Luis Suárez je v súčasnosti považovaný za jedného z najlepších hráčov na svete, v Barcelone sa našiel, v tíme žiari a patrí medzi jeho ikony. Uruguajčanova prvá návšteva metropoly Katalánska však rozhodne nešla ako po masle. Práve naopak.
Luis Suárez bol klasickým tínedžerom. Nikdy sa neštítil od vyjadrovania svojich emócií. Cítil, že sa potrebuje vyplakať, tak plakal. Zvalil sa v slzách na svoju posteľ a nariekal nad svojou priateľkou Sofiou, ktorá sa z jeho miesta odsťahovala. Nepomohli ani jeho bratia. "No tak, prestaň sa flákať, dnes ťa čaká zápas," dohovárali mu.
Suárez si bol istý, že futbal ho živiť nebude. V čase, keď mal pätnásť rokov, hrával za mládežnícky výber Nacionalu v hlavnom uruguajskom meste Montevideo. Jeho výsledky v škole boli slabé, takmer každú noc trávil mimo domova a futbal tak zanedbával. Tréneri Nacionalu boli dokonca pripravení nechať ho odísť.
Sofia bola na druhej strane z bohatšej rodiny, jej rodičia sa však od seba oddelili. Žila v Solymare, 24 kilometrov od Montevidea. Vzťah sa začal ako klasická tínedžerská romanca, s prvými bozkami a časom tráveným pokope, pomaly, ale isto začal byť vážnejší a vážnejší. Bola o niečo mladšia a osobnosťou oveľa pokojnejšia, no rebel ju uspokojoval.
Suárezov svet sa v momente, keď sa Sofiin otec, ktorý pracoval v banke, rozhodol odsťahovať počas ekonomickej krízy na začiatku tohto milénia do Barcelony, zmenil. Nahnevaný Luis sľuboval odplatu.
Súčasný útočník FCB sa tak rozhodol požiadať svojho agenta Daniela Fonsecu o pomoc pri možnosti transferu do Katalánska. Akosi sa mu podarilo dať dohromady dostatočné množstvo peňazí, aby sa dostal do lietadla a do Barcelony prišiel s malou batožinou. Na letisku El Prat dokonca pri imigračnej kontrole nevedel povedať, kam to má namierené. "Nemal som nič. Prišiel som v bielom tričku a krvácal mi nos. Sofia na mňa čakala na letisku, lietadlo ale malo dvojhodinové meškanie a ja som tak nemohol vyjsť von včas. Neskôr ma tam držali a ja som nerozumel prečo," vysvetľoval Suárez.
Dnes si môže 29-ročný futbalista lietať tak, ako sa mu zapáči. Na svoju minulosť však nezabúda. "Bolo mi povedané, že nemám žiadnu adresu, na ktorú by som mohol ísť. Vysvetľoval som, že plánujem stráviť zopár dní oddychovaním pri mori a v horách, ktoré som videl z lietadla. Môj kufor bol otvorený, no Sofiina teta mi poslala balíček, v ktorom bolo telefónne číslo a adresa."
Po niekoľkých hodinách na letisku mu bolo dovolené odísť. Nasledujúcich pätnásť dní, ktoré strávil so Sofiou, ktorá je dnes matkou jeho detí Delfina a Benjamina, bolo životne dôležitých. "Išli sme po klasických turistických chodníčkoch a videl som Camp Nou zvonka, no nemohol som ísť dnu, pretože som na to nemal peniaze," vravel El Pistolero.
Niekoľko rokov nato bolo Suárezovi ponúknutá šanca odísť do Holandska, v neznámom klube. Nikdy predtým o Groningene nepočul, to mu však neprekážalo. Bol schopný opustiť Nacional, mužstvo, o ktorom v detstve sníval, v ktorom odohral zopár zápasov, pre tím, ktorý prakticky nikto nepoznal a v Uruguaji ho bol len málokto schopný vysloviť. Neváhal. V Holandsku bol totiž opäť o niečo bližšie k tomu, po čom najviac túžil, teda k Sofii, ktorá naňho čakala v Barcelone.
Zdroj: goal.com
Foto: goal.com
blauigrana
top komentárBrutal!
mikimi122
Na pravdu je to až veľmi dobre. Bodaj by to bola pravda. Tak to je Príbeh z veľkým P. To je tromf celého môjho dňa.
Vendeta
Super článok. Chválim
okbor
Cherchez la femme, voľne preložené: za všetkým hľadaj ženu. V tomto prípade šťastný koniec. Alebo aj kráska a zviera. :)
fcbsvk
Wau veľmi silný článok.
emiliano
Tak v zahraničí sa o Luisovi popísalo veľa, ale s jedným spoločným menovateľom: Bol chudobným chlapcom, ktorý vyrástol na ulici a tam utržíte rany, ktoré vás poznamenajú. Mohol skončiť zle, ale mal šťastie na partnerku, ktorá ho drží na úzde a on ju ako jednu z mála plne rešpektuje.Sám raz povedal: "Ľudia rozmýšľajú, aký som doma.Ja som však doma ako väčšina chlapov, sklopím uší a počúvam."
emiliano
Dodatok: Mal v Barcelóne zázemie, svokrovcov.Vždy rozmýšľam prečo Barca nereagovala skôr, už keď v Ajaxe strieľal gól za gólom. Nechali sme ho odísť do Liverpoolu za 40 M a potom sme ho odtiaľ odkúpili za takmer 80 M. A v tom istom čase sme kúpili takých, ktorí sa nechytili. To je naša politika.