. Guardiola bol kreatívny tým, že nechal trpezlivo cirkulovať loptu a potom ju zahrával temer sterilne čistú do tesných priestorov alebo dier v súperovývh formáciách. Neboli to žiadne spektakulárne pasy – aspoň tak nevyzerali. Vo svojej podstate to boli pasy – logická voľba, jednoduché – no efektívne bez toho, aby vytvárali priamo efektivitu. No pozor! Práve to je kreatívna činnosť, keďže sa len málokde používa a je zložitejšia ako si myslíme. Navyše obsahuje strategické komponenty.
Skutočne zaujímavým sa javí, že Guardiola už sekundy pred vyslaním pasu chcel od spoluhráčov, aby sa nachádzali na strategicky dôležitom bode. Tým sa súperova obrana musela presúvať do strán, pas prišiel naspäť, obrana sa musela znovu vrátiť, počas toho vznikla diera v obrane. Predtým tam nebola a Guardiolova lopta ju našla. Val obrancov bol bez problémov prekonaný najjednoduchšími prostriedkami, plytkým pasom tam – späť a opäť dopredu. Dodnes je u Kataláncov vidno tento prostriedok.
Totálny prehľad
Vedľa potrebnej hernej inteligencie a strategickej šikovnosti sa hráč Guardiola vyznačoval neuveriteľným prehľadom. Nielen v statických situáciách. Guardiola dokázal využívať i dynamiku súperov na vytváranie šancí spoluhráčom.
Sergio Busquets to tiež robí takýmto spôsobom – Guardiola provokoval súperov svojou mimikou, gestikuláciou do nesprávnych pohybov. Tým, že natočil svoje telo do uhla pohľadu súperov – títo reagovali anticipatívne podľa toho. Nasledoval však pas úplne inde, najmä do dier v súperovom postavení čo prinášalo temer 100%-né šance.
„Spomínam si na jeho výklad v polčase akéhosi zápasu, v ktorom sa nám nedarilo. Celkom pokojne nám vysvetlil čo máme robiť, aby sme „vyčistili“ zlú situáciu. Jednalo sa len o maličkú zmenu, ktorú museli spraviť stredoví hráči – zmenu v postavení. Ukázal nám to na tabuli – a pozri sa – zápas sme vyhrali.“
[Victor Valdes]
Dokázal rozptýliť a uvoľniť hráčov
Tento pokoj na lopte aj pod tlakom využil Guardiola aj na to, aby odobral spoluhráčom tlak, pod ktorým hrali. Dobrým timingom a inteligentnými pohybmi sa ponúkal spoluhráčom v dierach po súperových obrancov. A dobrý bol i v tom, že sa dokázal takýmto vyhýbať a preventívne takéto situácie i zneškodniť.
Dôvera voči spoluhráčom
Ako tréner sa Guardiola vyznačuje i tým, že dôveruje svojim hráčom – v správnom pomere. Musia síce prebrať disciplinovane kolektívnu zodpovednosť, individuálne im však zveruje komplexné rozdelenie úloh a ťažké rozhodnutia. Dôležité je, aby mali potrebné taktické predpoklady, napr. vhodné priestory a situácie, ktoré by pomohli zvládnuť tieto výzvy.
Malá téza:
- veľkí hráči, ktorí sa stanú veľkými trénermi, vkladajú do svojich hráčov veľkú dôveru a vyžadujú od nich enormne veľa – vo vedomí, že je to splniteľné.
- slabí hráči, ktorí sa stanú veľkými trénermi, sa pokúšajú oproti tomu všetko zjednodušovať, lebo svojim hráčom veľmi nedôverujú, že dokážu rozriešiť extrémne zložité situácie.
Guardiola patrí – v tejto samozrejme dosť zjednodušujúcej definícii – medzi prvý typ, ktorý už ako hráč vyžaroval dôveru voči svojim spoluhráčom.
Zápas s Bilbaom. Scéna na hornom obrázku nastala tesne pred koncom zápasu. Guardiola si všimol, že útočníci sú osobne bránení. Ak ustupovali boli bránení na ústupe, pričom hráči súpera v okolí sa snažili pozične prerušovať tok prihrávok a získať kompaktnosť. Práve sú dvaja hráči v strede, bolo možné im nahrať – po zemi.
Guardiola zahral pas, ktorý bol na jeho štýl hry absolútne nezvyklý. Pas do tak tesného priestoru? Lenže následná akcia ukazuje, čo bolo pozadím Guardiolovej myšlienky, teda i pasu. Obrancovia Bilbaa sa nahrnuli okolo príjemcu pasu, no ten mohol práve vďaka prízemnému pasu druhým dotykom zahrať loptu do diery vysoko postavenej obrany. Konzekvencia? Gól!
