Názory fanúšikov : Fabregas nanič na „9“ – Fabregas výborný na „9“. Ale sme si istí čo je „Falošná 9“?
Synonymum: falošný útočník, False 9, Fake – útočník (z nemčiny + angličtiny)
Vysvetlenie – prečo číslo 9? Prečo je Busquets „šestka“ ? Kedysi vybiehali mužstvá s číslami 1 – 11 počnúc brankárom a končiac ľavým krídlom. Obrana 2 – 4 (3 obrancovia), záloha 5 – 6 a 5 útočníkov sprava 7 – 11. Dnes vidieť na ihriskách napr. číslo 66 nie je zriedkavosťou ...
Čo robí „falošná 9“: ako jediný hrot útoku sa neustále zasúva dozadu za ostatných útočníkov aby dokázal vytvoriť presilu, priestor u spojivo medzi zálohou a útokom. Tým stavia súpera do dilemy. Ak obrancovia „idú po ňom“ otvárajú defenzívu, ak si udržujú svoje pozície nemajú vlastne koho kryť – čo je aj psychicky náročné (načo stojím v obrane keď nikoho nebránim?) – a v ďalších priestoroch vzniká početná prevaha, veľmi často v strede poľa.
Ako ťažko sa kryje falošná „9“ a ako je efektívna ukazuje príklad Lionela Messiho, proti ktorému sa ešte nenašiel recept (možno „klietka na Messiho“ zo strany Bayernu – i to čiastočne zásluhou jeho nedoliečeného zranenia – CL 2012/2013).
Princíp falošnej „9“ bol už vidieť v 50 – tých rokoch u Maďarov a Nandora Hidekutiho a v 70 – tých rokoch u Johanna Cruyffa a v „Totaalvoetbal“-e Ajaxu.
V moderne ho používal AS Rím s Francescom Tottim, Manchester United ho vyšperkoval a konečne Messi ho priviedol temer k perfekcionizmu.
Pre laikov je „falošná 9“ španielskou dedinou. Skúste vašej lepšej polovičke vysvetliť prečo ten s číslom 10 na drese je „falošná 9“ ! Vyzerá to že tu niečo nesedí. A fakt ... nesedí.
K histórii falošnej deviatky – mýtus novinky
Aby sme nezabiehali až do Šindelárovej rakúskej reprezentácie hrajúcej v 2-3-2-3 začnime v Maďarsku. Spôsob hry rakúskych, československých a maďarských teamov bol práve na stiahnutom strednom útočníkovi. Najslávnejší zápas, ktorý sa hral zo strany Maďaov bol proti Anglicku a znamenal jeho historicky prvú prehru vo Wembley.
Pojem falošnej „9“ vznikol až v októbri 2009 keď Jonathan Wilson v The Guardian popísal rolu Lionela Messiho ako falošnej deviatky a porovnal ju s mnohými aktérmi spred viacerých rokov. Prečo je dnes tento pojem raritou a prečo kedysi neexistoval?
Príchod a vymretie pojmu „falošná 9“
Dôvod je v rozličných požiadavkách na taktiku, prechod do útoku a fyzickej kondícii. Pred 80 rokmi sa hralo na 5 útočníkov, čiže určite aspoň 1 z nich sa sťahoval dozadu. Vo futbale zázračných teamov bolo logické, mať čo možno najviac voľných spoluhráčov ktorí preberajú loptu. Čarovné slovo je dominancia a dĺžka držania lopty.
(Real Madrid v 50 – tých rokoch)
Náš úhlavný súper hral takto vo finále 1960 s Di Stefanom ako „falošnou 9“.
Pred vynájdením pressingu bolo hranie sa s loptou u jednotlivcov dlhšie, tempo pomalšie, stredný útočník mal čas sa stiahnuť a otvoriť priestory pre dlhé prihrávky.
Od 60 – tých rokov sa prešlo na systém s menej útočníkmi, k viac defenzívnej hre – prišla hra rýchleho prechodu z obrany do útoku. Svedkom tohto je talianske „Catenaccio“, ktoré spopularizovalo Nerea Roccu a preslávilo Helenia Herreru. V tejto dekáde prišiel aj pressing, vo východnej Európe to bol tréner Maslov, v západnej Rinus Michels. Spojený samozrejme s oveľa väčšou atletikou hráčov. Skrátil sa čas držania lopty jednotlivcami a ofenzívne mužstvá si nemohli dovoliť „falošnú 9“.
