Ako Neymar vstal z popola a konal sa futbalový zázrak. O emocionálnej báze budú písať všetky svetové médiá. Na športovej báze má však neuveriteľný ťah Barcelony ešte ďalší „level“ : ako môže mužstvo v jednom zápase tak neuveriteľne padnúť a toho istého súpera v nasledujúcom zápase tak neuveriteľne zničiť?
Bezpochyby to má veľké psychologické dôvody, no i tieto musia byť prenesené do hry na ihrisku. Pokúsime sa spracovať obrovské rozdiely z pohľadu taktiky, pretože tieto boli až neuveriteľne rozdielne.
Ešte predbehneme: nakoniec sú obe víťazstvá obrovským apelom dominantného futbalu.
Analýza zápasu v Paríži
Nikdy som nemal rád slovo NASADENIE do hry a táto téma sem nepatrí ani dnes. Jedná sa o futbal a otázku, či sú hráči na ihrisku v správnych pozíciách.
Andrés Iniesta, 14.02.2017
Ak nám „nahrá“ možno najlepší klínový hráč sveta takúto prihrávku, tak ju www.spielverlagerung.de s vďakou prijme. Čo chýbalo teda Kataláncom v prvom zápase aby boli v lepších pozíciách ?
Úžasná počiatočná fáza zápasu
Je treba najprv vyzdvihnúť aký mimoriadny to bol zápas. Hlavne na začiatku to bola jedna z foriem „totálneho“ futbalu, ktorú sme možno ešte ani nevideli: obe mužstvá sa pokúšali dominovať v držaní lopty a pressovali veľmi vysoko, obe mali konzekventný fókus na technicky a strategicky vysokohodnotné akcie a všetci 22 aktéri na ihrisku boli technicky a takticky na vysokej úrovni. Hlavne to posledne menované nevidno u všetkých 22 hráčov temer nikdy. Prinieslo to do zápasu veľmi estetickú mnohostrannosť a konštruktivitu.
Taktická organizácia oboch mužstiev – pohyby, rozdelenie na ihrisku, behavosť – tieto atribúty síce v mnohom chýbali, lenže tým, že na ihrisku pracovalo také množstvo rozumných futbalistov a základný štýl oboch mužstiev je tak kreatívny, vznikla na ihrisku menšia problematickosť ako to býva u „normálnych“ mužstiev. Vznikli síce mnohé postavenia so slabinami (defenzíva), ale reakcie na tieto situácie boli obojstranne veľmi kvalitné. Práve v začiatkoch zápasu – prvých 10 až 20 minút – bola v zápase ešte navyše i vysoká intenzita, čím sa dali zapchať diery, vzniknuté po chybách hráčov.
Barca s kurióznym útočným pressingom v postavení 4-0-4-2
Pri všetkej individuálnej kvalite bol prvý polčas ovplyvnený masívnym taktickým problémom. Barcelona mala pressingový plán, ktorý katastrofálne sklamal a ani „papier ho neznesie“: v čiastočne asymetrickom postavení 4-4-2 s Andre Gomesom ako pravým krídlom sa Busquets a Iniesta vysúvali spoločne dopredu. Z dvojitej „šestky“ tak vznikla dvojitá „desiatka“ – za ktorou ostala obrovská diera v „šestkovom“ priestore.
Paríž s výbornou štruktúrou pri výstavbe hry. Busquets a Iniesta sa vysúvajú a darí sa im aspoň zabrániť lopte, aby sa dostala do voľného priestoru za nimi. Lenže nefunguje spolupráca v takto vzniknutom a divnom postavení 0-2-2-2-... Paríž nachádzal neustále aspoň jedného svojho voľného hráča.
Keďže Messi a Suarez boli v pressingu nekonštantní a postupom času nekompaktní, mohol sa Paríž dostávať v dobrej štruktúre cez prvú líniu. Tým ostávali v centre voľní Veratti alebo Rabiot alebo prebiehali pozdĺž krídiel vpred na Draxlera alebo di Mariu, lebo v tých priestoroch sa zdržovali stiahnutí Gomes a Neymar, ktorí v takomto postavení nedokázali zabrániť prihrávkam. Preto nemala Barca vo viacerých scénach vlastne žiadnu stredovú líniu, len kvázi 4-0-4-2. Presing Barcy začal krachovať.
