Po získaní Zlatej lopty na galavečere France Football v Paríži nemala Aitana Bonmatí veľa času na oslavy. V rozhovore pre katalánsky denník Sport porozprávala o posledných hodinách, stretnutí s Messim a svojej ceste na vrchol.

"Už som zostúpila na zem? No, ešte nie... Len si robím srandu! Áno, už som sa vrátila. Bolo to nonstop, naozaj. Ani som nemala čas o všetkom premýšľať, lebo galavečer sa skončil, spala som tri hodiny, išla som do Zu... Do Zürichu? Áno, do Zürichu. Ani neviem, kde som! [Smiech]. O siedmej som hrala zápas, včera som prišla domov, navštívila som nástennú maľbu s prekvapením v mojej dedine, ktorá ma, mimochodom, veľmi potešila. A teraz som sa vrátil k tréningu a príprave na ďalší zápas."

"Dostala som veľa gratulácií, reagujem na ne vždy, keď môžem, ale je ich stále veľa. Ľudia si na mňa spomenuli a našli si čas, aby mi zablahoželali v takej dôležitej chvíli, a to je veľmi výnimočné, každá správa je dôležitá, ale gratulácie od idolov z detstva, ako sú Xavi, Iniesta a Puyol, sú obzvlášť vzrušujúce."

"Príhovor v katalánčine? Nemusím sa každému zapáčiť, je to niečo normálne, slušné. Chcela som to urobiť v troch jazykoch, aj v španielčine a angličtine. Ale chcela som dať prednosť katalánčine, pretože je to môj jazyk, jazyk, v ktorom sa vyjadrujem každý deň a v ktorom mi to ide najlepšie. Žiadam tiež, aby bol uznaný na európskej úrovni, pretože ním hovoria milióny ľudí. Je to môj jazyk a mám plné právo ho používať, samozrejme, že mám."

"Takže čo teraz? To je dobrá otázka... [smiech]. Je pravda, že tento rok sa zapíše do histórie. Ale teraz chceme viac. Je veľmi ťažké, ale nie nemožné, aby sme ako tím aj ako jednotlivci mali ďalšiu takúto sezónu. Vyhrať Ligu majstrov a Majstrovstvá sveta v tom istom roku je veľmi komplikované, ale urobím všetko pre to, aby som sa zlepšila, aby som bola lepšou futbalistkou, ako som bola deň predtým, a aby som si udržala tú mentalitu, ktorá bola podľa mňa veľmi dôležitá pri tom, aby sme sa dostali tak ďaleko. V deň, keď prestanem byť ambiciózna, možno príde čas skončiť s futbalom. Stále mám rovnaký hlad po víťazstve."

"Cesta [na vrchol] je náročná, najmä keď ste na seba tak nároční a nedovolíte si zlyhať. Za posledných pár rokov som sa s týmito pocitmi vyrovnala lepšie. Nemôžete byť vždy na 10/10 a musíte si vedieť dovoliť byť na 6/10 alebo 7/10. A práve tieto dni vás v konečnom dôsledku prinútia neustále sa zlepšovať, pretože sú znakom toho, že stále máte na čom pracovať."

"Gala? Ste tam so samotnou futbalovou smotánkou a cítite sa trochu mimo [smiech]. Prevzatie ceny s Messim bolo pre mňa niečo výnimočné. Áno, áno. Zablahoželala som mu [v žarte] k jeho "prvej" Zlatej lopte a on sa zasmial. Je mi veľmi blízky, rozprávali sme sa aj pred galavečerom, než som vyšla na pódium, pretože stál za mnou a bolo to skvelé. Na pódium som išla s Gündoganom, ktorý je, mimochodom, tiež veľmi príjemný človek."

"Laporta? Ten naozaj cíti farby klubu... Veľmi si nás váži, má k nám odchovancom osobitnú náklonnosť. Povedal mi, že je na mňa veľmi hrdý."

"Barcelona je klub, ktorý je svetovou referenciou, to o Barçe veľa vypovedá. Nosenie tohto erbu je pre mňa zdrojom hrdosti a výsadou. V klube som už 12 rokov, prišla som, keď som mala 13 rokov, a teraz mám 25. Všetko sa udialo veľmi rýchlo, zažili sme veľa vecí, vyhrali sme veľa titulov, rozvíjala som sa, upevnila som si pozíciu... Je to pre mňa česť, že som ocenená ako hráčka, ktorá sa tu rozvíjala a vyrástla spolu s klubom."

zdroj: sport.es
foto: twitter/fcbarcelona.com

Diskusia

1 komentár
2023-11-04 09:03:58
Zensky futbal oproti muzskemu je ako olympiada vs paralympiada, cize asi tak. Jednooky hral medzi slepymi.