Penalta, pokutový kop, jedenástka... Pojmy, ktoré vedia zapáliť vášne nielen na ihrisku a vzbudiť polemiku, ale aj rozhodnúť zápasy. Málokto však pozná presné pravidlá tejto neoddeliteľnej súčasti futbalu, ovláda históriu ich vzniku a možno ani netuší koľkým zaujímavým situáciám nechali pokutové kopy vzniknúť. Nasledujúce riadky sa vám budú snažiť priblížiť penalty a všetko okolo nich a verím, že miestami zostanete zaskočení, tak ako ja.
História
Penalty svoju históriu začali písať, ako inak, na Britských ostrovoch. V roku 1879 sa v Írskej futbalovej asociácii rozhodli za nepovolené zákroky do 2 yardov (cca 1,8 metra) od brány udeľovať pokutový kop. Toto pravidlo však nebolo prepracované do detailov a určite neplatilo celosvetovo. V Anglicku ho niektorí dokonca odmietali, znamenalo by to totiž pripustiť, že vo futbale sa vyskytujú nešetrné a tvrdé zákroky a teda, že hráči na ihrisku nie sú gentlemani. Obzvlášť nešetrný zákrok v semifinále FA-cupu však všetko zmenil. Za stavu 0-1 bol takmer na bránkovej čiare faulovaný hráč, z priameho kopu z tejto úrovne však kvôli hradbe tiel pred bránou gól nepadol. Írska futbalová asociácia túto polemiku využila a myšlienku pokutového kopu posunula na medzinárodnú pôdu organizácii IFAB, ktorá je dodnes zodpovedná za pravidlá futbalu. Toto úsilie vyústilo do prijatia pravidla o pokutových kopoch od sezóny 1881/1882. Prvú penaltu v súťažnom zápase premenil John Heath hrajúci za Wolverhampton do siete Accringtonu v pondelok 14.9.1891.
Antonín Panenka a jeho rozhodujúca penalta na Majstrovstvách Európy 1976
Pravidlá
Presné pravidlá pokutových kopov sú premyslené úplne do detailov a snažia sa obsiahnuť všetky možné, ba až absurdné situácie, ktoré pri ich prevedení môžu nastať.
Podľa pravidiel sa pokutový kop udeľuje za faul a priestupok voči pravidlám, ktorý je na ihrisku trestateľný voľným priamym kopom, v danom prípade sa však odohral v oblasti pokutového územia. Nezáleží na momentálnej pozícii lopty, rozhodujúce je miesto priestupku. Rozhodcovia by teda mali mať na zákroky v pokutovom území rovnaký meter ako na tie mimo neho, sami sa však presvedčujeme, že rozhodcovia nemajú rovnaký meter ani na každý zápas. Pravidlá popisujú postup na správne posúdenie danej situácie, realitu si ale určite viete z vlastnej skúsenosti domyslieť sami.
Pokutový kop sa kope zo vzdialenosti 11 metrov, čo je na niekoľko centimetrov zaokrúhlená pôvodná hodnota 12 yardov. Všetci hráči okrem brankára a hráča zahrávajúceho priamy kop sa musia nachádzať na ihrisku, za značkou pokutového kopu, mimo pokutového územia a minimálne 9,15 metra od lopty. Určite už tušíte, že 9,15 m bude mať opäť čo to dočinenia s yardami a je to naozaj tak, ide o hodnotu 10 yardov vymedzenú pokutovým oblúkom.
Toľko základné pravidlá. Uplatnenie tých ostatných v každom zápase neuvidíte, niektoré z nich popisujú situácie, ktoré pravdepodobne neuvidíte ani počas svojho života.
Po odraze lopty od konštrukcie brány strieľajúci hráč nemôže z následnej dorážky dosiahnuť gól, resp. by mu nemal byť uznaný. Útočiaci hráč môže vstreliť gól z dorážky až keď sa lopty dotkne ďalší hráč. Gól vstrelený po odraze od konštrukcie brány (a následnom dotyku iného hráča) alebo zásahu brankára uznaný bude, nepočíta sa však ako penaltový, ale ako regulérny gól z hry.
Pokutový kop je v podstate forma voľného priameho kopu, teda ak sa po jeho rozohraní nedocieli gólu, hra pokračuje normálne ďalej. Penalta tak môže byť rozohraná a gól môže vsietiť aj iný hráč. Podmienkou je, aby sa lopta pohla v hociktorom smere aspoň o dĺžku svojho priemeru. Tento spôsob rozohrávky voľného kopu preslávil najmä Johan Cruyff, negatívnu reklamu spálenia takejto vyloženej šance skórovať naopak urobili tejto technike zlou rozohrávkou svojho času Henry a Pires, vtedy hrajúci za Arsenal.