K podobnej situácii prišlo (obrázok dolu) v zápase proti Atletico Madrid 1993/94. Guardiola dostal loptu na „šesťke“, tesne pred stredovou čiarou. Nebol tesne pressovaný – fatálna chyba! Videl, že brankár je priďaleko z brány; a vedel, že jeho geniálny spoluhráč Romario to tiež rozoznal. Opäť nasledoval netypický pas – do priestoru, kde bol Romario izolovaným hráčom v prevahe súperov. Keď zahrával Guardiola pas - do neďalekého priestoru, vyštartoval Romario v tom istom momente – temer telepatické porozumenie. Romario si zastavil loptu a prehodil „dloubáčkom“ brankára temer z 20 metrov. Dvaja hráči, jedna myšlienka, spoločné riešenie.
Ako sa zahráva do trojuholníka
Niekdy nie je možné zahrať smrteľné pasy pomedzi 12308 hráčov, príležitostne je treba nájsť priestor, alebo pomocou medzistanice dôjsť k úspechu, prípadne dosiahnuť do voľného priestoru. Hlavne pri futbale s veľkým držaním lopty Kataláncov je to podstatné a Guardiola bol v tom majster. Pritom sa ukazuje, že nie je jedno, ktorý vrchol trojuholníka použiješ ako prvý. Guardiola mal absolútne porozumenie pre hru do trojuholníka a jeho formy využitia.
V tejto scéne (obrázok dolu) má Guardiola v centre diagonálnu – temer horizontálnu opciu alebo vertikálnu opciu. Opcia do hĺbky vyzerá veľmi riskantne až nebezpečne a hráčsky náročne na zahratie lopty. No i tak sa Guardiola rozhoduje pre túto opciu a to z dvoch dôvodov:
- Pri strate lopty stoja dvaja hráči priamo za loptou – Cruijffove mužstvá hrali v tom čase výhradne s obranným pressingom, pričom základná myšlienka je vysoko motivačná: je veľmi strategicky výhodné, aby pri strate lopty boli nablízku dvaja hráči.
- Hráč preberajúci prihrávku do hĺbky si môže okamžite naraziť späť a vznikne horizontálna opcia. Tým má hráč, ktorý dostane loptu okľukou, väčšie a lepšie zorné pole. Loptu dostane v smere bránky a môže ihneď nahrávať alebo s otočkou hrať dozadu.
V hore zobrazenej scéne sa rozhoduje Nadal, ktorý dostal loptu od Bakera, pre pas do diery na už predtým štartujúceho Romaria a vzniká temer situácia 1:1, ktorá neviedla ku gólovej šanci len kvôli nepresnej medzi-prihrávke.
Aj v ďalšej scéne (obrázok hore) v tomto zápase ukázal Guardiola hlboko zakorenený zmysel pri hru do trojuholníka a jej rôzne formy uplatnenia. Guardiola je napádaný dvomi hráčmi a má pred sebou k dispozíci i možnosť prihrávok na dvoch hráčov. Hrá na vonkajšiu možnosť, aby tento aktér mohol sklepávať do stredu a tým by mala Barcelona voľný prístup do stredu. No aby bolo možné zahrávať loptu do tohto priestoru, štartuje Guardiola ihneď po svojom pase tiež na stred, dostáva loptu do behu a vysúva sa s ňou ďalej.
Tým vzniká ďalší – nový trojuholník (pozri ďalší obrázok).
Jednoduchým pasom Guardiolu sa lopta dostáva do novovzniknutého trojuholníka, súper sa nachádza v štádiu presunu hráčov, čím sa tvoria diery. Jednoduchá otočka potom stačí príjemcovi pasu, aby zahral na Romaria, ktorý je vo veľkej šanci.
Guardiolova defenzívna činnosť
Veľmi kritický bod. Istým spôsobom bol Guardiola ako hráč zmesou Xaviho a Busquetsa: dominantný a prezentný ako Xavi v jeho pozičnej hre a v kontexte celého mužstva ako Busquets, k tomu preberal aj Busquetsove defenzívne činnosti. Tieto však neriešil tak šikovne a nebol ani tak dobrý v hľadaní správnej pozície a v rozhodnutiach ako Sergio. Veľmi často napadal priskoro a šiel hlava – nehlava do súbojov čo viedlo k nepotrebným faulom – v porovnaní s Busquetsom (kto v porovnaní s Busquetsom nemá chybičku?). Pri „odchytávaní“ pasov nebol tak konštantný v anticipovaní ako Busquets i keď v porovnaní s ostatnými bol na vysokej úrovni.
