Keď sa pred niekoľkými rokmi dostal Luis Aragonés k žezlu veliteľa Selección Española, nikto z nás ani netušil, akú prietrž zmien v tíme spôsobí. Futbal španielskej reprezentácie sa odrazu zmenil a všetci dobre vieme, k akému štýlu má dnes najbližšie. Aragonés povýšil kreativitu Xaviho a jemu podobných za inštanciu najvyššej dôležitosti v národnom mužstve. Dokonalé zavŕšenie zrodu hviezdneho výberu Španielska bolo korunované titulom Majstra Európy na EURO v roku 2008. O dva roky už dvíhali nad hlavu trofej svetových šampiónov siedmi barcelonskí.
V piatok 7. októbra ožila česká metropola futbalom, aký nevídame každú nedeľu. Česká republika bojujúca o miesto v baráži na budúcoročné EURO v Poľsku a Ukrajine hostila súpera, ktorého vidieť je snom každého futbalového fanúšika – Španielsko. Tím, v ktorom ku každému menu môžeme pripísať poznámku „svetová extratrieda“. O dôležitosti tohto zápasu pre Česko nie je potrebné hovoriť, no v každom prípade trúfať si poraziť Españu v aktuálnom rozpoložení (a s miestenkou na ME vo vrecku) bolo odvážnou myšlienkou, začo Čechom určite patrí uznanie. Pri pohľade na nomináciu Vicente del Bosqueho však bolo všetkým jasné, že Španieli neprišli darovať cenné body svojim protivníkom a nastúpili v silnom zložení. Pre nás, na zápase prítomných fanúšikov FC Barcelona, to bol hotový sviatok, predčasné Vianoce. Majstrovstvo Blaugranas naživo! Okrem iného sa nám dostalo aj možnosti venovať škaredý pohľad hráčom našich odvekých rivalov, Realu Madrid. Napriek tomu som sa rozhodla usmievať aj nich, veď aj oni sú dobrí futbalisti a bojujú na jednom fronte s našimi.
Hrôzostrašné predpovede počasia sa naplnili len z polovice, a tak sme sa pred dažďovými kvapkami (nie však piatimi stupňami Celzia) uchránili. Atmosféra v meste bola plná napätia a veľkých očakávaní, po uliciach sa prechádzalo množstvo domácich fanúšikov, ktorých na podvečer doplnili aj priaznivci druhého tábora. Musím sa priznať, že mi od toľkého vzrušenia ušli krásy pražského Orloja aj Václaváku, no všade bolo cítiť futbal a to človeku ako som ja rýchlo pomotá hlavu. Konečne slnko zapadlo a rozžiarili sa reflektory štadiónu, ktorý sme najmä vďaka nim hravo našli. Skvelá organizácia a bezproblémové parkovanie boli po mnohých skúsenostiach na Slovenku pre mňa vítaným prekvapením. Odeli sme sa do farieb červeno-žltých a vyrazili na štadión.
Po ceste nás sprevádzali davy prúdiace našim smerom a českí fanúšikovia boli v naozaj obdivuhodne dobrej nálade. Na náprotivnej strane ulice sa už valili zástupy Španielov, ktorí ochotne merali cestu do hlavného mesta Česka, aby podporili svojich. Po tom, čo sa usadili na svojich miestach, s odhadom som ich narátala dobrých pár stovák. Nakoľko som si nechcela nechať ujsť ani sekundu pozorovania favoritov, na svoje miesta sme sa dostavili ešte pred rozcvičkou. Chvíľami som počas čakania strácala koncentráciu, takže až keď sa ozval búrlivý rachot som si uvedomila, že prví hráči sú na ihrisku. Tým prvým bola česká brankárska jednotka, Petr Čech, ktorý zožal on potlesk, čo fanúšikom hráč rovnakým gestom oplatil. Potom to už začalo, prichádzali ďalší a ďalší, len tí Španieli stále nikde. Chvíľu som si myslela, že chalani šli ešte na jednu malú siestu, ale moje pochybnosti trvali len okamih. Keď sa z tunelu vynorila prvá postava v bielom, zapichla som svoj zrak na ihrisko a držala ho tam až po polčas. Xavi, Piqué, Busquets, Silva, Albiol, Casillas, atď. Bolo vzrušujúce, vidieť svojich osobných hrdinov v živom formáte, najmä teda Xaviho. Pre pokoj v duši všetkých, čo ich ešte nemali možnosť zažiť na vlastné oči, vyzerali presne ako na obrazovke televízie. Chlapci brali rozcvičku povedzme zľahka, no keď nadišiel čas na to typické rondo, dali do toho všetko. Milimetrovo presné prihrávky na minimálnom priestore, to zdobí španielsky nároďák zlatom.
