Barcelonský kapitán sa v 2. časti tohto rozhovoru pre Sida Lowea rozrozprával o jeho vzťahu ku Guardiolovi a svojom osobitom hernom štýle.
Iniesta opustil domov, aby zamieril do barcelonskej akadémie, keď mal 12 rokov, denne plačúc v kúte. Hovorí, že najhoršia noc jeho života bola prvá noc, ktorú strávil v La Masia, keď jeho rodičia išli naspäť do Fuentealbilly vo Forde Orion, ktorý sa stále kazil.
„Máme šťastie, že sme futbalisti. Môj zámer s vysvetlením toho zlého obdobia nie je, aby ľudia povedali „chudáčik“, to vôbec nie. Chcem len ukázať, že tie časti (futbalistovho) života, pocity, ťažkosti, sú ako každého iného. Také sú životy ľudí. Nemyslím si, že som výnimka. Stojí to una barbariedad – strašne veľa – dostať sa do prvého tímu a ešte viac tam aj zostať. Strávil som v Barcelone celý svoj život, žijúc pod tlakom od 12 rokov. Ale ty sa narodíš ako futbalista, chceš sa ním stať, takže nezáleží na tom, koľko máš rokov.“
Skoro rok sa ním však necítil, stratil svoju identitu. Južná Afrika ho cez to ale dostala a dostala ho až sem. Iniesta priznáva, že mu to umožnilo „cítiť sa znova ako futbalista“.
A nie hocijaký futbalista: kapitán Barcelony, všeobecne uznávaný, muž, o ktorom Lionel Messi hovorí, že ak je na ihrisku problém, to, čochce najviac, je mať Andrésa nablízku. Víťaz vyše 30 titulov, 2 treble, žiadna trofej nechýba v jeho zbierke, víťaz Ligy majtrov z roku 2006 (aj keď priznáva, že jednanie Franka Rijkaarda počas finále, ktoré začal na lavičke mu „vôbec nesedelo“), 2009, 2011 a 2015, Eura z roku 2008 a 2012, majster sveta z roku 2010, strelec toho gólu.
A neplánuje prestať. Vo veku 32 rokov už viac nehrá po boku Xaviho Hernándeza a s Barcelonou balancujúcou na zmene štýlu, viac priamočiarou, by bolo pre Iniestu prirodzené, keby sa jeho kariéra chýlila ku koncu. Mohol sa zdať ako prirodzená obeť, namiesto toho si to však užíva ako nikdy predtým. Stal sa centrálnejším, v každom slovazmysle, taký Iniesta a Xavi v jednom.
Kvality, ktoré ho zdobia, neboli oslabené, jeho hra je, ako hovorí, „intuitívna“. Ľahko rozpoznateľná: zhrnutá na tomto obrázku, kde je obklopený protihráčmi, väčšími a je ich prirodzene viac. Skoro sa až zdá, že je to úmyselné, naťahať si ich na seba, aj keď protestuje: „Mám radšej, keď mám proti sebe jedného protihráča a nie päť!“ Vysvetľuje: „Nikdy som nepovažoval to, že som malý, ako nevýhodu, každý má svoje vlastnosti. Nežiadajte ma, aby som porazil chlapíka, ktorý má 1.80m vo vzduchu: žiadajte, aby som som robil iné veci, v ktorých som lepší ako on.“
„Väčšina vecí vychádza zvnútra, sú intuitívne, taký som aj ja. Je v tom taktika, stratégia, ale ja chápem futbal ako niečo nepredvídateľné, pretože sa musíš rozhodnúť v tisícine sekundy. Ak na mňa ide lopta a niekto je za mnou, nerozmýšľam: Idem na pravo alebo na ľavo? Ja len idem a vyjde to...nuž, niekedy aj nie.“
Krížom cez miestnosť počúva kamarát. „Stále to výjde,“ kričí, smejúc sa. Iniesta sa zamrví na stoličke a obráti sa druhým smerom.