V dolu zobrazenej situácii odchytáva Guardiola potencionálne nebezpečný pas. Najprv sa pohybuje dozadu, aby zabezpečil vysúvajúceho sa krajného obrancu. Guardiola iniciuje ihneď protiútok tak, že zahráva dlhú plytkú loptu do súperovho neporiadku v postavení, nastávajúceho v momente zmeny rytmu – pri rozohraní kontra útoku. Táto scéna ukazuje nielen Guardiolovu silu v defenzíve, ale i jednu z jeho ofenzívnych slabostí: čiastočne tlačil až priveľmi „na pílu“ u svojich spoluhráčov a na herný rytmus, zahrával až priveľmi náročné pasy do strategicky inteligentných zón alebo zahrával pridlhé lopty do otvorených priestorov na krídlach, i keď tam nastalo prečíslenie spoluhráčov. Čiastočne však to neboli stratené lopty a to z dôvodov Guardiolovej úžasnej precíznosti, brali však útokom ich štruktúru a dynamiku, najmä pri presunoch lopty zo strany na stranu. Chcel priveľa...
Rola Pepa Guardiolu v jeho dvoch kľúčových zápasoch
V jeho kariére je možné vypichnúť dva kľúčové zápasy v ktorých sa musel preukázať takticky – a bol úspešný.
Prvý z nich sa odohral už 1992 keď Guardiola – ešte len vo veku 21 rokov – zohral kľúčovú rolu vo finále Champions League proti Sampdorii Genoa. Mal zabezpečovať obranu v široko komplexnom systéme a zásobovať útok potrebnými pasmi do hĺbky vrátane udržania útočnej štruktúry mužstva. Pritom nehrala Barca vo svojej zvyčajnej formácii 3-4-3 alebo dokonca v 4-3-3, ale Cruijffovi napadlo niečo nezvyčajné. Julio Salinas agoval ako stredný útočník presunutý na krídlo, ktorý sa presúval v ofenzíve a v pressingu do rozhraní medzi stredných a krajných obrancov súpera. Odtiaľ sa posúval neustále do stredu. Z tejto pozície sa zas Michael Laudrup odkláňal ako zmes vysoko hrajúcej „osmičky“ (ako Iniesta) a hlboko hrajúcej „deviatky“ (ako Messi). Tým boli často len Stoichkov a Salinas ako skutoční útočníci. Bakero šiel situatívne tiež na špicu útoku, ak sa Laudrup stiahol, tvoril s ním akúsi „dvojitú desiatku“ a situatívne bol i útočníkom.
Guardiola mal pri týchto, extrémne komplexne rozdelených úlohách dôležité poslanie. Musel zapchávať diery v defenzíve – čiastočne zostávali za vysoko postavenými Laudrupom a Bakerom v centre veľké otvorené priestory, územie nikoho.
Cruijff toto zorganizoval vedome, keďže Sampdoria nemala v systéme 4-4-2 temer žiadnu opciu na preberanie prihrávok. Guardiola bol pritom podporovateľ, ktorý mal „odchytiť“ prípadné pasy na hráčov, ktorí by nebiehali do tejto veľkej diery. Okrem toho podporoval aj obranu a na čiarach hrajúcich spoluhráčov.
Lebo i tu boli nezvyčajné a zaujímavé asymetrie: Juan Carlos hral hlboko stiahnutý ako krajný obranca, ktorý niekedy bránil i ľavý polo-priestor Barcelony.
„Ak máš loptu, máš byť postavený na ihrisku tak, aby si mal možnosť zahrať loptu na každého so zyvšných desiatich hráčov. Potom si zvolíš najlepšiu možnosť.“
[Josep Guardiola/pôvodne od Carlesa Rexacha]
Pri dlhej lopte Sampdorie povedľa trojice obrancov alebo pri krídelných útokoch sa zasúval defenzívne ako krajný obranca v spätnom (obrannom) pressingu. Munoz alebo i Ferrer, ktorí si menili strany fungovali ako krídla. Navyše tu bol Koeman, ktorý z hĺbky rozdeľoval lopty, príležitostne šiel i dopredu a nahrával polo-obrancom tak, aby „museli“ tvoriť šírku hry. Ako stredobod tohto celého systému stál mladý Guardiola, ktorý mal za úlohu zachovať si prehľad o defenzívnych pohyboch svojich spoluhráčov. Fungoval ako „vybalancovanie“ hry, rozdeľovač pasov, východzí cirkulátor lopty v situáciách pod tlakom súpera.
