V Boxing Day a na štadióne Etihad Stadium – top zápas Premier League medzi Manchester City a FC Liverpool. V partii bohatej na tempo a ofenzívu oboch súperov s mnohými ambivalentnými taktickými prvkami zvítazili nakomiec City 2 : 1.
Základné postavenia
Manchester City musí naďalej nahradiť výpadok Sergia Agüera ; tréner Manuel Pellegrini nenasadil Alvarovi Negredovi partnera do útoku, no začal s formáciou 4-2-3-1. David Silva mal fungovať ako klín do obrany súpera (viď Iniesta v Barce – pozn. prekladateľ Peter) a pohyblivý centrálny aktér za Negredom. K tomu hrali od začiatku na strany sa sťahujúci Samir Nasri a priamočiary ťahúň na krídle Jesus Navas.
Základná formácia
Brendan Rodgers nepostavil ako v posledných zápasoch trojicu obrancov ale fluidný stred poľa a vysoko pracujúcich krajných obrancov. V zmesi z 4-3-3 a aj 4-1-4-1 hral Jordan Henderson ako posilnenie za hrotom Luisom Suarezom. Joe Allen sa vysúval na stredne – pravej pozícii, no s chybami. Stratég Lucas Leiva ordinoval z centrály mužstva a vo svojich lepších fázach dodával hre Liverpoolu rytmické impulzy.
City ofenzívne variabilní, defenzívne pasívni
Manchester City ponúkol zmes razantného prechodu do útoku a ofenzívnej hry so ziskami priestoru, čím vyrábal pre Liverpool dostatočný chaos. Práve ofenzívna trojica bola vo svojich kombináciách len ťažko stíhateľná a dokázala za podpory Yaya Tourého rýchlo preklenúť priestory a prehrávať efektívne protivníka. Nápadné bolo ako pri takýchto útokoch mala ofenzíva City z ničoho nič pred sebou len obranu.
Silva a Toure „zadávali úlohy“, najmä hľadali priestory, ktorými sa chceli dostať k gólovým šanciam. Práve Silva - veľmi dobrý v najtesnejších priestoroch – sa odkláňal do stredne – pravého priestoru čím na krídle dopomáhal k ešte väčšej variantnosti útokov. Jesus Navas žiaril svojimi lineárnymi šprintmi a centrami do šestnástky. Niekedy po narážačkách s Pablom Zabaletom. Ak sa k nemu pripojil Silva boli útoky ešte prekvapujúcejšie a Cissokho dlhú dobu nedokázal držať krok s rýchlonohým Navasom. Na pomoc musel stále priskakovať Mamadou Sakho. Negredo sa pokúšal sťahovať medzi línie Liverpoolu, čím vytváral priestory diagonálnymi a horizontálnymi šprintmi priestory pre Silvu a Nasriho. Keďže nebol „zakotvený“ a „umŕtvený“ v šestnástke vypomáhal navyše ešte spoluhráčom v loptových štafetách. Z pozície „dvojitej šestky“ vyrážal vertikálne dopredu, pričom priestor za ním zaisťoval Fernandinho. Stabilitu útočenia dopĺňal Toure so svojimi známymi schopnosťami na lopte a najmä citom pre dlhé presuny zo strany na stranu.
Krajní obrancovia City mali rozličné úlohy. Nasri hrajúci s orientáciou na centrum otváral priestory pre Kolarova na ľavom krídle – čím získala hra City šírku. Zabaleta hral viac ako kombinačný partner Navasa a sám tak veľa neútočil.
Na ofenzívu Liverpoolu reagovali City skôr pasívne a využívali len málo i to len situatívne pressing vo vysokom postavení. Na začiatku ešte bolo vidno osobné bránenie oboch „šestiek“. V zásade sa však celé mužstvo City v defenzíve sťahovalo veľmi hlboko späť a bolo fokusované na pokrytie priestorov. Často ponechalo City bežať dlhé línie s loptou napr. Hendersona alebo Sakha. City ale preháňalo svoje hlboké postavenie, ako napr. pri góle Philippa Coutinha v 24. minúte – línie boli priveľa stiahnuté pred vlastným pokutovým územím a Lescot nevystúpil konzekventne voči Suarezovi, ktorý tak mohol nerušene predložiť loptu spoluhráčovi na gól.
O Liverpoolskom spôsobe hry len krátko – zaujíma nás City
Hlavne v 2. polčase sa Liverpool postaral o veľké nepresnosti vo vlastnej hre na čo reagovalo City oveľa vyšším pressingom i keď hra Liverpoolu sa nedá považovať za zlú. Reds sa dokázali, napriek silnej kompaktnosti defenzívy ManCity, dopracovať k šanciam a zakončeniam. Vyzdvihnúť treba Suareza pre jeho neustálu agilitu.
Zhrnutie
Divákov muselo nadchnúť tempo a mnohé situácie v pokutovom území. Zápas na Etihad bol zaujímavý aj z hľadiska stratégie mužstiev. Obaja mali podobné držanie lopty, temer rovnaký počet prihrávok, obaja sa pokúšali prechádzať do razantných prekvapujúcich útokov a obaja praktizovali pasívnu obranu – situatívne však i agresívnu.
Manchester City nezaostával v ničom za ofenzívou Liverpoolu. Výhodou City boli typologicky rôznorodí hráči, ktorí variovali medzi kombinačnými loptovými štafetami a lineárnymi ťahmi priamo na bránu súpera. K tomu využilo City pred polčasom chybu súpera na úspešnú kontru – útok, na druhej strane muselo najmä v 2. polčase prestáť mnohé nebezpečné situácie.
Nakoniec aj ťažko povedať či zaslúžene alebo nie išli po vcelku vyrovnanej partii z ihriska ako víťazi hráči Manchester City.
zdroj: spracoval Peter | spielverlagerung.de
