V poslednom kole počas minulého víkendu sa v top – zápase Premier League stretol Manchester City s vedúcim Arsenalom. Pre Arsenal to bolo prvé zo stretnutí so silnými súpermi v prvej časti súťaže. ManCity naproti tomu potreboval víťazstvo na priblíženie sa k prvému Arsenalu. Východisková pozícia ako vyšitá pre kvalitný súboj. A to bol tento zápas skutočne! Mnohí ste ho videli. Takže taktická analýza zaujme – najmä s ohľadom na osemfinále Champions League.
Arsenal s pasívnym 4-4-1-1, čo na to City?
Vpredu sa striedali Özil s Giroudom, za nimi sa presúvali Ramsey a Flamini ako dvojité „šestky“. Teoreticky sa dala čakať malá asymetria: Ramsey ako „lovec“ a Flamini ako „zberač lôpt“. V praxi však nič z toho nebolo.
Základné formácie na začiatku stretnutia
Obe „šestky“ opúšťali často svoje predpokladané pozície čím chcel Arsenal zrejme zvýšiť tlak, čo sa vďaka City neudialo temer do konca zápasu. Arsenal pôsobil viac re – aktívne ako pro – aktívne. Bola to vlastne pasívna orientácia na zapĺňanie priestorov.
Skutočným problémom Arsenalu bola však temer nulová kolektívna reakcia na spôsob hry City. Neexistovala osobka, hráčom City boli umožnené presuny do priestorov, ktoré boli momentálne k dispozícii, hráči City mali možnosť cirkulácie lopty a rýchlymi kombináciami alebo diagonálnymi pasmi prehrávali mužstvo Arsenalu.
Podobne pasívny spôsob hry panoval aj u hráčov City.
City: pasívne rozostavenie 4-4-2, no omnoho lepšia ofenzívna dynamika
Napriek podobnému spôsobu hry ako u Arsenalu hral útok City prakticky v jednej línii. V praxi napriek podobnému štýlu boli však rozdiely marginálne – obrovské. City stálo pozične orientovanejšie ako Arsenal a horizontálne omnoho kompaktnejšie v prvých dvoch tretinách ihriska, útočníci Arsenalu miesto hĺbky ihriska smerom k bráne City vyhľadávali viac hĺbku opačným smerom, no intenzívne.
U City sa Negredo i Aguaero vysúvali viac na krídla, Negredo viac vpravo, Aguaero ako obvykle „voľný ako vták“ kreslil svoje kruhy na ľavej strane. Negredo oproti očakávaniu nefungoval ako preberač vysokých a dlhých lôpt ale využíval medzipriestor medzi dvoma obrannými líniami Arsenalu (čo sa nečakalo). Auguero taktiež proti očakávaniam hral akoby v Negredovej „koži“ kolík hlboko zasunutý v obrane.
I keď prekvapujúce, ale na druhý pohľad logické. Aguero má potrebnú rýchlosť a je nebezpečný pre bránu súpera, čím sa môže ponúkať na preberanie plytkých pasov v úzkych súperom obsadených priestoroch alebo preberať ťažké prihrávky tiež po zemi v zložitej situácii v centre obrany súpera. Dlhé lopty sa zo strany City temer nehrali, keďže Negredove výškové dispozície i keď dobré nemohli byť rozhodujúcim faktorom proti taktiež silným a vysokým obrancom Arsenalu.
Negredo však i keď hlbšie tiahnutý, ponúka zaujímavú opciu pre Aguerove šprinty do hĺbky, ktoré otvárajú priestory v medzipriestoroch (obrana – záloha Arsenalu). Práve z týchto dôvodov mal Negredo 2 – 3 dobré šance po priestorových zámenách s Aguerom. V spojení s vynikajúcimi na krídla odskakujúcimi Nasrim a Davidom Silvom boli zrazu v prospech City aj na krídlach nebezpeční aktéri.
Títo dvaja sa taktiež sťahovali na stred, ponúkali sa ako príjemcovia pasov dvom „šestkám“ či už v polopriestoroch alebo v strede útoku, kombinovali spolu a postarali sa o relatívne veľkú stabilitu v držaní lopty. Yaya Toure sa vysúval tiež vpred, Fernandinho zaplňoval a istil centrálne, Zabaletta atakoval inteligentne v pohybe dopredu voľné priestory a Clichy sa len veľmi málo zapájal do útočných akcií ; pravdepodobne pre istotu pred brejkovými hráčmi napr. Walcottom.
Rozhodujúce však boli pohyby oboch krídelných útočníkov. V ústrety im vyšiel spôsob obrany Arsenalu (orientovaný na zapĺňanie priestorov – viac ako orientáciu na jednotlivých hráčov) no krídla City disponujú obrovskou dynamikou a jemnou technikou.
Prispôsobenia v 2. polčase
Po zmene strán a výpadku Aguera pre zranenie zmenil City štýl hry. Prišiel Jesus Navas na pravú stranu útoku čím City získalo viac šírky, Negredo sa presunul úplne na hrot a David Silva na „desinu“. City sa aj kolektívne úspešne pár krát pokúsili o prepadový pressing, z čoho napr. rezultoval gól Fernandinha. Po tomto 3:1 sa City sformovalo viac dozadu a koncentrovalo sa na hranici vlastnej šestnástky v postavení 4-4-1-0-1.
Základný problém Arsenalu sa nezmenil ani miernym preskupením lídra súťaže. Príčinou bol slabý a málo intenzívny prechod do útoku a malá kompaktnosť, na druhej strane i intenzita prechodu do obrany pokrivkávala. Pri štvrtom góle City bolo možné vidieť ako napr. Walcott stojí bez pohybu kdesi vpredu na ľavej strane namiesto vrátenia sa.
Potom sme videli relatívne monotónny obraz hry. Arsenal vysunul krajných obrancov, hral viac do šírky, no ManCity bránili osobkou na hráčov súpera. Negredo čakal vpredu, no okrem neho boli všetci hráči zapojení do obranných činností. Efektívnym pohybom – napriek viva bráneniu – mal City dokonca viac šancí, najmä pohyb Nasriho, Navasa a Silvu po stranách ihriska a Yaya Toureho stredom bol príkladný.
Zhrnutie
Prvá vlna pressingu Arsenalu ktorý hral spôsobom „stoja tam 2 hráči“ bola ľahko prekonaná. V stred ihriska bol teda tesnejší priestor, ale vždy sa našli únikové prázdne zóny a priestory City otváral relatívne jednoducho.
Rýchle zmeny strán a situatívne pasy do medzipriestorov boli jednoduché, nebezpečné a / alebo v kontrách sa otvárali obrovské voľné priestory. No skutočné kontry temer nebolo vidno, čo bolo slabinou oboch mužstiev.
V konečnej fáze sa zrodil veľmi kuriózny výsledok, ktorý nezodpovedal priebehu hry.
Pre FC Barcelona išlo o zápas, z ktorého sa dá veľa vyčítať. O toľko lepší ManCity nebol.
zdroj: spracoval Peter | www.spielverlagerung.de
