Pamätáme si dni, keď mal po svojom boku v šatni hráčov ako Xavi, Luís Figo, Rivaldo či Luis Enrique, no Gbenga Samuel Okunowo nebol nikdy futbalistom, ktorý by dosiahol ich úroveň. Tento sympatický Nigérijčan, ktorý pôsobil i v Benfike a prezentoval sa aj v národnom tíme, ostal jednoducho zabudnutý. 

Samuel Okunowo sa narodil prvého marca 1979 v nigérijskom meste Ibadan a futbal hrával od detstva, ba dokonca už od čias, keď chodil do škôlky. Zatiaľ čo ostatné deti preferovali iné aktivity, jeho vedela potešiť jedine lopta, s ktorou trávil všetok voľný čas. Zo spomienok jeho blízkych dokonca vieme, že si ju so sebou neraz brával do postele a spal s ňou. Stala sa z nich nerozlučná dvojica a nič sa na tom nezmenilo ani po tom, čo ukončil svoje zákadné vzdelanie. Rodičia ostatných detí na gymnáziu v oblasti Oyo, kde pokračoval v štúdiu, sa z neho častokrát smiali, ale mama a otec Gbengu boli radi, že ich syn mal ušľachtilé hobby. 

Toto odhodlanie, ktoré ho sprevádzalo počas ranej časti jeho života a obdobia, keď sa formoval ako človek i hráč, neskôr zohralo kľúčovú rolu. Gbenga sa vypracoval v slušného futbalistu a dobre to vedel ako on, tak ostatné deti. Ako postupne rástol, začalo byť zrejmé, že všetky tie hodiny tréningu budú mať svoj osoh. 

Popri tom, ako hral za svoju školu, ho spozorovali v Libery Boys Club, tíme, ktorý si vybudoval dobrú povesť. Dostal tu po prvý raz šancu pochopiť, aký nesmierne talentovaný bol. Jeho kvality boli neuveriteľné, bol silný a zároveň rýchly pravý obranca, ktorý vychádzal víťazne z prakticky každého osobného súboja. 

Jedným z mnohých, ktorým neunikla jeho perspektíva, boli predstavitelia Exide Sparkers. Keďže išlo o celok z vyššej divízie, bola to možnosť zmeniť koníček na niečo, čo bude o niečo serióznejšie. Okunowo, ktorý mal pätnásť rokov, pochádzal z chudobnej rodiny, v ktorej si považovali v prvom rade vzdelanie, ale keď im vysvetlil, ako veľa pre neho znamená futbal, bolo mu dovolené vydať sa na dráhu za splnením svojho sna. 

Mladík ukončil školu, no narozdiel od mnohých iných chlapcov, ktorým sa to nepodarilo, sa to ukázalo ako správny krok. Jeho hviezda začala žiariť čoraz jasnejšie, dostal sa do národného tímu a vybojoval si miestenku na Svetový šampionát futbalistov do sedemnásť rokov. Tento turnaj jeho ekipe príliš nevyšiel, ale z individuálnej stránky ho mohol považovať za vskutku mimoriadne úspešný. 

O Gbengovi sa hovorilo viac a viac. Ako osemnásťročný dostal pozvánku do nigérijského tímu U20 na UEFA-Cap Meridian Cup, ktorý sa organizoval v Portugalsku. Ibadanský rodák, ako inak, hviezdil. Aj napriek tomu, že Nigérijčania sa klasifikovali do vyraďovacej fázy len veľmi tesne, keď skončili vo svojej skupine B na druhej priečke, následné meranie síl s Portugalskom zvládli dokonale a prebojovali sa do finálového súboja s futbalistami Španielska. Proti La Roje vedenej Xavim Hernándezom zázračným spôsobom po výsledku 3-2 zvíťazili a Samuel patril medzi najlepších na trávniku.

Predstavitelia Barcelony, ktorí na turnaji v prvom rade sledovali svojho canterana Xaviho, viac nepotrebovali. Ako viacerých ďalších ich nigérijský obranca uchvátil a ani nie hodinu po skončení finále sa rozhodli ponúknuť mu týždennú skúšku v ich akadémii. Rozhodovanie nebolo zložité - Gbenga si zbalil kufre a odišiel do Katalánska. 

Blaugranas mu dali ešte týždeň naviac a po zhruba pätnástich dňoch mu definitívne ponúkli kontrakt, kupujúc ho z jeho nigérijského družstva za pätnásťtisíc eur. Netrvalo dlho a osobne sa s ním prišiel zoznámiť aj Xavi. 

Po tom, čo sa upísal rezervnému tímu, potreboval, každopádne, iba rok na to, aby v sezóne 1997/98 dostal od trénera Louisa van Gaala príležitosť aj v áčku. Debutoval v auguste 1998 proti Racingu Santander, keď odohral slušných sedemdesiatšesť minút a prezentoval sa spoľahlivým výkonom. Brilantný úvod. 