Odbilo pol deviatej a hráči boli vykázaní do kabín. Čo nasledovalo vo mne vyvolalo silné vzrušenie – základné zostavy. Casillas, Ramos, Piqué, Albiol, Arbeloa, Xabi Alonso, Xavi, Sergio Busquets, David Silva, Fernando Torres a Juan Mata. Áno, réžia v Xaviho prevedení! Presne pre toto sme pricestovali. Českí kolegovia-komentátori ešte rozdali niekoľko darčekov pre divákov a zápas sa mohol začať. Okrem národných hymien sa miesta ujalo aj odovzdávanie personalizovaného baretu a medaile (ocenenia od UEFA za 100 a viac štartov za reprezentáciu) pre Karla Poborského. Oficiality za nami a úvodný hvizd pred nami.
Španieli sa pustili do boja s veľkou vervou a trvalo len niekoľko sekúnd, kým si vybojovali loptu pre svoje kopačky. A potom sa už začal písať scenár, ktorý platil po zvyšok zápasu. Svoju chuť strieľať góly demonštroval Mata už v 3. minúte strelou z hranice šestnástky. Hoci som sledovala prevažne hráča s loptu, môjmu kútiku oka neušli neustále nábehy hráčov v bielom, čakajúcich na Xaviho kolmicu. Raz Torres, raz Mata, raz Silva. Detailná prihrávka barcelonského maestra prišla v 6. minúte a druhý menovaný sa nemýlil. 0-1 pre Španielsko, gól Juana Matu po Xaviho asistencii. KO večera sa udialo už 23. minúte. Gólu Xabiho Alonsa na 0-2 predchádzal nedôraz českých hráčov, kedy sa im síce podarilo odzbrojiť Fernanda Torresa, no vzápätí šikovný a hlavne dôrazný Silva vybojoval loptu, s ktorou prešiel až do pokutového územia a odkiaľ poslal finálnu prihrávku na úplne voľného hráča Realu. 35. minúta potom nechala zaskvieť Xaviho výnimočnú presnosť a jeho voľný kop len o pár centimetrov minul brvno českej bránky. Do polčasu sa obom tímom dostalo ešte po pár šanciach, pre Česko škoda, že tú ich v 41. minúte nedokázali dopraviť za Casillasa.
Prestávka padla vhod najmä domácim a do druhého polčasu vykročili oveľa lepšie. Možno fakt, že tím del Bosqueho poľavil z tempa, priniesol oživenie do hry Čechov. Čo český výber určite nepotešilo, ale nás ostatných áno, bolo polčasové striedanie. S ihriskom sa rozlúčil Sergio Ramos a nastúpil náš milovaný kapitán Carles Puyol. Dve minúty po štarte druhej polovice zápasu sa Česi dostali do sľubnej šance, no ani na dvakrát defenzívne rady majstrov neprekonali. Španielsko zakontrovalo hlavičkou Torresa, ktorý zjavne stále hľadá stratenú formu. No a v 57. minúte oslnil Carles excelentným zákrokom proti Barošovi v úniku. Nevýrazného Torresa v 61. minúte vymenil v útoku ďalší Barcelončan, David Villa. Stavy hráčov na trávniku boli o desať minút zredukované, keď sa nešetrným zákrokom na Xabiho Alonsa prezentoval Tomáš Hübschman a rozhodca Tagliavento mu zamával červenou kartou pred nosom. Paradoxne Česko hralo od tohto momentu dobre. V 81. minúte však španielska fúria opäť vztýčila varovný prst, keď sa David Silva drzo vydal do šestnástky a odrazená lopta nakoniec našla kopačku Javiho Martíneza. K vyloženej šanci sa už ani jedno mužstvo nedostalo, s uplynutím troch nadstavených minút sa zápas skončil.
Zanechajúc silný zážitok sa majstri sveta odobrali do zaslúženej sprchy. V krátkosti by som rada zhodnotila, ako som videla výkony jednotlivých hráčov Barcy, pretože oni boli centrom môjho záujmu. Prvé miesto si jednoznačne zaslúžil katalánsky mozog Xavi, predviedol to, načo sme u neho zvyknutí a nech to znie akokoľvek priemerne, jeho výkon sa vymykal z radu ostatných. Rovnako výborný výkon zo seba vydal aj striedajúci Carles Puyol. Jeho stopérska dvojička Gerard Piqué nemala toho veľa na práci, no keď bolo treba zakročiť, 100%-ne si splnil svoje povinnosti. Dobrým výkonom sa vytiahol aj Sergio Busquets, ktorý fungoval smerom dopredu aj dozadu. Pražský trávnik otestovali aj kopačky Davida Villu, no okrem úvodnej jedovatej lopty do pokutového územia sa k výraznejšiemu zásahu do diania nedostal. Na lavičke náhradníkov si posedel Thiago, no príležitosti sa mu nedostalo.
Nemôžem viac ako vychváliť atmosféru i samotný futbal, z každého sa nám dostalo hojne a kto obetoval peniažky a zaplatil za lístok, nemohol ľutovať. Rada by som vyzdvihla najmä správanie sa českých fanúšikov, ktorí nás obkolesovali – podpora ale aj kritika do vlastných radov spojená s úctou a ocenením akcií súpera je v mojich očiach ideálom, ktorého sa jedného dňa dočkáme možno aj v našich končinách.
Foto: www.daylife.com