Len príklad, ako Veratti zdolal divnú pressingovú štruktúru. Aj tu vidno veľmi prezentné obsadenie otvoreného medzilíniového priestoru.
Je mysteriózne ako mohlo dôjsť k takému úplne nesprávnemu taktickému správaniu Barcy, práve ak sa to týka Busquetsa a Iniestu. Možno bola za tým idea, osobne obsadzovať Rabiota a Verattiho? Alebo si Enrique myslel, že Busquets a Iniesta dokážu kryť „šestkový“ priestor len pomocou tieňového krytia (z vysunutých pozícií)? Bol to veľký omyl. Práve Veratti trhal neustále predsunuté línie.
Paríž dominoval rytmus hry zo všetkých pozícií
PSG sa generálne ukázalo ako atraktívne a herne silné. Povedľa technickej zdatnosti a kvalitného strategického postavenia na hru krátkych prihrávok v strede ihriska presvedčil najmä aktívny pohybový štýl na všetkých pozíciách. Pohyby pri nabiehaní do voľných priestorov boli výborne zladené, čím sa stalo, že hráči Barcelony sa nachádzali neustále v nepríjemnom pressingu a boli obkolesení viacerými súpermi. Tým ich tlak nebol dostatočný. Parížanom sa toto darilo prakticky na všetkých hráčskych pozíciách.
„Výsledok nemá nič do činenia s našim nasadením do hry, ale s futbalovými vecami. Oni mali plán, dobre nás atakovali a boli dominantní takticky aj takticky“
Sergio Busquets, 14.02.2017
Vynikajúca bola najmä spolupráca medzi Rabiotom a Verattim. Obaja boli permanentne prezentní, spolupracovali a navzájom si vybalansovali svoje pohyby. Prominentnú pozíciu tu mal Verrati pričom Rabiot skôr fungoval pri otváraní hry. Obaja obsadili priestory pri Iniestovi a tým zakladali šance pre vertikalitu hry.
Obaja krajní obrancovia boli atletickí a tiež vertikálni a postarali sa o rýchle krídelné prieniky – Barca ich nedokázala izolovať. Špičkou ľadovca bola ich príprava 2 gólov – zo stredu!!! Ihriska.
Táto komplexná kontrola hry bola umocnená kľudom v defenzíve a vysokou koncentráciou najmä po stratách lopty, kedy okamžite štartovali obranný pressing. Príklad je vidno v nasledujúcej scéne :
Po zisku lopty na hranici šestnástky zahráva Meunier loptu do stredu vlastnej šestnástky. To čo v mladíckych mužstvách je nesprávne, môže byť na svetovej úrovni veľmi správne: Kimpembe zostáva cool pod tlakom troch súperov, v správnom momente prihráva na Rabiota, ktorý sa predribluje okolo Messiho. Traja spoluhráči, ktorí sú najviac vzdialení od lopty nasadia do šprintu, takže break štartuje po ľavej strane a vytvára tam presilu.
Barcelona hľadá kontrolu hry namiesto streľby gólov
Tu sa ukázal rozdiel voči Barcelone, ktorá vyhrala „kráľovskú triedu“: „MSN“ nezaradili ihneď po zisku lopty turbo, keďže mali proti sebe vysoko postavenú obranu. Zdalo sa ako by sa necítili dobre pri veľkej prezencii súpera. Namiesto toho sa snažili upokojiť hru, získať kontrolu nad loptou pomocou dlhších štafiet s loptou. Namiesto dosiahnutia gólov, čo Barcu stálo nulu na konte na ihrisku súpera.
Bola to ponuka pre Paríž na vysoký pressing – navyše sa Barca dostala do ďalších taktických problémov.