Výsledkom ďalšieho van Gaalovho experimentu bol jeho druhý štart, keď ako striedajúci hráč nastúpil v osemdesiatej druhej minúte proti Extremadure za Luísa Figa. Nasledovalo El Clásico, v ktorom sa dostal ako náhradník na trávnik opäť, tentokrát za Bola Zendena. Zdalo sa, že má nakročené k tomu, aby predstavoval pre Kataláncov dôležitého hráča. 

Celkovo odohral počas sezóny skvelých dvadsaťjeden duelov. Azda najväčší súboj jeho kariéry prišiel v každom prípade proti Manchestru United, kde dostal za úlohu brániť Andyho Colea a Dwighta Yorka, no duel sa skončil výsledkom 3-3 a potvrdilo sa, že holandský manažér v mladíkovi nevidel istotu. Kormidelník radšej stavil v rámci jeho pozície na Michaela Reirehera, a tak Gbenga vedel, že mu neostávalo nič iné, ako prijať ponuku odísť na hosťovanie do Benfiky. 

V Portugalsku, kde nastúpil do menej ako desiatich súbojov, avšak veci podľa jeho predstáv nešli, a to si uvedomil aj van Gaal, ktorý ho uchýlil vo svojom tíme opäť po tom, čo sa zúčastnil na Olympijských hrách v Sydney 2000. Odhodlaný zabojovať o svoje miesto, Samuela zasiahla tvrdá rana, vážne zranenie kolena, ktoré si vyžadovalo operáciu. Proces jeho rekonvalescencie bol taký dlhý, že bol nútený opäť odísť na hosťovanie, tentoraz do druhej španielskej ligy, kde posilnil Badajóz. 

Trápiac sa so svojím zdravotným stavom a návratom, v Barcelone už neodohral ani jeden súboj a napokon sa všetky strany dohodli na jeho odchode do gréckeho Ionikos. Gbenga si začal uvedomovať, aký je život profesionála vratký. Žiaľ, so svojimi problematickými kolenami sa mu nikdy nepodarilo pretaviť obrovský talent a snahu do reálneho úspechu. 

Počas nasledujúcich šiestich rokov vyskúšal šťastie na rozličných miestach vrátane ostrovu Maldivy, Albánska, Ukrajiny, Rumunska či dostal sa aj do Vilanova del Camí, kde hral v španielskej amatérskej lige. Putoval do Poľska a potom aj do Anglicka, kde pôsobil vo Walthame Forest či Norhwichu Victoria vo ôsmej divízii. 

Od okamihu, keď sa upísal Ionikos, do chvíle, keď opustil Waltham Forest, odohral menej ako dvadsať zápasov. Bolo prakticky neuveriteľné, že po ňom v jeho tridsiatich troch rokoch siahli v klube Sunshine Stars, ale i napriek pretrvávajúcim problémom s kolenami si tu pripísal slušných tridsať štartov. Nevydržalo to, každopádne, dlho a po roku sa rozhodol, znechutený zo zranení, ukončiť kariéru. 

Aby toho nebolo málo, popri tom, ako v roku 2012 stroskotala jeho futbalová kariéra, zhorel jeho dom v Ibadane. Gbenga prišiel o všetko, celý jeho majetok - trofeje, medaily, ale i doklady, oblečenie či iné cennosti boli zničené. Našťastie tu však bola Barcelona, ktorá mu pomohla, vyzývala svojich fanúšikov ku jeho podpore, a to sa ukázalo ako úspešné. 

Dnes je situácia opäť rozdielna. Stal sa z neho skaut a vyhľadáva mladých talentovaných nigérijských futbalistov. Možno sa vďaka nemu podarí doviesť do zdarného konca niečo, čo sa nepodarilo jemu samému. Z celého srdca mu to prajeme.

Zdroj: thesefootballtimes.co
Foto: thesefootballtimes.co

Komentáre

PETOHOLO93

16
2019-07-27 19:46:43

Tie dlhodobé zranenia sú pre profíkov najhoršie podľa mňa často krát futbalisti aj keď sa po dlhodobom zranení vrátia tak možno nedokážu prekonať najväčšieho súpera (blog v hlave) sám viem o com píšem učil som sa nanovo chodiť a najťažšie bolo získať istotu a odblokovať to v hlave... Tak nech sa nášmu priateľovi z Nigérie darí a keď to nepotiahol ako hráč snáď sa mu bude čo najviac dariť po manažérskej stránke

Roman7

2
2019-07-27 20:08:29

ked ta zivot chce pojebat nie je to nezne a s lubrikantom ale s okovanou botou do zubou

Majky81

4
2019-07-27 22:20:30

Super článok..... ????????????????

Luis

2
2019-07-27 23:40:58

Jen bych poopravil Michael Reiziger a dal nevim, jestli Bola Zenden je zkratka Boudewijn....jinak pekne cteni

Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.