Klub FC Barcelona je nerozlučne spojený s históriou a politikou Katalánska. Postupný vzrast klubu začiatkom 20. storočia priniesol so sebou konflikty s diktátorským režimom Primo de Rivera, keďže bol zainteresovaný do politickej rivality. Fanúšikovia i predstavitelia klubu boli často v čele sociálnych a politických rozporov tej doby, čo potvrdzuje osobnosť Josepa Sunyola.
Josep Sunyol, ktorý bol prezidentom klubu FC Barcelona i Katalánskej futbalovej federácie, bol zavraždený v horách v okolí Madridu rukami prívržencov generála Franka. Táto udalosť dodnes ostáva jedným z najčernejších období katalánskeho klubu. Pri príležitosti 75. výročia Sunyolovej smrti (bol zavraždený 6. augusta 1936) je vhodné si pripomenúť tohto muža, ktorý položil život za svoj klub a s ktorého postojmi sa dodnes stotožňujú bežní ľudia v Katalánsku.
Josep Sunyol i Garriga sa narodil v roku 1898 do zámožnej barcelonskej rodiny a vyrastal v období renesancie Katalánskeho nacionalizmu, hnutia, ktoré ho veľmi hlboko ovplyvnilo. Sunyol ako právnik a novinár bol aktívne zaangažovaný do politiky a pripojil sa k ľavicovému Acció Catalana a vyhral voľby, na základe ktorých reprezentoval Esquerra Republicana de Catalunya v španielskom parlamente. V snahe rozšíriť diskusie o zložitosti katalánskeho politického života sa Sunyol zameral na futbalový klub FC Barcelona. Tieto jeho záujmy boli výstižne opísané v knihe Barça: A People’s Passion, ktorá priniesla rozsiahlu analýzu politickej úlohy klubu a jej členov v tomto čase.
Sunyol sa stal členom klubu FC Barcelona v roku 1925, teda v čase, keď sa rozmohli represie voči nemu od centrálnej španielskej vlády so sídlom v Madride. V júni 1925 fanúšikovia FC Barcelona spievali posmešky počas hrania španielskej národnej hymny a režim diktátora Primo de Rivera rýchlo reagoval zatvorením štadióna Les Corts na šesť mesiacov a postavil mimo zákon prejavy národného cítenia. Celkom prekvapivo sa ľavicovo orientovaný Sunyol angažoval čoraz viac v klube, ale bezpochyby to mladému politicky angažovanému mužovi umožnil vzrastajúci katalánsky nacionalizmus a tlak zo strany režimu Primo de Rivera, ktorý ešte viac stmeľoval fanúšikov klubu
Členom predstavenstva klubu sa Sunyol stal v roku 1928 počas úradovania monarchii oddaného prezidenta Arcadi Balaguera (bola to politická irónia, ktorá vhodne odzrkadľovala sociálny a politický stav vtedajšej katalánskej spoločnosti). Počas úradovania v predstavenstve klubu sa Sunyol stal prezidentom Katalánskej futbalovej federácie (1929-30) a začal vydávať športový týždenník, La Rambla. V roku 1931 bol zvolený do španielskeho parlamentu ako predstaviteľ politickej strany Esquerra Republicana de Catalunya a v tejto pozícii bol až do svojej smrti.
Sunyolova práca pre Esquerra Republicana de Catalunya neovplyvňovala jeho povinnosti v klube a 27. júla 1935 bol zvolený za prezidenta FC Barcelona. Nasledujúca sezóna bola pre klub vzrušujúca, keďže vyhral Katalánske majstrovstvá len tesne prehral dramatické finále Pohára s Realom Madrid, za ktorý vtedy chytal brankár Ricardo Zamora. 17. júla 1936 začala Španielska občianska vojna, ktorá ovplyvnila domácu futbalovú súťaž a nakoniec spečatila osud prezidenta katalánskeho klubu.
V svojej úlohe predstaviteľa Esquerra Republicana de Catalunya bol Sunyol v spore s Frankovým režimom. Na začiatku augusta odišiel z Barcelony do Valencie a krátko na to pokračoval do Madridu. To sa nakoniec ukázalo ako veľmi nerozumné rozhodnutie, nakoľko v Madride sa nachádzala národná snemovňa a to viedlo k zhromažďovaniu bojujúcich strán v okolí hlavného mesta, kde sa už začínali vojnové boje. Auto vezúce Sunyola opustilo Valenciu s vlejúcou Republikánskou i Katalánskou vlajkou a predpokladá sa, že boli na ňom ponechané aj počas cesty cez Sierra Guardarama, ktorá je na dohľad od Madridu. V týchto kopcoch bojovali republikánske a fašistické izolované oddiely a Sunyol počas jazdy cez túto oblasť nanešťastie stretol fašistov, ktorí nemali problém rozpoznať vlajky na jeho aute. A tak Josep Sunyol nikdy nedorazil do Madridu.
Správa o jeho smrti sa do Barcelony dostala až o týždeň neskôr, kde sa medzitým šírili zmätočné správy o jeho smrti či zajatí rozzúreným davom. Až do skončenia občianskej vojny v novembri 1939 sa neuskutočnilo spomienkové zhromaždenie na jeho počesť. Frankov režim sa hnusil Kataláncom a všetci ktorí mu posluhovali viedli oficiálnu kampaň, aby pošpinili jeho meno, označujúc ho antišpanielskou nálepkou a popierali jeho prínos pre klub.
Josep Sunyol bol iba jednou z obetí Španielskej občianskej vojny, ale jeho smrť bola počiatkom novej éry FC Barcelona, ako prostriedku odporu voči novému režimu. Spolu s odporom proti režimu Primo de Rivera v predchádzajúcich rokoch, klub strávil niekoľko desaťročí v pevnom područí Francisca Franka, ktorý opovrhoval všetkým čo FC Barcelona predstavovala.
zdroj: totalbarca.com