Ofenzívne preberal týmto veľmi zložitú úlohu – lebo Koeman sa často vysúval – v „šesťkovom“ priestore musel vykonávať inteligentné vyhýbacie manévre.
„Neustále analyzoval, rozmýšľal o mnohých súvislostiach: prečo sme vyhrali, prečo sme prehrali, prečo stratil loptu. Občasne až preháňal túto posadnutosť.“
[Jose Antonio Camacho]
Darilo sa mu to dobre, ukázal takticky zodpovedajúcu prácu. To, že ešte nebol vo svojom zenite sa v tomto zápase tiež ukázalo: chýbalo mu trochu prezencie a dominancie – v defenzíve i v ofenzíve.
O dva roky neskôr ukázal v snáď najsymbolickejšom zápase jeho kariéry skutočne pragnantný výkon.
Zápas proti Realu Madrid 1993/94 bol ako vždy dôležitý pre Kataláncov a „dream team“. Classico začalo veľmi skoro brutálnym faulom na Stoichkova. Jorge Valdano postavil svoje mužstvo v zaujímavom systéme 4-1-4-1 ako zmes osobnej obrany a priestorovej obrany. Pressovali, mali technicky silných hráčov v strede ihriska a Sanchis vypracovával z hĺbky poľa lopty pre útočníkov. Individuálne aj kolektívne v žiadnom prípade slabé mužstvo; no i tak vyhrala Barcelona 5:0.
Jedným z najdôležitejších hráčov fungujúcim ako „pivot“, resp. sólo „šesťka“ pracoval Guardiola. Tentokrát hrala Barca Cruijffovým systémom s množstvom držania lopty, presunov lôpt cez veľké priestory, t. j. ofenzívny futbal v rozostavení 3-4-3. V ňom polo-obrancovia dávali hre šírku a vysoko sa vysúvali. Guardiola sa staral o zabezpečenie takýchto riskantných pohybov a podporu Koemana, ktorý často sám pracoval ako kvázi libero. Tým zvýšil Guardiola pressingovú rezistenciu vo vlastnom defenzívnom medzilíniovom priestore a postaral sa o to, že 4-1-4-1 súpera nefungovalo.
Guardiola podporoval spoluhráčov, istil dopredu nabiehajúceho Amora a zahrával neustále pasy do otvorených polo-priestorov Realu. Tým vyhrala Barcelona súboj o stred ihriska, lebo Madridčania boli buďto pasívni a tým nemohli pressovať alebo Guardiola dokázal obohrať ich pressingové pohyby veľmi precíznymi loptami, čo robil s totálnym kľudom.
Často sa po pasoch presúval dopredu, vytvoril opätovne trojuholník a zahrával ďalší pas. Zaknihoval jednu asistenciu a ďalší gól pomohol vytvoriť dlhým vysokým pasom cez obranu po tom, čo unikol pressingu súpera. Real sa pokúšal na úrovni stredovej čiary vystupovať proti polo-obrancom Barcy, no obrana stála vysoko s vertikálnou kompaktnosťou; Guardiola sa uvoľnil, ihneď vyslal už spomenutý pas za obranu, čím Realu zasadil smrteľný úder. Koruna vynikajúcemu výkonu na absolútne najvyššej úrovni.
„Keď som hral v Taliansku, povedali mi, aby som zabudol na „passing game“, lebo v ich futbale je len málo priestoru na takú hru. Nikdy som tomu neporozumel. Ihrisko bolo rovnako veľké. Čo som videl, bol pohyb v relácii voči ich spoluhráčom – bol nesprávny. To bolo jediným dôvodom, prečo bolo tak málo priestoru.“
[Josep Guardiola]
Taktický a strategický génius
Nakoniec je možné po tejto analýze hráča konštatovať: Guardiola bol hráč, ktorý v bode hráčskej inteligencie hral na najvyššej možnej úrovni. Z hľadiska taktiky mužstva stál vždy správne pozične, plnil úlohy trénera a dával hre kontext a správne rozhodnutia podľa klubovej filozofie, to všetko pri zahrávaní krátkych i dlhých pasov.