Nasledujúca tabuľka ukazuje vyhodnotenie jednotlivých situácií porušenia pravidiel pri samotnom prevedení pokutového kopu.
| Porušenie pravidiel | Padne gól | Nepadne gól |
| Útočiacim hráčom | Penalta sa opakuje | Nepriamy voľný kop brániaceho tímu |
| Brániacim hráčom | Gól | Penalta sa opakuje |
| Oboma | Penalta sa opakuje | Penalta sa opakuje |
To najlepšie na koniec a zároveň dôkaz, že pravidlá myslia naozaj na všetko. Konkrétne sa jedná o nasledovnú situáciu: Útočiaci hráč trafí po kopnutí penalty konštrukciu brány a lopta sa bez dotyku žiadneho z hráčov dostane cez celé ihrisko až za bránkovú čiaru vlastnej bránky, nebude uznaný vlastný gól, ale súper dostane príležitosť rozohrávať rohový kop. Ide o naozaj nepravdepodobnú situáciu, ktorú si je len veľmi ťažko predstaviť, že by niekedy počas existencie vesmíru mohla nastať. Istá šanca tu však teoreticky je a preto s ňou pravidlá musia počítať.
Úspešnosť zákrokov
Štatistika premenených penált by mohla byť považovaná za monotónnu, ba až nudnú, úspešných strelcov je veľa a rozdiely nie sú až tak veľké. Zato percentuálna úspešnosť zneškodňovania pokutových kopov je už rôznorodejšia, výkony určite nie sú vyrovnané. Kým v percentuálnej štatistike premenených penált nájdeme viacero strelcov aj so 100% úspešnosťou, u brankárov je nadpolovičná väčšina úspešných zákrokov malým zázrakom. V nasledujúcej tabuľke je zoznam najúspešnejších brankárov v zneškodňovaní penált hrajúcich Ligu Majstrov predchádzajúcu sezónu. Do úvahy sú brané súťažné klubové zápasy a všetky zápasy reprezentácie počas celej kariéry daného hráča. Valdésovi v tomto rebríčku patrí 17. miesto, ak by sme do úvahy brali posledné dva úspešné zákroky ocitol by sa niekde na úrovni Ikera Casillasa.
V merítku španielskej La Ligy si súčasná barcelonská jednotka v bráne vedie podstatne lepšie. V prebiehajúcej sezóne je s priemerom jeden pustený gól na zápas a 100% úspešnosťou zneškodnených penált jednoznačne najlepším brankárom v tomto ohľade. Čistý štít v tejto štatistike má aj Iago Herrerín a Guillermo Sara.
Čo sa týka úspešnosti v rámci FC Barcelona, Victor Valdés chytil 11 z 52 pokutových kopov (21% úspešnosť), Pinto zneškodnil 3 penalty z 23 (13% úspešnosť) rátajúc aj zápasy za Celta Vigo. Za Barcelonu chytil Pinto len jednu penaltu, zachránil ňou však remízu a cenné body, a to ešte akým spôsobom!
Penalty ako vedná disciplína
O chytaní pokutových kopov sa neraz hovorí ako o lotérii. Určite však nejde len o náhodu a do hry vstupuje viacero faktorov. V priemere padne približne 2,5 gólu na zápas, jedna premenená alebo nepremenená penalta tak toho môže veľa zmeniť. Najrýchlejšie strely môžu dosiahnuť až rýchlosť 200 kilometrov za hodinu a samotný pokutový kop trvá len okamih, približne len 0,25 sekundy. Nasledujúca štatistika ponúka súvislosť s premieňaním pokutových kopov v závislosti na umiestnení strely. Štatistické údaje boli zozbierané zo všetkých Majstrovstiev sveta a Majstrovstiev Európy od roku 1998.
Na tejto štatistike môžeme vidieť, že väčšina úspešných pokutových kopov je kopnutých do ľavej časti brány. Podľa odborníkov je to zapríčinené tým, že väčšine kopajúcim je ako pravákom prirodzenejšie umiestniť strelu na ľavú stranu. Na tejto strane teda logicky dominuje aj množstvo nepremenených penált, naopak, najviac chytených penált je na opačnej strane brány. Počas tohto obdobia viac ako 12 rokov nebol evidovaný žiaden úspešný zákrok v hornej časti brány. Čo sa týka svetového merítka vo všetkých zápasoch, výsledné percento určite nebude nulové, pretože minimálne raz bola penalta chytená aj v hornej časti brány, pôjde však o hodnotu nie príliš vzdialenú nule. Ak je pokutový kop kopnutý dobre do hornej časti brány, brankár nemá šancu, rizikom je však prekopnutie brány. Sergio Ramos by vedel rozprávať.
Náhoda alebo nie?
