Real Sociedad nám včera uštedril kopanec do zadku. V utorok sme sa rozplývali nad výkonom a výsledkom, v sobotu večer sme mali oči iba pre plač. No pozrime sa na to reálne, lebo ani utorok nebol taký úžasný ako ho niektorí vychválili. Tímu chýba vyrovnanosť.
Je pravdou, že včerajšia prehra prišla veľmi nevhod vzhľadom na priebeh sezóny a tesný súboj o špicu tabuľky. No nie je to prvá prehra v sezóne, ktorú nám uštedril dobre pripravený súper.
Spomeňme si na Ajax v Lige majstrov či na Athletic Club v La Lige. Tieto dva zápasy majú s tým včerajším veľa spoločné. Očakávali sme, že budeme búšiť do plných, že náš súper bude stiahnutý v obrane a hrať na rýchle protiútoky. No prerátali sme sa. Z dobre organizovanej obrany tieto tímy s mladými, šikovnými a predovšetkým rýchlymi hráčmi hrali s nami otvorenejšie než sme očakávali a nachytali nás.
Martino včera v najmenej nevhodnej chvíli zvolil systém 3-4-3, s dvoma defenzívnymi stredopoliarmi, ktorý mu vôbec nevyšiel. Prečo zvolil tento systém, keď vedel, že ani tá najlepšia Guardiolova Barcelona v sezóne, keď vyhrala všetko čo mohla tu neuspela a iba remizovala? Aj Tito, aj Pep a teraz aj Tata na Anoeta utrpeli porážku. Zvoliť si naivný systém 3-4-3 proti Realu Sociedad a potom povedať, že sme nedokázali správne vyhodnotiť zápasovú situáciu nie je správne pomenovanie problému. Naivne sme od samého začiatku sme k zápasu pristúpili.
Ako Montoya, tak i Adriano na pravom resp. ľavom krídle obrany boli viac vpredu ako tam, kde by sa ich prítomnosť očakávala. Song sa potom zasúval do obrany, aby vynahradil ich neprítomnosť, ale nebol tam príliš aklimatizovaný, chyboval a potom trpel celý tím. Je to však jeho chyba?
Martino sa snaží do hry tímu implementovať zmeny, ktoré by mohli pomôcť. Nie je to jednoduché, keďže to robí za pochodu. Otázkou je či však dobre pozná svojich hráčov, keď zvolí proti takému tímu ako je Real Sociedad takú obrannú zostavu a systém, ktoré zjavne nefungujú a fungovať nemôžu.
Aj v utorok proti Manchestru City Barcelona v obrane trpela, ale Citizens nemali toľko šťastia na góly ako hráči Realu Sociedad. Ak by City nejakú gólovú príležitosť premenili možno by sme o tom zápase inak rozprávali.
Veľmi by som túžil po Barcelone, ktorá by ma svojou hrou obšťastnila. V tejto sezóne takých zápasov bolo iba pár. Tímu chýba vyrovnanosť, túžba, pozitívna emócia a aj keď sa mu snaží držať na popredných priečkach a hrať o zisk všetkých hlavných trofejí v tejto sezóne, zďaleka to nie je tím, ktorý by nám robil toľko radosti ako v minulosti.
Každý klub má svoje fázy a udržať sa na vrchole dlhý čas je takmer nemožné. Podobne ako Mourinho mám pocit, že táto Barça je najslabšia za posledné roky je to iba torzo slávnejších čias. Mourinho to využil na to, aby si do nás slovne kopol, teraz nám dal ďalší kopanec Real Sociedad. Bude nám to stačiť, aby sme sa prebrali z letargie?
Visca el Barça! Visca Catalunya!
FOTO: Pep Morata, Mundo Deportivo