Vykastrované „osmičky“
Ak sa Paríž zatiahol, formoval sa väčšinou do postavenia 4-5-1. Voči tak pasívnemu postaveniu je dôležité, aby sa využili priestory okolo útočníka a nachádzali sa diagonálnymi pasmi spoluhráči medzi líniami. To však nebolo možné, lebo Gomes a Iniesta nevhodne reagovali. Úloha Gomesa bola mimoriadne zvláštna (a nepotrebná) či už s loptou alebo proti lopte. Obsadzoval čiastočne „osmičku“ bez toho, aby si aktívne pýtal loptu a bez ambícii sa odkláňal ako keby mal za úlohu (zrejme taktický plán) zabezpečovať Roberta pred kontrami Draxlera alebo Matuidiho.
Iniesta hral s podobnou základnou pozíciou i keď z iného dôvodu. Hral špílmachra ako je zvyknutý a dostával dosť lôpt. Mal sa však vyťahovať vyššie, aby mohol ukázať svoju silnú stránku klínového hráča v medzipriestoroch. Namiesto toho dostával lopty v miestach mimo súperovho bloku, kde mal pred sebou prakticky až 9 hráčov súpera a len cca 3 spoluhráčov.
Paríž vystrkuje rožky a „pichá“
Intenzívna počiatočná fáza bola jedom na Barcu – lebo Paríž hral futbal aj naďalej, s fókusom na kompaktnosť na vlastnej polovici, kde tým skrížili Messiho pohyby. Ich presuny postavenia sa menili z 4-5-1 na 4-4-2 a flexibilne až na 5-4-1 alebo 5-3-2. Navyše rýchlosť i krajných obrancov Paríža spôsobila obyčajnými diagonálnymi nábehmi obrovské diery v rozostavení Barcy – ako to bolo pred gólmi č. 3 a č. 4.
Paríž jasne dominovala a zdala sa s dĺžkou zápasu byť i kondične vyššie. Aj keď by sme zabudli na výsledok 4:0 pre odvetu, neboli to pre Barcu vôbec ružové vyhliadky i v ostatných kvalitatívnych ukazovateľoch.
Odvetný zápas
Barca sa pokúsila v dňoch pred odvetou využiť svoje jedinečné schopnosti a tieto s vysokým fókusom preniesť i do hry, zatiaľ čo Luis Enrique sa pohral so systémom. V lige proti Atletico Madrid začal zo štvoricou obrancov proti lopte, vytvárať pri držaní lopty obranný trojzáprah, čím Roberto sa posúval do polovičnej – vyššej pozície. Proti Celte Vigo to úspešne zopakoval. Systém sa stal zmesou z 3-1-4-2 a postavením „3-diamant-3“. To prvé sa stalo základom pre odvetu z Parížom
Obranný pressing 4-3-3-0-0 od 1. minúty
S náskokom 4 gólov a dobrými hráčmi pre kontry nie je takéto postavenia mega – prekvapujúce: Paríž vsadil od 1. minúty na jasných 4-3-3-0-0. Tie dve nuly značia obranu na vlastnej šestnástke a používajú sa na to, aby sa ukázalo, že stredoví hráči sú na línii vlastnej šestnástky a útočníci len veľmi málo vzdialení od nich – čiže prvá 0 = žiadna záloha – lebo pracuje na mieste obrany, druhá 0 = žiadny útočník – lebo pracuje na mieste zálohy. Čiže obrana hlboko vo vlastnej šestnástke.
Strategicky sa musí na toto pozerať veľmi skepticky: žiadna prezencia v ofenzíve, žiadny priestor na založenie kontra útokov, zložitá organizácia pri súperovom pressingu, množstvo štandardiek v blízkosti vlastnej brány a veľké množstvo neprehľadných „motaníc“ a situácií tesne pred vlastnou bránou. Tu aj náhoda môže pomôcť súperovi pri odrazených loptách a pod. Mimoriadne kuriózne 1:0 je parádnym príkladom pre posledné menované situácie.
Napriek tomu takáto betónová obrana bola spočiatku na vysokej úrovni; málokedy však toto produkujú mužstvá v začiatkoch zápasu, keď je dostatok síl a tak vysokej kvality ako u PSG. A skutočne to dosť dlho s výnimkou pri 1:0 aj fungovalo.