Otázku náhody, šťastia a či dokonca lotérie sme však dosiaľ úplne nevyvrátili. Videli sme tam isté súvislosti, čísla niečo naznačili, dokonca sa to však rozhodli dotiahnuť vedci z Rensselaerského Polytechnického Inštitútu. Poltopánky vymenili za kopačky, futbalovú loptu a telá hráčov vybavili čipmi a rôznymi meracími prístrojmi a na vedeckej pôde premenili niekoľko penált. Študovali 27 rôznych faktorov, 12 priamo, 15 výpočtovou metódou súvislostí skrytých pohybov. V laboratóriu bola použitá rovnaká technika ako pri tvorbe 3D postáv vo filmoch.
Z priamych metód sa ukázala ako smerodajná pozícia opornej nohy, teda nie strieľajúcej. Ako druhý faktor z ktorého sa dá vystihnúť úmysel strelca bola určená pozícia bokov a vytočenie panvy. Zaujímavejšie však dopadli výsledky podvedomých pohybov. Pri úmysle kopnúť loptu na tú alebo onú stranu pri poslednom kroku niekto pootočí chodidlo, niekto pohne rukou pre lepšiu stabilitu a podobne. Táto koordinácia pohybov je pre každého takpovediac špecifická, množstvo indikátorov je ale spoločných. Pri viacerých opakovaniach kopov sa počítač „naučil“ tieto skryté znaky rozpoznávať a aj podľa nich presnejšie rozhodovať o umiestnení strely. Výskum medzi najlepšími holandskými brankármi ukázal, že len tí najlepší sú schopní tieto pohyby vypozorovať a v zápase, v tom krátkom okamihu plnom napätia a pochybností, aj premeniť do úspešného zákroku. Väčšina brankárov má podľa testov rovnakú úspešnosť výberu strany ako bežný človek.
Ak si myslíte, že ste na penalty odborník, môžete si pozrieť nasledujúce dva legendárne penaltové rozstrely a zistiť, či by ste boli úspešnejší ako brankárske esá medzi troma žrďami. Pre úplnosť, samotný penaltový rozstrel a pokutový kop nie je to isté, jedná sa o úplne inú hernú situáciu definovanú iným pravidlom (napr. umiestnenie hráčov na ihrisku). Princíp prevedenia kopu však je rovnaký.
Finále Ligy Majstrov 2001: Bayern Mníchov vs Valencia
Finále Ligy Majstrov 2005: Liverpool vs AC Miláno
Zaujímavosti
-
Medzi najúspešnejšie mužstvá, ktoré sa zúčastnili aspoň piatich penaltových rozstrelov patrí Saudská Arábia a USA so zhodnou 83% úspešnosťou.
-
Najúspešnejší tím, nehľadiac na počet rozstrelov, je Československo so 100% úspešnosťou (delí sa o prvú priečku s viacerými celkami).
-
Najviac pokutových kopov v jednom zápase v La Lige v modernej histórii sa kopalo v sezóne 2004/2005 v zápase Villarealu proti Valencii. Rozhodca odpískal 4 pokutové kopy, premenené boli 3, zápas skončil výsledkom 3:1 v prospech Villarealu.
-
Rekord v počte udelených pokutových kopov drží rozhodca Kelvin Morton, ktorý ich za 27 minút stihol rozdať hneď 5.
-
Najlepší výkon v chytaní pokutových kopov predviedol v sezóne 1979/1980 Paul Cooper, ktorý za svoj chrbát nepustil 8 z 10 penált.
-
Brankár Helmuth Duckadam je prvým brankárom, ktorému sa v súťažnom zápase podarilo chytiť 4 za sebou idúce kopy v penaltovom rozstrele. Bolo to vo finále Európskeho pohára 1986 v zápase Steaua Bukurešť – FC Barcelona, ktorý sa skončil výsledkom 0:0. Hlavne vďaka brankárovi Bukurešti tento tím vyhral po penaltovom rozstrele v pomere 2:0. Ak ste o tomto zápase ani len netušili, môžete si samotný rozstrel pozrieť v nasledujúcom videu:
Frajer na záver
Ak sa povie penalta, alebo pokutový kop keď chcete, každý z Česka alebo Slovenska si určite spomenie aj na dnes už legendárnu penaltu Antonína Panenky. Majstrovstvá Európy, Belehrad, 1976. Riadna hracia doba ani predĺženie víťaza nepriniesli a tak bol na rade rozstrel. Hráč si loptu postavil na značku pokutového kopu a v tom okamihu nemohol byť tlak väčší. Štyria jeho spoluhráči premenil zatiaľ čo u Nemecka jeden hráč prestrelil. Jeho kop môže rozhodnúť. Ak ho premení, Československo získa svoj prvý titul Majstra Európy. Potrebuje uspieť. Rozbieha sa, brankár skáče na bok a Panenka posiela jemný „dloubáček“ do stredu brány. Československo získalo titul.
Zdroje: Kokosnik & Goal.com & footballsite.co.uk & telegraph.co.uk & 90minutecynic.com & scienceofsocceronline.com & football-lineups.com & cnn.com & wikipedia.org & youtube.com & transfermarkt.co.uk & fcbarcelona.com & sciencedaily.com
