FC Barcelona zvíťazila v zložitom zápase proti jednému z pozitívnych prekvapení tejto sezóny. A to napriek skutočnosti, že tréner hostí Marcelino si premyslel skutočne dobrú taktiku.
Villareal sa sformoval v postavení 4-5-1, ktoré však bolo použité veľmi zaujímavo. Villareal pracoval v tvrdom pressingu v strede ihriska čo podporil vysokým vysúvaním stredopoliarov. Do pozornosti odborníkov je potrebné povedať, že 5 – členná obranná línia hrala zahustene a bol podporovaná krídelnými útočníkmi, t. j. až na 7 hráčov. Namiesto nich však prekvapujúco vystupovali vpred krajní obrancovia, izolovali sa z 5 – člennej obrannej reťazi, presúvali sa na krídla a navyše sa „postarali“ o krajných obrancov Barcy.
4-5-1 s variabilnou do šírky roztiahnutou štvoricou obrancov. Ako vidíme je stred mimoriadne zahustený, stopéri stoja blízko seba, čím je otvorený priestor medzi obrannou štvoricou a päticou záložníkov.
Barca mohla tieto priestory zaplniť, no Villareal sa pohyboval veľmi flexibilne a inteligentne pokrýval voľné priestory. Barca tieto nevyužívala vysokými loptami (po zemi bolo zabetónované), pretože vysoké lopty ako je známe, vedú u Barcy k jej stratám.
V jednotlivých scénach vznikalo dokonca čiastkové rozostavenie 3-6-1-1, pričom na stranách vznikal veľký tlak. Toto bol zrejme hlavný plán tohto typu rozostavenia. S jediným útočníkom chcel Villareal aspoň čiastočne prerušovať rozvíjanie útokov Barcy a jej známu cirkuláciu lopty.
Tu je pekný pohľad na veľmi tesný stred ihriska a širokú obrannú štvoricu.
Veľmi tesná stredová formácia hostí chcela týmto spôsobom prinútiť Barcu hrať po postranných čiarach. Mimoriadne zvláštnou variáciou presúvania sa hráčov Villarealu do priestorov pri čiare mali byť hráči Barcy (tu práve hrajúci) izolovaní, čo zo začiatku relatívne fungovalo. Krajní obrancovia Barcy a krídla boli natoľko izolovaní, že buďto museli hrať späť na obrancov alebo Villareal ukoristil loptu.
Pri rozostavení 4-5-1 Villarealu však trpela hra na kontry. Barcelone sa veľmi umne darilo zatlačiť súpera dozadu pomocou kombinácií na krídlach a horizontálnymi cirkuláciami lôpt. Tým sa súper temer nedostal na polovinu Barcy.
Barcelona veľmi silným obranným pressingom neumožnila Villarealu v 1. polčase prechádzať do protiútokov, dokonca sa jej darilo získavať presovaním mnohé lopty vo veľmi nebezpečných priestoroch pre Villareal. Ak predsa priletela lopta dopredu smerom k Pintovi, temer nikdy ju neudržali, najmä zásluhou Bartru a Piqueho.
Tu je vidno izoláciu krídelníkov i keď vyvinúť tlak na nich bolo pre Villareal zložité.
S pokračujúcim časom zápasu presoval Villareal vyššie ako v 1. polčase, ešte agresívnejšie a pokúšal sa zrýchliť prechody do útoku, len aby nebol tak uzamknutý Barcou. I tak mala Barcelona – ako sa dalo očakávať pri jej kvalite – viac z hry, vymyslela si mnohé netypické útočné situácie, fungovalo to však len čiastočne.
Barcelonská variabilná hra v pohybe
Rozostavenie Barcy zo začiatku bolo prekvapujúce: pravdepodobne ako zmes nutnosti rotácie hráčov ale aj taktiky trénera hrali od začiatku Sergio so Songom. Song nehral v roli Xaviho, nehral ani „šesťku“ ale mal špeciálnu úlohu.
Song je centrálne pred obranou súpera, Cesc stiahnutý, Iniesta vľavo, Neymar úplne vpravo.
Kamerunčan bol neustále v pohybe vpred na špicu útoku - mal fungovať ako blok pre stiahnutého Cesca a ako hráč do kombinácie smerom dopredu, navyše ako defenzívne silný hráč mal funkciu v obrannom pressingu ihneď po strate lopty Barcy. Fabregas sa sťahoval do medzipriestorov (medzi obrannú a stredovú líniu súpera), hral viac zľava, čím podporoval stredovú formáciu. Song tým dal hre Barcy aj hĺbku v pohybe dopredu.
Zaujímavý bol pohyb Neymara na ľavej strane – zrejme ako voľný hráč, nezviazaný taktikou. Zabiehal do stredu až na pravú stranu. Stávalo sa často že Alba, Song a Alexis, boli vysunutí vpredu, pričom Fabregas, Neymar a Iniesta tvorili až druhú vlnu. Spolu s Fabregasom sa zasúval doľava aj Iniesta.
Tu je obrazové potvrdenie. Dokonca sa vpred začali vysúvať i stopéri.
Pique s loptou na nohe ide smerom vpred – priestory boli otvorené. Song sa už posúva vpred smerom na stred.
Práve tieto pohyby hráčov Barcy zaistili presnú cirkuláciu lopty. Nemali síce pokoj od obrany súpera v strede ihriska, dokázali však pasovať okolo obrany – nie cez obrannú líniu – čím získali priestory na presúvanie hry po stranách ihriska.
Malé zmeny v hre
Jedna z nich bolo striedanie Xaviho za Songa. Barcelona bola istejšia v kombinácii, viac rezistentná – odolná voči pressingu a lepšie si rozdelila vpredu voľné zóny. Zrazu sa zlepšilo nadviazanie zálohy na útok, Iniesta sa začal oveľa voľnejšie pohybovať, podobne i Neymar a Fabregas. Krajní obrancovia Barcy začali hrať vyššie, čím očakávaná vyššia hra Villarealu (prehrával 0:1 po penalte) bola znemožnená vysokou pozičnou hrou Barcy.
Toto prestavenie hráčov Barcy bolo vidno pri rozhodujúcom góle na 2:1. Nadýchaný padáčik Fabregasa na Alexisa, ktorý loptu len posunul horizontálne nabiehajúcemu Neymarovi. Prázdna brána a rozhodnutie.
Okamžite zmenil tréner Villarealu postavenie z 4-5-1 na 4-4-1-1/4-4-2 čo dosiahol výmenou hráčov. Prišiel Uche, Jokič a Pereira za Ramosa, Pereza a Aquinia. Villareal chcel viac presovať a v ofenzíve dosiahnuť viacej prezencie. Nič z toho však nefungovalo. Barcelona absolútne ovládla vývoj zápasu, v žiadnej chvíli nebol Villarreal nebezpečný.
Villareal v jasnom postavení 4-4-2 a potom v premene na 4-4-1-1, ak Barca prekabátila hráčov vpredu.
Záver
S gólom prišla zmena. Barcelona okamžite dominovala hoci do jedenástky mala problémy. Po nej našla svoju dynamiku a vďaka veľkej schopnosti prispôsobiť sa, nakoniec úplne dominovala. Villarrealské 4-5-1 fungovalo len v defenzíve a aj to nie počas celého zápasu.
Zaslúžené víťazstvo lepšieho mužstva.
zdroj: spracoval Peter | www.spielverlagerung.de s poďakovaním redakcie za zábery z www.laola1.tv
