Niektorých hráčov si ľudia zapamätajú v spojení s ich bývalými klubmi, na niektorých sa po ich skončení kariéry zabudne, a potom sú tu tí, ktorí ostanú navždy v pamäti celého futbalového sveta. Do tejto unikátnej skupiny futbalistov patrí, pokiaľ ju aj sám nevedie, i bájny Ronaldinho.
Bývalý brazílsky reprezentant Ronaldinho sa svojím charakteristickým úsmevom, nezameniteľnými schopnosťami, individuálnou technikou, čuchom na parádne góly a víťaznou náturou nestal len legendou svojich bývalých zamestnávateľov. Okrem toho, že ho obdivujú fanúšikovia klubov ako Grémio, PSG či Barca, v drese ktorých hrával, voči Ronaldinhovi prechováva rešpekt celá planéta.
Legendárny futbalista ale bez najmenších pochýb najúspešnejšie obdobie svojej kariéry strávil na Camp Nou, kde sa teraz vrátil. Tentoraz však nie v úlohe vytúženej zimnej posily, no ambasádora klubu s mnohými reprezentačnými a inštitucionálnymi povinnosťami.
Ronaldinho svojimi vyhláseniami vyvolal menší rozruch. Kým v rozhovore pre ESPN tvrdil, že pred tridentom Lea, Neymara a Luisa Suáreza osobne uprednostňuje svoj hviezdny útok, v ktorom účinkoval po boku Samuela Eto'a a Messiho, v rozhovore pre oficiálnu stránku Barcelony trošku zmenil rétoriku. Jeden z najlegendárnejších hráčov histórie futbalu povedal, že súčasný trojzubec je fenomenálny, a pokiaľ by v ňom Ronaldinho účinkoval, strelil by dvojnásobok svojich gólov.
Predstava jedného tímu s rodákom z Porto Alegre a ikonickým Messim, Suárezom a Neymarom je pre všetkých fanúšikov Barcy stelesnením nenaplniteľného sna. Ako by však vyzeral dnešný tím Luisa Enriqueho, keby v ňom Ronaldinho účinkoval naozaj?
Ronaldinhov trident
Ronaldinho strávil na Camp Nou niekoľko plodných sezón, keď dokázal v období od roku 2003 do roku 2008 vyhrať s mužstvom dvakrát La Ligu a raz Ligu majstrov. Vrcholovým ročníkom bol 2005/06, keď dokázala Barcelona získať pod Frankom Rijkaardom historické double. Zaujímavé pritom je, že spôsob, akým katalánske družstvo hralo, minimálne v útoku, sa od dnešnej Barcy až tak veľmi nelíši. Blaugranas do duelov nastupovali v rozostavení 4-3-3 s tromi fenomenálnymi útočníkmi. Ronaldinho pôsobil na ľavej strane, na ktorej sa ukázal ako mix driblingového génia schopného pridávať i slušné množstvo gólov, na hrote Samuel Eto'o, ktorý bol klasickým šestnástkovým zabijakom, a pravé krídlo patrilo Ludovicovi Giulymu. Francúza neskôr nahradil Leo Messi.
Messi, Eto'o a Ronaldinho sa neskôr dali dohromady o sezónu neskôr, hoci zabúdať nemožno ani na Thierryho Henryho, ktorý v niekoľkých súbojoch nahrádzal na ľavej strane Ronaldinha. Brazílčan bol schopný hrávať v strede útoku, čo dokázal aj počas svojich pôsobení v AC Miláno, PSG či svojej domáce lige, no z Katalánska si ho takmer zo všetkých duelov pamätáme ako na ľavé krídlo. Akonáhle však jeho celok potreboval menšiu dávku mágie, svojou pozíciou sa viac posúval do centrálnych zón.
Jednoduchá výmena
Pokiaľ by sme chceli zaradiť Ronaldinha do dnešného mančaftu úradujúceho španielskeho ligového šampióna, pre niektorých by to bolo celkom jednoduché. Viacerí fanúšikovia by bez mihnutia oka zo zostavy odstránili Neymara a plynule ho nahradili jeho starším rodákom.
Neymar patrí medzi najobdarenejších futbalistov na celom svete, má pred sebou ešte mnoho rokov a dokázať nám už stihol, že je zrodený pre veľké, náročné zápasy s veľkou dávkou tlaku. Rovnako tak má ale vo zvyku vybrať si v každej sezóne slabšiu chvíľku, zvyčajne trvajúcu mesiac až dva, keď jeho forma stagnuje a góly z jeho kopačiek jednoducho prestanú prichádzať. Práve na tomto príklade možno vidieť, prečo je na prvý pohľad Ronaldinho lepšou voľbou, vzhľadom na to, že pre druhého menovaného konzistencia výkonov nikdy problémom nebola.
Avšak, v mnohých dôležitých stretnutiach na klubovej scéne a väčšine dueloch s brazílskou reprezentáciou Neymar svoju výkonnostnú úroveň povyšuje na level zrelého futbalistu s obrovskou zodpovednosťou a odhodlaním, ktorú Ronaldinho dosť možno počas svojej kariéry pravidelne dosahovať nedokázal. Pôvodný autor tohto článku Karl Matchett sa tiež snažil vytvoriť jedenástku zloženú zo všetkých štyroch z nich, vďaka čomu tak automaticky nemusí zo zostavy vypadnúť ani jeden z dvojice.
Messi ako playmaker?
Na to, aby sme teda zaradili všetkých štyroch, musíme jedného z nich z útočnej formácie odstrániť, respektíve presunúť. Aj napriek tomu, že si verejnosť všeobecne pamätá Ronaldinha ako ofenzívneho stredopoliara a Messiho ako útočníka, bol by to podľa všetkého práve Argentínčan, kto by sa presunul bližšie k stredu poľa. Je ale pochopiteľné, že i napriek snahe neodopierať mu kontakt s obrannou zónou súpera je jeho hra plná krátkych rýchlych nahrávok v porovnaní s Ronaldinhom pre zálohu spoľahlivejšia.