Lopta je v strede šestnástky, i tak je jasne rozoznateľné 4-3-3 u PSG. Barca je vo vynikajúcej pozícii pre prípad nutnosti obranného pressingu.
Loptu preč z krídla a zamurovať polopriestor
Murovanie bolo o to efektívnejšie, že Barca nemala v tomto systéme temer žiadnu možnosť, aby prerazila vertikálne až k bránkovej čiare; pohybmi v oblúkoch sa Parížu darilo vytláčať súpera z tohto vektora.
Po prihrávke na Neymara beží na neho Meunier a vytláča ho. Povedľa sa formuje štvorblok, aby zabránil horizontálnemu driblingu ako i kombináciám cez polopriestory alebo nahrávke na Iniestu. Opätovne má Barca vynikajúcu pozíciu pre prípadný obranný pressing pri strate lopty.
V priebehu prvého polčasu však dokázala Barca stále lepšie chápať problematiku takejto obrany a prispôsobila sa. Suarez si neustále pýtal lopty zo strán, aby prinútil stredných obrancov k súbojom. Prenesenia hry boli časom kvalitnejšie: Iniesta a Rakitic si nabiehali (obiehali krídelníkov-spoluhráčov) do krídelných pozícií. Presne tak padol gól na 2:0, ktorý Iniesta viacmenej vynútil silným tlakom po tom čo obehol Marquinhosa.
Barca s kvantitou namiesto kvality
Barca hrala konzekventne a koncentrovane, nie však vynikajúco. Temer nikdy sa (temer počas celého zápasu) nepodarilo efektívne zapojiť nepochybné kvality Messiho a Iniestu (napočítali sme 1 jediný dribling Messiho a vôbec žiadny od Iniestu). Mimoriadne tesné rozostavenie PSG udusilo každý pokus o sólovú akciu hneď v zrode. Treba však povedať, že sa Barca len málo pokúšala o dynamické uvoľňovanie alebo krátke kombinácie na okrajoch obranného bloku PSG – teda o vytiahnutie hráčov z bloku čím sa uvoľní miesto pre klínových hráčov Barcy, ktorí pri svojej kvalite ho ani veľa nepotrebujú.
Messiho najlepšie akcie boli po kontrách PSG, keď sa uvoľnilo miesto a Busquets na seba stiahol pozornosť, aby následne posunul loptu na Messiho medzi línie. Barca bola jasne fokusovaná práve na takéto scény, čo pravdepodobne spôsobilo, že PSG si neskôr netrúfalo vybiehať do protiútokov.
Primárne fungovala ofenzíva Barcy svojou obrovskou nátlakovou intenzitou a prezenciou permanentne v blízkosti šestnástky alebo v nej. Štyria defenzívni hráči Barci zaujali vždy výhodnú pozíciu v priestore za loptou – najmä v poloľavom a ľavom priestore. Tak mohli a dokázali ihneď po strate lopty túto opätovne vybojovať – ešte pred šestnástkou súpera čo ešte navyšovalo tlak a prezenciu pred šestnástkou. Tým i uškrtili povestné kontry PSG ktoré tak „boleli“ v Paríži. Umtiti, Mascherano a Busquets sú vynikajúcou líniou v obrannom pressingu a keďže i Cavani bránil, nemali byť komu adresované prípadné dlhé lopty.
Pri takom betóne nechala Barca obiehať loptu okolo bloku PSG a útočila spontánne akýmikoľvek loptami do šestnástky. Či už obyčajnou kombináciou ako pred 2:0 alebo polocentrami a i vysokými loptami, občas mnohými štandardkami alebo driblingom, najmä Neymara. Nebezpečie vytvárala Barca množstvom – kvantitou, menej už kvalitou útokov. Bolo to logické a je to i akceptovateľné, ak defenzívny blok tak výborných 10 hráčov, akých mala PSG na ihrisku zabetónuje priestor; mohlo to však stačiť len do konečnej fázy zápasu, ktorá sa dá označiť za fantastickú, bláznivú, šialenú. Tak bláznivú ...
Pressing 3-3-2-2 – naozaj „nice“!