Taktikou sa stal kolektív dôležitejší
Di Stefano, Pelé a Cruijff mali spoločné to, že ich kluby predstavovali dominanciu na svojich kontinentoch a boli súperom dominantní aj takticky. Tým a navyše ich individuálnou brilantnosťou boli omnoho lepší ako ich súperi. U Cruiffa a Peleho bol plus aj v zohratosti ich mužstiev, Cruiffov Ajax bol temer totožný s národným mužstvom, nasadenie zázračného trénera Rakúšana Ernsta Happela a polyvalencia celého mužstva dokonala úžasný futbal tej doby.
Di Stefano mal vo svojom Reale veľmi silné mužstvo ešte pred zavedením pressingu a on sám bol na tú dobu extrémne vytrvalým atlétom – čo umožnilo ten štýl hry Realu.
Ajax v 70-tych rokoch s Cruiffom ako „falošnou 9“
Neskôr už neexistovali také mužstvá s tak veľkou dominanciou. Pressing, obrovská atletickosť a vyšší fókus na taktiku sa presadili po celej Európe. Rigidné formácie nahradili fluiditu a flexibilitu minimálne v zmysle pozičnej hry, mnohé mužstvá boli „na jedno kopyto“ vystrihnuté v šablóne ako „cez kopirák“, v Nemecku toto trvalo až do dnešného tisícročia. Čo iného je napr. názov 4 – členná obranná formácia? Len potvrdenie šablónovitosti mužstiev.
Návrat k falošnej 9 je nemožný – niet k čomu – systém vtedy takýto pojem nepoznal
Prilievaním financií, zlepšenou prácou s mládežou a zrušením limitov pre počet zahraničných hráčov zvýšila sa enormne kvalita v šírke – množstve hráčov v mužstvách. Tým dokážu mužstvá napriek pressingu a defenzívnym taktikám dlhšie držať loptu s jej cirkuláciou v mužstve. Prím hrá v tomto FC Barcelona, ktorej držanie lopty ešte (až na mini výnimky) nik neprekonal. Je to ideálny základ pre „život“ falošnej deviatky vo svetovom futbale, ktorý ešte pred 80 rokmi existoval dosť často (pod iným štýlom hry a názvom). Mnohí sa pýtajú či pojem definície „falošná 9“ nie je zavádzajúci.
V konštrukcii hry FC Barcelona a najmä v pohybe Messiho po ihrisku je tento pojem temer neudržateľný! Podobne ako konsenzus o hre klasickej „desiatky“ (kedysi ľavá spojka) z minulosti.
Z historického pohľadu nie je „falošná 9“ nič iné ako rozohrávajúci stredný útočník.
Prečo sa teda takto nepomenovala táto funkcia hráča?
Messi sa sťahuje späť len pri držaní lopty FCB vo svojich radoch - ale i Alves, Busquets, Abidal (dnes Alba) a Iniesta zohrávajú spolu „dlhé loptové štafety“ pričom opúšťajú svoje „normálne“ pozície. Sú aj oni preto „falošní“?
Ak zostaneme pri pojme „falošná 9“ a predstavíme si prečo práve len táto vlastnosť bola nazvaná ako primárny atribút, dôjdeme k nasledovnému záveru : stredný útočník, číslo 9 necháva nadlho „osirieť“ pozíciu v strede a pohybuje sa úplne inde ako na mieste kde by mal hrať podľa „papiera“.
Dnes je toto trvale možné len v absolútne mimoriadnych prípadoch a ako to celosvetovo vyzerá len u jedného mužstva ktoré sa volá FC Barcelona. Tu by mali byť označení ako „falošní“ aj Dani Alves ako „falošná 2“, Sergi Busquets ako „falošná 6“ a hádam i Iniesta ako „falošná 8“, lebo všetci (ak je FCB v držaní lopty) hľadajú pre seba iné pozície. To je možné len tým že FC Barcelona je mimoriadnym mužstvom a je vo svetovom futbale jedinečná.
Preto by sa mal pojem „falošnej 9“ vylúčiť zo sémantickej konštrukcie futbalového jazyka. Evolúcia vo futbale nepustí, pokračuje a dnes už dokonca aj FC Barcelona prechádza i na iné štýly.
Pojem „falošná 9“ irituje ešte z iného dôvodu: ako keby stiahnutý stredný útočník nerobil nič iného ako sťahovanie sa. Predsa varianty takéhoto typu útočníka sú totálne rôznorodé.
zdroj: spracoval Peter | www.spielverlagerung.de