Od Messiho by sa samozrejme neočakávalo, že by investoval väčšiu časť svojich síl do intenzívneho bránenia, už sme si však zvykli na to, že rodák z Rosaria zaobchádza so svojou energiou brilantne. No pokiaľ opäť porovovnáme Lea s jeho bývalým spoluhráčom Ronniem, práve Argentínčan má väčšie predpoklady na to, aby aspoň úspešne pokrýval priestory a vypomáhal tak defenzíve viac.
V tíme hrajúcom na dvojitého pivota by Messi operovať mohol niekde medzi pozíciou osmičky a desiatky, kým miesto Ronaldinha a Neymara by bolo na kraji ihriska a Suárezov post by bol nezmenený. Istý priestor by tu bol samozrejme i pre výmenu pozícií, obzvlášť medzi Leom a Ronaldinhom, u ktorých sme si zvykli, že ich kreativita je nekonečná.
Messi sa v družstve Luisa Enriqueho správa ako playmaker, no taktiež ako strelec dôležitých gólov, pričom je tak pochopiteľné, že takáto zmena jeho pozície by mu viditeľne zhoršila gólové štatistiky. Lucho by každopádne zo všetkých strán musel zvážiť, čo by sa jeho tímu hodilo v danej situácii najviac.
Či už by to bolo s Dinhom tak, alebo onak, jedno je jasné, Azulgranas v takomto zložení by sa vyznačovali masívnou silou na lopte. Dvojica defenzívnych stredopoliarov by však potrebovala veľký počet nabehaných kilometrov, obrovskú dávku pozičnej zodpovednosti a v neposlednom rade dostatočnú defenzívnu prezieravosť, čo by tvorilo rovnováhu s monštruóznou útočnou silou.
Sergio Busquets a Andrés Iniesta by na týchto pozíciách mali výborne sedieť, no dôležitým ukazovateľom na takomto poste je aj vek či fyzická pripravenosť, čo by vyhovovať mohlo i Rakitićovi alebo Rafinhovi. Obaja by v priebehu sezóny mohli dostať v duchu ponúknutého oddychu pre Sergia a Andrésa slušné množstvo príležitostí.
Výhoda menom Luis Suárez
Aj v tejto sezóne sa Barcelona dostala do drobnej defenzívnej krízy, ktorú by bolo najjednoduchšie zhodiť práve na ofenzívny trojzubec. Traja hviezdni Juhoameričania pochopiteľne nemajú vo zvyku vkladať svoje maximálne úsilie do vyčerpávajúcich šprintov až na polovicu Barcy, no práve téma ich postavenia pri bránení sa stala v uplynulých mesiacoch pomerne intenzívne rozoberaná.
Jedna vec je prehrávať svojich súperov mimoriadne talentovaným útokom, ale druhá plne kontrolovať hru s dostatočným držaním lopty, a to obzvlášť proti najlepším tímom na španielskej i európskej scéne.
Zatiaľ čo v Messiho prípade nemôžeme očakávať prehnane tvrdú atletickú prípravu, v tom Ronaldinhovom tiež nie, a Neymar často podlieha v mnohých prípadoch pochopiteľnej frustrácii, štvrtý člen barcelonského útoku má všetko potrebné. Suárez je tímový hráč, má extrémne silné nohy, je neúprosný vo svojej snahe získať loptu späť pre svoj tím a v neposlednom rade je neustále pripravený odohrať celý zápas v plnom šprinte spochybňujúc všetky zákony fyziky.
Uruguajčan je najlepším stredným útočníkom na svete, meniť tak jeho pozíciu nie je ideálne a už vôbec nie najlepšie preňho, no pre dobro tímu by zrejme išlo o pochopiteľné rozhodnutie. Suárez by mal šancu snažiť sa o vytváranie väčšej rovnováhy v určitých situáciách v krajoch ihriska.
S Messim, Ronaldinhom a Neymarom vpredu by Suárez mohol strážiť svoju stranu, pričom ostatní dvaja defenzívni stredopoliari by uzatvárali priestory v strede ihriska a dokonale by tak chránili obranu. V Liverpoole sme videli hrať Luisita na pravej strane pomerne často, na Anfielde El Pistolero útočil odkiaľ sa len dalo, no rovnako tak poskytol famózne bránenie pravej strane, keď mu v tomto ohľade pomohli najmä jeho húževnatosť a snaha ísť naplno do každej lopty.
Ani náhodou sa nesnažíme povedať, že Suárez je najmenej kvalitným z kvrarteta útočníkov, a preto by mal byť povinný zastávať i defenzívne roly. Jeho štýl hry je ale oproti ostatným trochu rozdielny, keď svojmu tímu dokáže pomôcť inak, veľakrát ešte dokonca platnejším spôsobom než jeden z najlegendárnejších v hre, dnes už nesmrteľný Ronaldinho, ktorý sa konečne, aj keď len ako ambasádor, vrátil domov.
Zdroj: bleacherreport.com, © 2017 Karl Matchett
Foto: bleacherreport.com
Daniel9
Ronaldinho v najlepsich rokoch tak to by bol utok :)
galibier
to by boli tazke noci obrancov supera po zapasoch :-))
Busque5x5
Podla mojho nalzoru by sme úplne teoreticky mohli využiť túto zostavu aj reálne, kúpou takého coutinha on by do takej formácie toež zapadol
barca888
Suarez na pravej strane asi nie je veľmi dobrý nápad:-