„Veci sa trochu zmenili, ale základ bude stále ten istý,“ hovorí. „Všetko sa vyvíja a zmeny potrebujú čas: nehrali sme tak dobre v septembri (2014) ako vo finále 2015 v Berlíne. Štýl je produktom hráčov, musíš použiť Messiho, Neymara a Suáreza a záložníci musia možno pokrývať viac ihriska, ale ja niesom niekto, kto vie hrať len v určitom štýle alebo systéme. Minulá sezóna bola jedna z tých, ktorú som si užil najviac. Zlomil som môj rekord v počte nabehaných kilometrov, samozrejme, ale to nie je nezlučiteľné s mojím štýlom.“
Štatistiky pod Luisom Enriquem to potvrdzujú: treble a double. Teraz, keď začínajú novú sezónu, v Lige majstrov pred nimi stojí známa tvár: tá, ktorá sa pozerala z plagátov nad Iniestovou posteľou. Tréner, ktorý zmenil klub a zmenil svoju kariéru, a ktorého kariéru zmenil tiež Iniesta. Barcelona verzus Manchester City. Nie je to los, ktorý si želali, ale lepšie teraz ako v play-off. A stretnutie to bude milé.
Po dvoch zápasoch pod Guardiolom v roku 2008 Barcelona nevyhrala a tlak bol obrovský. Prečo si vybrali tohto nováčika pred Josém Mourinhom? Jedného dňa niekto zaklopal na Guardiolove dvere. Bol to Iniesta. „Pokračujte, maestro. Veď trénujeme sakra skvelo,“ povedal.
„Veci nezačali dobre, ale ja som veril v Guardiolu,“ hovorí Iniesta. „Cítil som spojenie. Keď veci vychádzajú zvnútra, viete, že sú skutočné. Cítil som to tak, musel som mu to povedať, podporiť ho.“
„Vrátili sme sa z Eura 2008 a išli do St. Andrews a už ste mohli vidieť, že to bolo iné: tréning, komunikácia, aký bol manažér. Dovtedy tu nebol taký definovaný štýl a ja som sa s ním identifikoval. Zmenilo to všetko a to sme potrebovali.“
„Odvedy, ak si to všimnete, sú tam veci, ktoré tu predtým neboli, ktoré si zobrali aj ostatní tréneri: rozohrávajúci stopéri, alebo krajní obrancovia. Stiahnutie pivota viac dozadu, aby začal akcie. Na tréningoch, namiesto toho, aby sa dvaja záložníci vracali, aby dostali loptu, vytlačil nás viac dopredu na druhú vlnu, podporujúc hráčov vyššie, ponúkajúc možnosti na prihrávku. Mohol si ísť len tak ďaleko, nemôžeš ísť za túto čiaru,“ Iniesta hovorí, ukazujúc hranice svojou rukou. „A oni nás pozorovali, aby sa uistili, alebo tú hranicu označovali kužele.“
„Všetky tieto myšlienky boli vyjadrené na začiatku tréningov. Alebo, tlak na získanie lopty po jej strate...Boli tu cvičenia, kde, ak si protihráči medzi sebou šesťkrát prihrali bez toho, aby si ty získal loptu, dostali bod.“ Alebo brankár? „Áno, on bol pre nás stále veľmi dôležitý, ďalší hráč: ak ide lopta z hĺbky, záležiac na tom, či súper má jedného alebo dvoch útočníkov, brankár hrá. Dovoľuje ti mať početnú výhodu.“
Joe Hart to už zistil. Ale bude Guardiolova filozofia fungovať v Manchestri? „Pep vie, ako sa prispôsobiť a som si istý, že to bude tak aj v Anglicku. V trénerskom tíme má aj ľudí ako Mikel Arteta, ktorý tomuto procesu pomôže, ktorý pozná ligu. City posilnili veľmi dobre a majú veľmi konkurencieschopnú zostavu. Nolita poznám dobre, pretože to bol môj spoluhráč tu v Barcelone a je mojím spoluhráčom aj teraz za Španielsko. Mal výborný začiatok a snáď v tom bude pokračovať. Davida Silvu som si vážil roky: Myslím, že je výnimočný. Hráči sa dokážu učiť zo dňa na deň, zo skúseností, od spoluhráčov a trénerov. Od Pepa som sa toho naučil veľa, pomohol mi zlepšiť sa a v City to bude také isté.“
Predovšetkým však Guardiola chcel, aby bol Iniesta Iniestom, nie tým, čo bol počas tých mesiacov, keď ním nebol. Pretože keď je Iniesta sám sebou, je unikátny. Fuentealbilla s jeho kamarátmi nie je to isté ako Camp Nou s 98 000 fanúšikmi. „Keby to len tak bolo,“ hovorí – ale zatiaľ čo ťa javisko poznačí a tlak tiež, niektoré veci predsalen ostanú. „Čo robím teraz na štadióne, to som robil aj na školskom ihrisku. To, čo som robil, keď som mal 12, robím doteraz.“
zdroj: theguardian.com
foto: theguardian.com
Bartra
Don A. najgenialjnesi hrac na svete ..