Ku kvantitatívnej ofenzíve Barcy patril aj výnimočne kvalitný útočný pressing, ktorým nakoniec zlomili obranu (mužstvo) PSG. Nápad bloku 2-2 bol ponechaný a so zmenením základných formácií samozrejme omnoho zmysluplnejší; s „osmičkami“ za útočníkmi a s Busquetsom ako kontrolnou inštanciou v šestkovom priestore.
Typická situácia pri pressingu Barcy v počiatočnej fáze
Aj úlohy krídelníkov Barcy boli lepšie „napasované“ – kvázi ako pološprintéri, ktorí sa jasne orientovali na Busquetsa. Tak vznikol veľmi kompaktný útočný pressing v pozícii 3-3-2-2 s vynikajúcimi odstupmi medzi hráčmi a výnimočne výbornou súhrou medzi ich pozíciami.
Táto formácia je sama o sebe mimoriadne zaujímavá svojou podkladovou štruktúrou a výmennými účinkami medzi jednotlivými časťami mužstva. Vysoký štvorblok dokáže odlákať súpera veľmi efektívne na okraje ihriska, tam je možné vyvíjať tlak tromi hráčmi a za nimi je zaistenie v každom smere prípadného pohybu súpera. Keďže pressingu sa zúčastňovali veľmi pozorne všetci hráči a dobre sa orientovali smerom vpred, zastaviť ich bolo pre PSG veľmi nepríjemné.
Šikovným sa ukázalo, že Messi štartoval o niečo vyššie ako Suarez, takže uzamkol Thiaga Silvu a mohol vybočiť smer útoku doľava, pričom Suarez musel absolvovať unavujúce šprinty k bočnej čiare. Keď Messi odpočíval, vysunul sa miesto neho Rakitic, čím vzniklo pekné postavenie 3-diamant-3 (ak sa vymenil Messi so Suarezom, tak miesto Rakitiča vybiehal Iniesta).
Okrem Thiaga Silvu sa darilo dlhodobo vypojiť z hry aj Kurzawu a Matuidiho a Paríž mohol vybudovať niečo len cez Meuniera. Tam však vytvárali kvalitný tlak Iniesta, Suarez a Neymar. Pred všetkým však obranne vyčnieval Umtiti vynikajúcim vybiehaním, pričom zachytával mnohé vertikálne pasy na Lucasa Mouru a temer sa ani nedostal do problémov s inak kvalitným a množstvom trikov ovládajúcim Brazílčanom. Preto ani nemusel do súbojov 1-1.
Presuny hry na Draxlera neexistovali
Veľmi zvláštna a možno aj rozhodujúca pre výsledok zápasu bola úloha Juliana Draxlera proti takémuto pressingu Barcy. Riziko, do ktorého musela ísť Barca: v obrane hrala permanentne 3 proti 3 a to proti Mourovi, Cavanim a Draxlerovi – je to až „rajcovný“ nápad. Jasné, že sa to musí uhrať, inak je zle. Poloobranca Barcy najbližšie postavený k lopte dostával podporu kompaktným presúvaním „celej“ obrany.
Keďže celá trojica obrancov sa spoločne presúvala, zostával krídelný útočník najvzdialenejší od lopty často absolútne voľný a to na s obrovskom priestore; Draxler. Len ten nedržal šírku ihriska, ale sa posúval (a za ním Maschrano) až do stredu ihriska. Tým ani neboli možné u PSG potencionálne nebezpečné prenesenia hry sprava do ľavej strany, lebo ani krajní obrancovia nemohli utiecť z enormne vysokého pressingu Barcy.
Nesprávnym postavením Draxlera spravil Paríž Barce láskavosť pri väčšine herných ťahov, a to, že mohla zostať na jednej strane, čo má pri úzkej formácii akou je 3-3-2-2, masívnu výhodu. Pod takým ťažkým pressingovým tlakom pod akým hralo PSG je síce presun hry zo strany na stranu veľmi zložitý, no hráči kvalít Mouru, Meuniera a predovšetkým Verattiho vlastne museli (mali) byť v stave otvoriť si aspoň krátke časové okienka, aby zahrali niekoľko takýchto presunov hry. Okrem Draxlerovej nepotrebnej pozície bolo vidno, že sú zvyknutí hrať na krátke prihrávky a chýba im orientácia na stranu najvzdialenejšiu od lopty. Okrem toho boli mimoriadne opatrí a Matuidi napr. hral absolútne defenzívne.
