Juan Carlos Unzué, bývalý hráč FC Barcelona, no predovšetkým asistent trénera Luisa Enriqueho v rokoch 2014-2017 poskytol rozhovor pre katalánsky denník Mundo Deportivo pri príležitosti zajtrajšieho priateľského zápasu medzi Barcelonou a Manchestrom City v rámci boja proti ALS. Výťažok z tohto stretnutia poputuje na boj proti tejto chorobe, ktorou trpí aj 55-ročný Unzué.
Po roku sa odohrá zápas, ktorý sa zdalo nemožné zorganizovať. Si šťastný?
"Áno, je to zaujímavé. V uplynulom roku sme nemali celkovú kapacitu štadióna kvôli pandémii a tento rok sa v januári či vo februári hovorilo o možných prácach na štadióne, ktoré sa nakoniec začnú v roku 2023. Nakoniec sa nám to spoločne podarilo zorganizovať, s veľkým nasadením a pri 100% dostupných miest. A to s hráčmi na takej úrovni, ktorú je len ťažké vylepšiť. Culés majú fantastickú príležitosť, aby ukázali, že slogan 'més que un club' je naďalej aktuálny, a ako veľmi sa tu v Barcelone podporujeme dokonca aj v zlých časoch."
Ako hodnotíš angažovanosť oboch klubov?
"Všetko to stálo na priateľstve a osobných vzťahoch s ľuďmi zo City ako Txiki Begiristain či Ferran Soriano. Tu v Barcelone sme hovorili s Joanom Laportom a Rafom Yustem a od samotného začiatku existovala ochota zorganizovať zápas napriek ťažkostiam a okolnostiam, o ktorých sme hovorili."
V priebehu uplynulého týždňa sa predalo viac ako 50 000 vstupeniek...
"To je skvelé číslo. Ľudia z klubu mi hovoria, že zvyčajne sa vstupenky predávajú predovšetkým v posledných dňoch, pretože je tu veľa turistov a domáci obyvatelia Barcelony sa vracajú z dovoleniek. Povzbudzujem všetkých, aby prišli, pretože je ťažšie nájsť väčšiu spokojnosť."
Si hrdý na to, že po skončení futbalovej kariéry môžeš spoločnosti niečo vrátiť?
"Nepochybne. V jednom momente som si mohol pomyslieť, že moje oznámenie, že mám amyotrofickú laterálnu sklerózu, neurobí nič, ale nikdy neprestanem opakovať, že som veľmi vďačný médiám, že sa postarali o publicitu a myslím si, že vďaka tomu sa choroba stala známejšia, aj pre politikov. Aspoň nás počúvali a teraz potrebujeme poslednú fázu, ktorou je zákon, ktorý prijali ako projekt v kongrese pred viac ako piatimi mesiacmi. Tento zákon musíme určite prijať okamžite, pretože choroba nečaká a myslím si, že to, čoho sa dožadujeme, je veľmi spravodlivé."
Čo by si povedal niekomu, komu dnes bolo oznámené, že má ALS?
"Jediné, čo by som mohol povedať, je, že akonáhle akceptuje, že je to choroba, ktorú nedokážeme dokonca ani zmeniť, mal by sa snažiť žiť svoj život čo najlepšie. Hovorím, že sa cítim privilegovaný, pretože takto som premýšľal od začiatku, ale nikto by sa nemal cítiť zaviazaný. Existujú ľudia, ktorým to trvá týždeň, mesiac či rok, ale ak sú schopní to akceptovať, je to nevyhnutné, aby dokázali chorobu čo najlepšie zvládnuť a uľahčiť život tým, ktorí sa o neho starajú."
Ako sa teraz cítiš?
"Už nie som schopný pohnúť sa ani o tri metre. Cítim sa veľmi obmedzený, ale niektoré veci dokážem robiť s pomocou a sú aj riešenia, ako to urobiť inak."
Aký je tvoj obľúbený moment na Camp Nou?
"Je toľko dobrých momentov... Ako brankár som zažil aj niekoľko zlých, ale bolo mi to viac ako vynahradené. To bolo tých 13 rokov v klube: 2 ako hráč a 11 v štábe. Pamätný večer zakončený víťazstvom 6:1 nad PSG bol nad všetkými ostatnými. Cítil som, že fanúšikovia chcú zažiť niečo, čo sa ešte nestalo. A tak sa aj stalo. Luis Enrique bol generátorom tohto nadšenia. Presvedčil hráčov aj fanúšikov, že sa to dá dokázať na zaplnenom Camp Nou."
Kiež by to tak bolo aj v stredajšom zápase...
"Dúfame. Vidieť 80 000 fanúšikov by bolo fantastické pre všetkých mojich kolegov s ALS."
zdroj: mundodeportivo.es
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia