Fanúšikovia chcú a vidia: množstvo gólov, úžasný dribling. Čo je ale za tým? Ako je to možné, že práve on?
Je zrejmé že je to TEN človek – hráč svojej generácie. Je 4 – násobný najlepší hráč sveta (bude 5 – násobný po toľkých zraneniach? Je vo finále...). Ktosi povedal, že Ronaldo má smolu, že žije v období kariéry Lea Messiho, a mal pravdu. Napriek svojmu mladému veku pri ziskoch prvých titulov je už dnes považovaný mnohými za najlepšieho futbalistu v histórii.
Fyzické predpoklady – nízke ťažisko, vysoká frekvencia nôh a minimálna amplitúda
So svojimi 1,69 m je Messi nízky, no pri pozornom sledovaní jeho behu je vidno, že i na jeho nízku postavu má relatívne krátke nohy. V porovnaní napr. s Xavim má po prepočítaní na 1,8m výšky jasne kratšie nohy. Má ich dlhé asi 87 cm, Xavi 96 cm, Ronaldo 99 cm, čiže asi 1 decimeter dlhšie ako jeho argentínsky rival. Priemer býva okolo 95 cm.
Krátke nohy sa postarali o nízke ťažisko, vyššiu frekvenciu a najrozličnejšie ďalšie skutočnosti. Pri šprinte s loptou spraví Messi omnoho viac krokov ako súper, čiže dokáže pri vkĺzačkách včas odohrať loptu a bežať ďalej. Okrem toho má častejšiu možnosť k zmenám smeru pri behu čo je dôležité pri súbojoch jeden na jedného. Nemusí sa preto rozhodovať o moment skôr alebo neskôr ako súper, ale stačí mu rozhodnutie či bežať smerom od dlhonohejšieho alebo od súpera dlhším krokom.
Tým je temer nemožné hráčovi ako Messi klasicky odobrať loptu. Vďaka vynikajúcej muskulatúre, ktorá z neho robí hráča s vynikajúcim štartom na loptu, je extrémne kvalitný v práci s loptou.
Ak ho súper atakuje na zemi je v nebezpečenstve sám sa dostať do lavíny krátkych krokov, pričom ani loptu ani Messiho nemá v dosahu. Pre obrancov je hlavne problematická tá skutočnosť, že na prvých metroch nemajú šancu Messiho dostihnúť. Ako súper atakuje Messiho na úrovni pŕs, má to tiež ťažké. Z dôvodu vlastnej vyššej telesnej postavy nedokážu proti nemu vynaložiť svoju celú silu (tá je nad Messim), okrem toho Messi je v tomto umelec. Opiera celé svoje telo pomocou silných nôh o súpera a dokáže tým v bežeckom súboji dostať z rovnováhy i omnoho telesne zdatnejších.
Aj lakte sú v takýchto súbojoch v nepríjemnej výške. Ponárajú sa, v žiadnom prípade úmyselne alebo neférovo, do rebier súpera. Messi je napokon nepríjemným súperom nielen kvôli svojej dynamike a technike, ale i z dôvodu svojej jedinečnej telesnej konštrukcie. Jeho explozivita mu pomáha v driblingu i v súbojoch, čo ho robí temer nezasiahnuteľným bez faulov.
Zaujímavé sú i jeho pohyby pri štartoch. Čiastočne nahne telo dopredu, aby dostal zrýchlenie a telo nad loptu, ktorú vedie. Súper buďto od neho odskakuje alebo fauluje. Preto Messi nepotrebuje žiadne simulovanie faulov, len výnimočne: mnohé zákroky súperov naozaj vyzerajú ako fauly, no hviezda Barcy nemusí filmovo klesať k zemi, pretože loptu stráca iba výnimočne alebo bol odpískaný faul.
Pre rozhodcu alebo neutrálneho diváka to vyzerá veľmi často ako keby sa Messi len silou vôle snažil udržať loptu pri nohe a odmietal filmovanie – čo vlastne aj zodpovedá pravde.
Je zaujímavé, že Messiho telesné schopnosti sú len málokedy témou diskusií
Jeho krátke kroky, vysoká frekvencia nôh, potreba len minimálneho času na zrýchlenie sú veľkou časťou tajomstva jeho úspechu. Aby dokázal využiť tieto predpoklady, k tomu je treba i hráčsku inteligenciu – pri tvrdých súperoch hľadá inštinktívne voľné priestory, do ktorých vniká a tieto aj využíva.
Messiho dribling – príklad argentínskeho spôsobu driblingu
Messi počas svojej kariéry perfekcionizoval spôsob driblingu „Gambetta“, ktorú praktizoval aj Maradona. Jorge Valdano prirovnal „Gambetu“ k spôsobu tanca „Tango“, pri ktorom sú dôležité 2 veci: schopnosti a klam. Hráč musí dokázať pri driblingu držať loptu tesne pri nohe, perfektne ju kontrolovať, ale mať aj prešibanosť na oklamanie súpera. Pomenovanie vyšlo so spôsobu driblingu Schuberta Gambettu, uruguajského hráča zo štyridsiatych rokov. Na oklamanie súpera sa nepoužívajú nohy alebo finty – ako to radi robia Brazílčania – takisto sa nevychádza z telesnej prevahy – ako hrávajú Angličania – alebo z voľby vystihnúť správny moment na pohyb od súpera, ako to praktizujú napr. Španieli.
Namiesto faktorov: súper, vlastné schopnosti alebo čas je utilizovaný faktor priestor. Funguje to najmä vtedy ak sa využije alebo vyprovokuje pozičná chyba súpera. Ak je lopta „prilepená“ na nohe, je ľahšie možné využiť voľný priestor, ktorý súper nedokáže brániť. Ak nie je takýto k dispozícii, nechá na seba nabehnúť súpera a klamaním telom ho pošle opačným (iným) smerom. Keďže je to veľmi zložité, pokúša sa súpera odlákať do priestoru, kde tento môže očakávať loptu a sám s ňou ide do iného priestoru. Messi sám toto nazýva „Balance“ – vyváženie.
Malý Argentínčan dbá pritom na rozloženie váhy tela obrancu, ktorého chce mať podľa možnosti na najvzdialenejšom okraji voľného priestoru. Potom využije zrýchlenie, aby ho obehol a vlastné telo vložil medzi loptu a súpera. Tým ho súper môže jedine faulovať.
Pri preberaní lopty používa Messi zmes dvoch aspektov – čo je jeho poznávacím znamením kompletnosti v driblingu – v ktorom sa odlišuje od napr. Busquetsa (dribling, ktorým sa uvoľňuje od súpera) a Cristiana Ronalda (ktorým sa zbavuje a uniká súperovi).
Časový úsek pred driblingom – správne prebratie lopty je polovica úspechu
Rezervoár a finty najlepšieho futbalistu sveta pri preberaní lopty sú zdá sa nevyčerpateľné. Podobne ako Iniesta preberá loptu smerom preč od súpera, pričom si len zriedkakedy zastavuje loptu slabšou pravou nohou. Občas nechá prihrávky odskočiť a rozbieha sa za nimi pričom špekuluje o ďalšej možnej situácii. Ak ho súper prenasleduje, hľadá pasom spoluhráča alebo rieši situáciu prudkou otočkou. Najčastejšie vedie loptu pri otáčaní pomocou krátkych rýchlych dotykov lopty s pohľadom smerom k voľnému priestoru. Rýchlosťou akcelerácie má výhodu v súbojoch, necháva tým súpera za sebou a následne si telom kryje loptu.
Ak je vyrušený už pri preberaní lopty, používa tak ako Xavi otočku o 360°. Zásluhou nízkeho ťažiska a krátkych nôh získava čas voči súperovi aj v prípade ak sa nejedná o klasické získanie priestoru.
Messi dokáže vynikajúco spracovať krátke pasy. Používa i dvojité klamanie telom, čím vlastne pokračuje s loptou ako keby telom nespravil žiadnu fintu. Profituje zrýchlením svojej finty, čím sa výhoda voči protihráčovi násobí. Rýchlosť potom niekoľkými malými krokmi ešte zvýši. Ďalšia finta opačného smeru vlastne súpera zastaví, keďže reaguje na obe zmeny smeru u Messiho. V najlepšom prípade dobieha súper Messiho už zozadu za jeho chrbtom.
Ak súper včas vloží nohu do kroku Messimu, tento podkopnutím lopty postupuje ponad jeho nohu.