Skupinovo – takticky bol taktiež vynikajúci, ponúkal sa na prihrávky v správnych priestoroch a správnym spôsobom, v správnych momentoch, pomáhal spoluhráčom a dobre ich zabezpečoval. Tieto vlastnosti sú však všade známe. Guardiola dodnes označovaný za prototyp pefektného Barcelonského stredopoliara i keď sa dostal na konci 90–tych a začiatkom tohto tisícročia do malej internej roztržky (vraj mali byť funkcionármi rozširované historky o ochorení na AIDS) – a nakoniec zmenil klub. Často sa zanedbávajú slová chvály o jeho individuálno – technických schopnostiach. Ak mu nebolo možné vyhnúť sa osobke alebo inému napadaniu súpera a keďže Guardiola nemal fyzické predpoklady na vyhnutie sa im rýchlym šprintom alebo vysokorýchlostným driblingom – tu používal Guardiola svoju inteligenciu, pracoval často klamaním tela pri preberaní alebo odovzdávaní lopty alebo vymanévroval protivníkov tým, že využil ich vlastnú rýchlosť.
Proti Dynamu Kyjev si položil na trávnik protihráča, ktorý pribiehal moc hekticky a tiež hekticky reagoval na Guardiolovue jemné klamanie telom. Pokiaľ súper dokázal vstať, bol už Guardiola o niekoľko metrov ďalej. Aj „no-Look-pas“, ktorým sa vyznačoval Ronaldinho v strede 2000-ich rokov, Guardiola využíval taktiež často. Vo svojej role ako jediná „šesťka“ v systéme 4-1-2-3 alebo Cruijffovom 3-1-3-3/3-4-3 sa pokúšal zabezpečiť svojim spoluhráčom aspoň malú výhodu v bode „čas“ a „priestor“.
Facit – zhrnutie
Po odskočení si do Talianska, Kataru a Mexika ukončil Guardiola svoju karéru. O niekoľko rokov neskôr sa stal najúspešnejším trénerom našej doby, ktorý platí aj za prvého veľkého revolucionára neskorých 80-tych rokov. Jeho vplyv siaha ale ďalej ako by mohli ukázať takéto tituly. Tak to bolo už za čias jeho kariéry hráča. Pre FC Barcelona je obrazom perfektného futbalistu: bol kapitán a vedúci hráč, pozitívnym spôsobom. Byť stredobodom neznamená robiť hlúpe provokácie alebo príliš hrubé fauly, ale analýzu súpera a komunikáciu so svojimi spoluhráčmi. Počas jeho času ako hráča pod Sirom Bobby Robsonom mal (vraj) s vtedajším (len) tlmočníkom Jose Mourinhom upravovať viackrát taktiku poza chrbát Robsona.
Sám Guardiola raz vyhlásil, že bez Cruijffa a Barcelonského štýlu hry by sa bol dostal maximálne do tretej ligy. No namiesto amatérskeho futbalistu sa z neho stal hráč a aj tréner svetovej extratriedy, ktorý sa navyše postaral o to, že také herné typy ako on len málokedy padnú a aj jeho zásluhou sú tieto typy vyššie hodnotené.
Úvodnú otázka, či jeho kariéra a jeho spôsob myslenia ako hráča mu umožnili i cestu k mnohým úspechom ako trénera, je možné zodpovedať jednoznačným ÁNO. Po kariére hráča si rozširoval si svoj horizont rozhovormi s trénermi ako: Bielsa, Lillo, Menotti, atď., no potenciál bol v ňom už dávno.
Ako Cruijff a van Gaal kedysi povedali: Guardiola bol už ako hráč trénerom. Tvrdenie, že je ešte mladým trénerom, vyzerá takto ako protichodné. Vlastne je Guardiola už 30 rokov trénerom.
„Videl to, čo nevidel nik a anticipoval všetko, čo sa ešte len stane. Ľudia hovorili, že taký hráč ani neexistuje!“
[Carlos Naval, ktorý objavil Pepa v jeho mladosti]
Malé poučenie: ROZDIEL STRATÉGIA – TAKTIKA
Rozdiel medzi taktikou a stratégiou je hmatateľný najmä u vojska a u šachu. V krátkosti:
Stratégia ukazuje dlhodobé možnosti k dosiahnutiu cieľov, rámcový plán s mnohými schémami, aby bolo možné dosiahnuť v teoretickej rovine pozitívne výsledky.
Taktika popisuje presný konkrétny plán proti konkrétnemu súperovi v definovaných situáciách a rámcových podmienkach. Viac sa dočítate na: www.spox.com.
zdroj: www.spielverlagerung.de, RENE MARIC (RM)
výber, preklad, úprava: Peter
Domink
Nádherny článok,klobuk dole;)
Marian
Skvelá práca, vďaka Peter za preklad.
Guardiola bol špička ako hráč a je špička aj ako tréner. Teším sa na jeho pôsobenie v Premier league.
Keď išiel do Bayernu, želal som mu úspech s výnimkou zápasov proti Barce a podarilo sa. To isté mu prajem pri jeho práci aj v PL.