Dnes uplynulo 30 rokov od pamätného finále Ligy majstrov, v ktorom Dream Team Johana Cruyffa získal prvú trofej tejto súťaže v klubovej histórii. Jedným z hrdinov stretnutia bol strelec jediného gólu Ronald Koeman, ktorý o tomto historickom zápase porozprával v rozhovore pre katalánsky denník Sport.

Koľkokrát si videl tento gól?

"Myslím si, že nebudem preháňať, ak poviem, že viac ako tisíckrát. V priebehu tých 30 rokov nebol rok, počas ktorého by mi to nepripomenuli. Dokonca aj keď som hrával alebo trénoval v Holandsku, tento gól bol 20. mája odvysielaný v niektorej televízii."

A záznam celého zápasu?

"Videl som ho, ale nie veľakrát. Neviem povedať koľkokrát. Pred 3-4 rokmi sme si s rodinou uvedomili, že moji synovia a ich partnerky videli tento gól neraz, ale zápas ešte nie. Tak sme sa všetci stretli a spoločne sme si zápas pozreli. Bol to krásny zážitok."

Existuje legenda, že si túto strelu z priameho kopu trénoval deň predtým...

"Nie, bola to improvizácia s José Mari Bakerom a Christom. Na tréningu som si trénoval strely spoza šestnástky, ale je to niečo, čo som robil bežne."

Spomínaš si na to, s kým si býval v izbe za zraze?

"S Pepom Guardiolom. Počas mojej prvej sezóny Johan rozhodol, kto s kým bude spať a pridelil mi Txikiho Begiristaina. Povedal, že bol najsympatickejší a s ním sa najlepšie a najrýchlejšie naučím španielsky. No, neviem... (smiech)"

Cítil si, že si bol lídrom vtedajšej Barcelony?

"Nie, to si nemyslím. Aspoň ja nie. Cruyff bol šéfom všetkých a všetkého. Jeho osobnosť bol ohromná. Bol tam Christo, rodený víťaz, mali sme pokoj Zubiho, talent Laudrupa, rovnováhu, ktorú nám dával Bakero. Aj José Mari bol hrdinom vtedajšieho turnaja, viete o tom?"

Áno?

"Vo štvrťfinále sme boli krok od vypadnutia, ale jeho golazo zmenil históriu klubu. Rád na to spomínam. Vo vtedajšej Barcelone sme mali anjela strážneho."

Čo tým myslíš?

"Ten gól v Kaiserslauterne, gól vo Wembley, výhra 3-4 zaručujúca titul. Bolo to úžasné, ako sme vyhrali v poslednom kole. Penalta Djukica v zápase Deportiva proti Valencii..."

Na čo si najviac hrdý 30 rokov po zápase vo Wembley?

"Pred piatimi minútami ma oslovil pán v mojom veku a povedal mi: "Ďakujem Ronald, že si nás 20. mája 1992 tak potešil." Toto je to najlepšie, potešiť milióny culés. A viete, čo je najzaujímavejšie?"

Čo?

"Všetci barcelonistas, ktorí toto finále sledovali, presne vedia, kde v tom čase boli. Vždy mi povedali, že boli tam alebo tam."

Odložil si si oranžový dres?

"Samozrejme, mám ho doma v Barcelone, zarámovaný a zavesený na stene. Zavesil som si len tri dresy, ešte ten z PSV, v ktorom som vyhral pohár v roku 1988, a dres Holandska po triumfe na Majstrovstvách Európy tiež v roku  1988. Za našich čias nebola výmena dresov tak častá."

DreamTeam bol vždy porovnávaný s Barcelonou Pepa Guardiolu...

"Je pravda, že my sme ako jediní vyhrali štyri majstrovské tituly v rade, ale aby som bol úprimný, Barcelona Pepa Guardiolu bola od nás futbalovo lepšia. A oveľa vyrovnanejšia, takmer nikdy neprehrávala. A ak inkasovala gól, vedeli ste, že pravdepodobne aj tak vyhrá. Pep mal vo svojom tíme najlepšieho hráča v histórii: Lea Messiho."

Vidíš tu nejaké podobnosti?

"Samozrejme. Pep čerpal z filozofie Johana. Barcelona dominuje nad súperom, má loptu a hrá ofenzívne. Keď Cruyff hovoril, že je lepšie vyhrať 5:4 ako 1:0, veril tomu. Páčila sa mu podívaná, pretože bol názoru, že ľudia prichádzali na štadión, aby sa dobre bavili. To sa v poslednej dobe veľmi zmenilo."

Čo tým myslíš?

"Teraz je najdôležitejšie vyhrávanie. Johan bol občas nahnevaný, aj keď sme vyhrali."

Vážne?

"Samozrejme! Niekedy hovoril: 'Áno, vyhrali sme, ale hrali sme na hovno.' A niekedy, keď sme prehrali, tak sa nehneval, pretože povedal, že sme hrali dobre."

Je pre teba toto výročie trochu trpké?

"Prečo?"

V októbri si bol prepustený z Barcelony...

"Nebol to šťastný koniec, ale nebudeme sa o tom rozprávať práve teraz, však?"

Nie, toto nie je vhodný čas...

"Zapamätám si splnenie jedného z mojich snov: trénovať Barcelonu. Nikdy viac nebudem trénovať žiadny klub, povediem už len reprezentáciu mojej krajiny."

zdroj: sport.es
foto: twitter/fcbarcelona.com

Diskusia

2 komentáre
2022-05-20 14:28:01
vdaka pedri je tam kde je,síce ti to nevyšlo z pozícii trénera barcelony,ale si legenda.
2022-05-21 11:38:32
Ako hráč je možno legenda, ako tréner je iba šedý priemer. Barca potrebuje viac, oveľa viac, potrebuje víziu, potrebuje chápať mentalitu hráčov, potrebuje vedieť s nimi pracovať, potrebuje postupne implementovať moderný futbal a prepojiť ho s Barcelonskou DNA a v prvom rade potrebuje silného vodcu s prirodzenou autoritou a inteligenciou, verím, že to v Xavim nájde...