Ak sa Messimu podarí otočka a súčasne mať súpera v svojom zornom poli, musí zastaviť loptu kvôli vlastnej rýchlosti. V takom prípade stojí a čaká. Ak je atakovaný používa klamanie telom. Často dáva bokom pravú nohu a viac – menej ďaleko od lopty, aby si pomohol do ďalšieho štartu. Vtedy klame ramenom, súpera dostane z rovnováhy a rýchlym pohybom berie loptu okamžite na opačnú stranu pohybu súpera. Ak nie je atakovaný, tak sa vydá v ústrety vlastnému driblingu.
Praktické použitie „Gambetty“ á la Lionel Messi
Pozorovatelia vidia hlavne u svetovej triedy driblovanie, kvalitnú ofenzívu, góly. U Messiho samozrejmosť. Ako najlepší hráč svojej doby a nástupca driblérskych mien ako Mane Garrincha, Diego Maradona alebo George Best. Ako každý z menovaných má Messi vlastný inventár fínt, klamania telom a pohybov – predstavíme ich ako Messiho zbierku - predtým si však pozrite video Maradonovej „Gambetty“ :
Trik s opornou nohou (nie nohou v pohybe)
Argentínčan beží smerom na protihráča tento ho chce zastaviť. Neotvára mu priestor, ale blokuje možnosti smerom dopredu a v núdzi je pripravený faulovať. Messi reaguje tak, že ľavú nohu postaví pred loptu, čím si ju kryje. Ďalej posunie loptu do strany a extrémne zmení smer, čím súper stojí nesprávne a je z rovnováhy. Teraz môže Mesiho faulovať alebo nechať bežať ďalej, zisk lopty je pre neho nemožný. Ak chce Messi zrýchliť, sťahuje si loptu k sebe namiesto dokončenia triku s opornou nohou. Robí to v prípade rýchleho útoku alebo si želá byť faulovaný (výhodné pozície na trestný kop).
Kľučka do vnútra
Ak súper Messimu otvorí jednu stranu, aby mu zabránil v priamej ceste na bránku, Messi používa široký rozkrok do tej strany. Lopty sa vtedy – podľa princípu „Gambetty“ – nedotýka. Týmto krokom chce súpera nielen vyviesť z rovnováhy, ale nanútiť mu vieru, že jeho zákrok bude úspešný. Súper dokončí obrátku a pokračuje v smere von z bráneného priestoru.
Messi sa týmto rýchlym krokom okamžite katapultuje smerom k lopte a najčastejšie pokračuje rovným smerom. Ak súper zareaguje, Messi pokračuje v behu diagonálne namiesto vertikálne. S „pomocou“ prehnanej reakcie súpera nesprávnym smerom, musí sa tento otočiť a už nemá (časove) žiadnu šancu na zisk lopty.
Pozastavenie behu a prerušenie behu
Ak je Messi prenasledovaný zozadu namiesto spredu, najčastejšie umiestni svoje telo medzi loptu a súpera. Ak sa mu to nepodarí alebo je súper veľmi rýchly, dovolí mu prísť bližšie. Čaká na správny moment, aby beh čiastočne spomalil alebo úplne prerušil. Ak by toto spravil moc skoro, dokázal by súper v ešte neukončenej fáze svojho behu loptu aspoň špičkou odkopnúť. Messiho devíza znie: čím neskôr, tým lepšie. Bod „bez možnosti návratu“, v ktorom je súper už pri lopte – vtedy by sa spomalenie Messiho rovnalo strate lopty a zastavenie behu by bolo riskantné kvôli pressu na lopte so súperom. Ak sa Messimu podarí vystihnúť správny moment (hovoríme o stotinách sekundy!), naláka tým súpera nesprávnym smerom. Ak Messi len čiastočne spomalí, súper sa prispôsobí jeho tempu, pričom Messi v tom momente nasadí šprint čím získa znovu náskok. Podobne tieto zmeny zrýchlenia praktizoval brazílsky Ronaldo v FC Barcelone a neskôr v Interi Miláno, avšak bez zmeny rytmu behu, ale s ďalším zvýšením rýchlosti. Nazývame to „šprint v šprinte“.
Druhú časť štvordielneho cyklu hľadajte na webe už zajtra!
zdroj: spracoval Peter | spielverlagerung.de