PSG začalo reagovať správne...
… a konkrétne: ofenzívne! Po polčasovej prestávke zmobilizoval Paríž sily, ktoré (možno) ušetrili len hlbokou obranou a hrali ofenzívnejšie ako v 1. polčase. Nie až ako reakciu na 3:0, ale už predtým začali prechádzať do útočného pressingu. Trojica útočníkov tlačila konzekventne na trojicu obrancov Barcy, Matuidi sa vysúval ako štvrtý za nimi. Tým stratila Barca dosť na kompaktnosti a prezencii, mužstvá a ich časti sa roztiahli na celú plochu ihriska.
Tak sa do hry dostal „neporiadok“ a PSG mala pri prechode do útoku omnoho lepšiu východziu pozíciu. Aj rozohrávky od brankára boli funkčnejšie a ofenzívnejšie. Zrazu dávala úzka pozícia Draxlera a Mouru viac zmyslu, Paríž získala viac „druhých“ lôpt a tým aj priestor. Tým sa stal pomer striel na bránu – medzi polčasovou prestávkou a 80. minútou zápasu – vyrovnaným. K tomu sa pridali 2 obrovské šance Cavaniho a di Mariu po kontrách.
Paríž mohla byť v tejto fáze ešte dominantnejšia ak by bola bránila o niečo šikovnejšie. Agresívnejší spôsob hry viedol k viacerým faulom. To sa postaralo o to, že Barca mohla vybiehať vpred a Paríž sa zas musel zatiahnuť a stratil na prezencii. Po 9 fauloch v 1. polčase faulovala Paríž po prestávke 16x. Z toho 6 faulov po 85. minúte!!! Tri z nich boli rozhodujúce pre zápas (1 z nich bol otázny).
Strach rozožiera dušu; ako zvyčajne
Táto štatistika ukazuje na to, že Paríž na konci predsa len „pustil do gatí“. V posledných 10 minútach, po nevyužitej šanci di Mariu, už vôbec nevyšli von z obrany. Pohyby proti lopte boli už len smerom dozadu, už mala byť chránená len vlastná šestnástka.
Pri tom až chaotickom bránení a nápore Bracy stratili akékoľvek rozumné rozostavenie, ktoré v prvom polčase stabilizovalo obranný pressing. PSG skĺzlo až do šestice, resp. až k reťazi siedmych obrancov, čím dokázali len veľmi ťažko kontrolovať priestory v šestnástke.
Highlightom chaotickej obrannej hry PSG v koncovke bol finálny gól na 6:1, pri ktorom mužstvo PSG temer vôbec nereagovalo na zablokovaný trestný kop a zostalo ako trasúca sa stena stáť na hranici šestnástky, namiesto toho aby anticipovalo smerom vpred a smerom dozadu. Samozrejme, že to bola nepríjemná situácia, takticky, individuálne ako i psychologicky, ale práve takéto chaotické neštrukturované scény si vyžadujú aktívne a smelé rozmýšľanie. Byť aktívnym účastníkom akcie a dokázať improvizovať. Neymar hľadal a našiel perfektné herné riešenie práve v rozhodujúcom momente (má víťaznú mentalitu ?). Paríž už nehľadala riešenie.
V posledných 10 minútach mala Barca cca 85% držanie lopty. Takú situáciu je nutné riešiť bez emócií a s prehľadom. Príklad: Scéna z 1. zápasu, kde Kimpembe zlikvidoval obranný pressing, sa odohrala v 43. minúte. Hráč sa postaral sa o to, že Paríž sa až do polčasového hvizdu rozhodcu udržal na súperovej polovici. Takéto akcie, ktoré odľahčia vlastnej obrane sú práve v extrémnych situáciách zrejme najdôležitejšou defenzívnou stratégiou. Inak sa smola dokáže sčítať do veľkého problému.
