V prípade výmeny Arthura za Pjanića už čakáme len na oficiálne potvrdenie transferu. O výmene, pri ktorej sa chytajú za hlavu mnohí fanúšikovia nielen Barcelony, píšu média po celom svete ako o uzatvorenej záležitosti. Za všetko však môže finančný stav v katalánskom klube, ktorý je mimoriadne zlý, ak je vedenie nútené pristúpiť k tomuto krok, ktorý zo športového pohľadu nemá logické vysvetlenie.
Skúsme to rozmeniť na drobné. Niečo podobné sa udialo už pred rokom pri výmene Cillessena za Neta, aby si kluby mohli vysporiadať účtovníctvo do prijateľnej podoby. Nie je tajomstvom, že Valencia je na tom finančne takisto zle. Barcelona v každom prípade tento rok zašla ešte ďalej. Kým nad výmenou brankárov mohol človek mávnuť rukou, stráviť odchod Arthura je nesmierne náročné. Katalánci si hráča ohodnotili na 80 miliónov eur, Juventus Pjanića na 70 miliónov eur. Blaugranas teda k 30-ročnému Bosniakovi získajú aj 10 miliónov eur. Ako Barcelona, tak aj Juventus si však môžu do účtovníctva zaznačiť zisk vo výške 60 miliónov eur.
Začiatkom júna sme v tomto článku písali o tom, že FC Barcelona v schválenom návrhu rozpočtu na túto sezónu počítala s predajom hráčov dovedna za 124 miliónov eur. Doteraz jej na účet prišlo 54,5 milióna eur, je to však veľmi málo. Do cieľovej sumy 124 miliónov eur stále chýba 69,5 milióna a tento rozdiel má z veľkej časti vyplniť predaj Arthura.
Ako teda funguje účtovníctvo futbalových klubov? Základom je, že ak klub kúpi hráča, náklady na jeho podpis sa rozložia na niekoľko rokov trvania zmluvy, ale ak klub hráča predá, celkový zisk sa zaznamená do účtovníctva okamžite a naraz. Futbalové kluby považujú hráčov v podstate sa svoje aktíva, takže náklady na kúpu nezaúčtujú okamžite, namiesto toho ich odpisujú rovnomerne počas celej doby trvania kontraktu hráča prostredníctvom amortizácie hráča.
Diskusia