Po nedávnej operácii kolena sa Jordi Cruyff vrátil do Barcelony, aby si užil v pohodlí domova vianočné sviatky po svojej prvej sezóne v Číne. Pohodlne sediac na sedačke nadácie svojho otca, Jordi poskytol mimoriadne zaujímavý rozhovor denníku SPORT. Vychutnajte si po prvej časti na našom portáli aj diel číslo dva!
Aké máte predstavy o svojej kariére? Pripravujete sa na futbal v Európe?
"Pokiaľ mi niečo v živote nevychádzalo, bolo to robenie plánov. Mám rád aj trénovanie, aj pracovanie vo vedení klubu. Všetko to je maximálne prirodzené, vždy mi to išlo dobre. Koučovanie je tak trochu gilotínou, myslíte výlučne na súčasnosť a minimálne na zajtrajšok, no keď ste členom direktívy, musíte vnímať dnešok, zajtrajšok aj dlhodobú budúcnosť. Futbal je jedným veľkým stolom, za ktorým sú rozličné stoličky. Vďaka tomu, že som sedel na viacerých z nich, budem teraz oveľa viac pripravený."
Jedného dňa by ste sa mohli vrátiť do Barcy, kde by Vás fanúšikovia privítali s otvorenou náručou. Cítite, že sa to stane?
"Otázkou je, či ma fanúšikovia chcú vďaka mojim profesionálnym počinom, alebo kvôli akejsi idylickej predstave. Takéto predstavy sú nádherné, no na ich konci musí byť tvrdá práca. Som vlastnou osobnosťou, som súťaživý a futbal mám rád. Nikdy neviete, čo sa stane zajtra. Iste, trochu ideálov cítim aj ja, no to nie je dôvod na to, aby som zastával nejakú pozíciu. Ak niekto pracuje na nejakom poste, malo by to byť vďaka tomu, čo dokáže, ak prichádzaš do vedenia klubu, je to preto, lebo hovoríš rovnakou rečou, akou tento celok dýcha. Funguje to presne tak ako všetci tí fantastickí futbalisti, ktorí v jednom mužstve excelujú a po prestupe je to fiasko, no nikto nerozumie prečo. Treba pochopiť DNA klubu. Sú tréneri, ktorí sú skvelí, no Barcelonu by nemohli koučovať nikdy. Tu je nutné niečo iné, unikátne."
Nemáte taký pocit, že by Vám toto miesto mohlo uniknúť?
"Osobne mám úniky rád (smiech). Vo veľkých kluboch by mali byť všetci najväčšími možnými profesionálmi. Nie som svojím otcom. On bol revolucionárom, bol niekde inde, nikto sa mu nemôže rovnať. Ak ľudia očakávajú, že budem schopný robiť niečo podobné... naozaj toto ich idealizovanie nepomáha."
Práve naopak...
"To, čo pomáha, je mať jasno vo veciach, ktoré chcem urobiť a zlepšiť. Napríklad si myslím, že barcelonskí odchovanci by mali mať možnosť vrátiť sa, hoci sa rozhodli klub opustiť. Barca je unikátna, špecifická. Títo hráči, ktorí odišli a ktorých teraz nechceme prijať, pravdepodobne rozumejú jej hre lepšie ako ktokoľvek iný a riziko, že neuspejú, je oveľa menšie. Čas, ktorý potrebuje na adaptáciu hráč, ktorý nebol odchovaný Barcelonou, je oveľa dlhší."
Do Barcy sa vrátite len pre to, čím ste vy, nie pre Vaše priezvisko. Je to tak?
"Nie iba do Barcy, platí to pre všetky kluby. Kdekoľvek som, musím tam zapadať. Nie všetci sa hodia všade, každý klub je iný. Každý klub, v ktorom som pôsobil, mal svoj vlastný feeling, no zakaždým som cítil, že som preň mohol byť nejakým spôsobom prínosný."
Čo bolo obtiažnejšie, byť synom trénera alebo Johana Cruyffa?
"Synom trénera. Byť synom Johana Cruyffa bolo náročné iba keď ľudia chceli porovnávať, čo je nezmysel. Nech ma s ním neporovnáva nikto. Ani mňa, ani nikoho, lebo 99,99% z nás sa s ním porovnávať nemôžeme. Ja som normálny človek, taký, ktorý príde, urobí zopár vecí, odíde a nahradí ho niekto iný. On normálny nebol, a to nie je to isté. Sú to dve rozdielne veci."
Dá sa odmietnuť Barca?
"Áno, myslím si, že dá. Je to jednoducho ponuka, na ktorú človek musí reagovať. Najdôležitejšie je pochopiť, čo od vás kto žiada. Kľúčové je načasovanie. Požiadavky sú maximálne a vy ich musíte plniť. Ak cítite, že na to nemáte, lepšie je odmietnuť."
Zdroj: sport
Foto: sport