Či postup jedného alebo druhého je zaslúžený, o tom sa dá diskutovať dlhé hodiny. Pri pohľade cez okuliare nášho portálu www.spielverlagerung.de je to jedno. Zaujímavou pre nás je východzia situácia, z ktorej začali zápasy a akými obratmi prešli. Akými rozdielnymi spôsobmi sa dá pristupovať k zápasu dvoch mužstiev s pomerne vyrovnaným kádrom a aké to má následky. Pri takomto futbalovom zázraku je možné naučiť sa skutočne mnoho.
artikel od: MR
zdroj: www.spielverlagerung.de
preklad, úprava, krátenie: Peter
gabo111
Barca = najlepší klub svete, a pekný článok. :)
samofcb
Obdivujem tuto prácu, muselo to dat vela casu, super clanok :)
Federer
@Lukas : chyba v citácii Busquetsa (moja) : namiesto "takticky aj takticky"má byť takticky aj "technicky". Pardón ...
Mates19
Podla mňa boli aj hráči prekvapený ako PSG hralo...mužstvo čo vyhrá nad nami 4:0 a potom odohrá takúto tužku u nás je asi na zaplakanie...Emery to podla mňa dobre posral...samozrejme že väčšina mužstiev by prišla brániť tento náskok ale čakať toto od PSG to by som nečakal...
Vladinko
Ja by som to emerymu za vinu nedával, mal som pocit, ze hráči psg sa uz pred zápasom mali za postupujúcich a aj to tak vyzeralo, totálne sa vykašľali na to, deň pred zapasom bol vraj veratti niekde ponocovat..
Potom po treťom góle barcy im asi doplo, ze to nemusí skončiť dobre, zacali hrat futbal , dali gól a opat sa sa mali za bohov a opäť prestali hrať..
Vladinko
A čo sa samotnej taktiky týka, prvý gól hlupa chyba trappa, pri druhom sa meunier pošmykol a padol neymarovi pod nohy, pri treťom hlúpa strata lopty marquinhosa a vlastný gól kurzawu..podľa mňa ak by nerobili takéto blboviny ktoré trener taktikou neovplyvní tak by to na 2-3:0 ubránili, šestku by isto nedostali
Mates19
máš to popletené kurzawa si dal druhý gol vlastný
Vladinko
Je to vzhľadom na myšlienku príspevku podstatné?
Johny18
presne tak mužstvo ktore chce byť velkoklubom a vyhrať ligu majstrov nemože prisť niekde braniť betonovať a zdržovať od prvej minúty to možu robiť poslednych 10 minut
bruno1
vyborny clanok
gabo111
KEEP
CALM
AND
PUTA
MADRID ??? to vážne?
novyzastary2
Preco nie ??? Co robia spanielske media PUTA MADRID NECH ICH AJ ROZJEBE OD JEDU ZE TOTO NOKDY ALE NIKDY NEDOKAZU
Figo7
ako sa hovori mes que un club
blauigrana
že to hovorí práve ''figo'' :DDD
KinderCule
Klobúk dole za preklad Peter!
Federer
Ď.
Federer
Ja si práve myslím že tak ako Emery zvolil v 1. zápase vynikajúci spôsob hry-taktiku, presne tak posral taktiku LE. V odvete si to tréneri vymenili. Taktika LE najmä natlačenie obrany až cca 10 metrov od šestnástky PSG a tesne pred nimi obe naše šestky (Bus+DonAndr) a hlavne malá vzdialenosť od posledného(Pique) k prvému(Suar) spôsobili tlačenku na PSG. No a oni začali murovať od 1. minúty čo je chyba trénera. Hráči sa pohybujú tam kde im to tréner nadiktuje. Takže Emery (po vyhadzove) nemôže prísť k nám (po odchode LE). Inak ma zaujalo : seriózne zahraničné média prišli so správou že pred odvetou boli za prezidentom Barcy naše 4 hviezdy žiadať o odchod LE no a na druhý deň ten ohlásil odchod po sezóne. Pravda ? Neviem ...
Figo7
tento zapas sa zapise do hostorie futbalu presne tak isto ako tento zapas https://www.youtube.com/...
GabrielSVK
Pekný článok :) Viac takýchto :)