Občianska vojna, diktatúra, monarchia, centrálna vláda. Aj keď tieto veci nemajú nič spoločné s futbalom veľmi silno ovplyvnili históriu Copa del Rey. Pre Kataláncov to bude dnes „viac ako El Clásico.“
Táto súťaž je v podstate „najšpanielskejšou“ futbalovou súťažou v krajine. Copa del Rey má svoje korene v Kastílii a žiadna z jej rôznych verzií v histórii, ktorých bolo viac než dosť, sa ani vzdialene nespájala s FC Barcelona, ba práve naopak.
Navzdory tomu Katalánci vyhrali túto súťaž 25-krát, čo je bezkonkurenčne najviac zo všetkých klubov.
Čo okrem zisku trofeje táto súťaž predstavuje pre Barcelonu?
V svojich začiatkoch, v roku 1902, bola táto súťaž nazvaná Copa del Ayuntamiento de Madrid (Pohár Madridskej mestskej rady), viete si asi prestaviť, že tento názov bol asi ťažko príťažlivý pre Kataláncov. Takže táto súťaž je spájaná s Madridom a Kastíliou.
Od roku 1905 do roku 1932 dostala súťaž pomenovanie Copa de Su Majestad El Rey Alfonso XIII. (Pohár jeho veličenstva kráľa Alfonza XIII.) a v období druhej Španielskej republiky sa názov zmenil na Copa del Presidente de la República (Pohár prezidenta republiky) alebo Copa de España (Španielsky pohár). Takže táto súťaž reprezentuje centrálnu vládu Španielska či už monarchiu alebo republiku.
Neskôr za Frankovej diktatúry bola súťaž nazvaná Copa de Su Excelencia El Generalísimo (Pohár jeho excelencie generalísima) alebo Copa del Generalísimo (Pohár generalísima). Kataláncom sa za Frankovej vlády dýchalo ťažko a keď aj futbalová súťaž prijala meno tohto diktátora, pozerali sa na to s krajným odporom. O čo viac ich zlostilo, že neochvejný španielsky nacionalista je zároveň fanúšikom Realu Madrid. Takže táto súťaž je Frankov pohár.
„Za Franka bolo všetko pod jeho nadvládou a diktatúrou, Katalánsko žilo pod neustálym útlakom,“ povedal bývalý hráč Barcy a víťaz Copa del Rey, Albert Ferrer.
V roku 1968 sa Franko bezmocne prizeral ako Barca porazila jeho tím, Real Madrid, v druhom spoločnom finále Copa del Rey. Prvé finále sa hralo o 32 rokov skôr a iba 28 dní pred začiatkom krutej občianskej vojny, ktorá mnohých poznačila a umožnila Frankovi dostať sa k moci. Vtedy Real Madrid vyhral 2-1 a bol to začiatok veľmi zlého obdobia pre Katalánsko.
Barca sa opätovne stretla s Realom Madrid vo finále v roku 1990. Vyhrala a tento úspech zachránil miesto na trénerskej lavičke pre Johana Cruyffa. Tento Holanďan sa ako hráč pre novinárov vyjadril, že by nikdy neprestúpil do Realu Madrid, lebo nechce byť spájaný s klubom, ktorý má prepojenie na generála Franka.
„Vyhral som tento pohár až za kráľovskej vlády,” povedal Cruyff. „Bol som kapitánom Barcelony a kráľ mi odovzdal trofej. To bol môj posledný zápas za klub.“
Cruyff mohol hrať vo finále už o štyri roky skôr, v roku 1974, keď sa Barca a Real Madrid streli po tretíkrát vo finále. No v tomto období cudzinci nemohli hrať v tejto súťaži, keďže vládol Franko. Toto nezmyselné pravidlo bolo zrušené až po Frankovej smrti v roku 1975. Bez Cruyffa Barca prehrala 0-4: „Mohol som vyhrať pohár iba jedenkrát, keďže cudzinci nemohli hrať v Copa del Generalísimo. Myslím si, že to bolo preto, aby nám neumožnili plne zažiariť,” povedal Holanďan.
„Vo Frankovej dobe ľudia nemohli dávať svojim deťom katalánske mená, nemohli rozprávať materinským jazykom. Bolo to obdobie útlaku,” povedal bývalý tréner Barcelony Frank Rijkaard. „O tomto sú zápasy Realu Madrid a Barcy v Copa del Rey, sú symbolom všetkého, čo Katalánci začali nenávidieť na centralizovanom Španielsku.“
„Našťastie už odvtedy prebehlo dosť času, ale pre mnohých je to ešte stále čerstvé. Hovoríte o útlaku a vždy ste pripravení reagovať, keďže ľudia si stále pamätajú, aké to vtedy bolo.”
Dnes večer na začiatku zápasu bude hrať španielska národná hymna a Katalánci tak ako zvyčajne budú hlasno pískať. Španielska futbalová federácia (RFEF) údajne plánuje nechať hymnu pustenú čo najhlasnejšie, ako je to len možné, aby tento piskot prehlušila a predišla ťažkostiam.
„Tieto zápasy sú naozaj o Katalánsku proti Španielsku,” povedal bývalý hráč Realu Madrid Steve McManaman. „Chcú vlastnú nezávislosť, hovoria o vlastnej autonómii, o vlastnej vláde a vlastným jazykom. Je to ako keby ste hrali v odlišnej krajine.“
Napriek historickým rozdielom medzi oboma tímami, bývalý kapitán Realu Madrid, Fernando Hierro, verí, že v dnešnom zápase pôjde len o futbal. „Na sklonku dňa, keď sa bude hrať futbal medzi týmito večnými rivalmi, by mala ísť politika bokom.“ povedal.
Ale asi je to iba zbožné prianie. „Spomínam si, že keď sa nás autobus blížil k Bernabeu okolo neho pokrikovali fanúšikovia v bielych dresoch ,Španielsko, Španielsko, Španielsko – vy nie ste Španielsko',” povedal bývalý tréner Barcelony Terry Venables.
Skutočne tieto zápasy sú zvyčajne sprevádzané aj sloganmi Culés „Katalánsko nie je Španielsko.“ Bývalý útočník Barcelony Thierry Henry to potvrdzuje: „Katalánsko nie je Španielsko. Je odlišné a vy to cítite.“
Bývalý obranca Barcelony Oleguer tiež prehlásil, že Katalánsky nacionalizmus je silná vec. Vo svojej knihe napísal: „Keď Barcelona vyhrá ligu, staneme sa armádou plnou radosti, ktorá je schopná čeliť aj Frankovým vojakom.“
Podľa denníka Marca sa po sobotňajšom zápase La Ligy, ktoré skončilo remízou 1-1, obranca Barcelony Gerard Pique údajne vysmieval hráčom Realu: „Españolitos, už sme vašu ligu vyhrali! A teraz vyhrávame aj pohár vášho kráľa!“ Hoci Pique okamžite poprel tieto slová, je zrejmé, že takéto vyjadrenie sa dnes na perách mnohých culés na štadióne Mestalla nájdu.
Motto Barcelony je „Viac ako klub“, jej rivalita s Realom Madrid je „viac ako rivalita“. A pre Kataláncov Copa del Rey predstavuje „viac ako pohár.“
Visca El Barca! Forca Barca!
zdroj: goal.com
