José Mourinho je zaslúžene považovaný za jedného z najlepších trénerov na svete, jeho posadnutosť Barcelonou sa mu však často vymyká z rúk.
Pep Guardiola je synonymom diplomatického vystupovania, na druhej strane ak ide o Barcelonu, José Mourinho stráca diplomatickosť úplne. Portugalský tréner jednoducho nedokáže prestať „rozmazávať“ klub, ktorý stál na začiatku jeho úspešnej trénerskej kariéry.
Tu vám ponúkame Mourinhove najviac pokrytecké vyjadrenia na účet Barcelony.
Liga Majstrov: Chelsea 1-2 Barcelona (22. február 2006)
Asier del Horno bol vylúčený v 37.minúte a z jeho vylúčenia vinil Mourinho Lionela Messiho:
„Ako sa povie podvádzať po katalánsky? Môže byť Messi potrestaný za filmovanie? Barcelona je mesto kultúry s mnohými divadlami, kde sa to chlapci veľmi dobre naučili. Tam sa naučil filmovať.“
Sledujúc nájazd del Horna na Messiho, bolo ako sledovať zrážku vlakov. Navyše, 8 minút pred vylúčením, rozhodca Terje Hauge napomínal del Horna po nešetrnom zákroku práve na Messiho.
Všetko sa to začalo únikom Messiho po pravej strane ihriska, kedy sa ho del Horno pokúšal zraziť k zemi, ale malý Argentínčan to ustál a pokračoval v boji o loptu až k rohovej zástavke.
V rohu ihriska ho však del Horno nepochopiteľne odstavil spôsobom, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny hráč amerického futbalu.
Pokryteckým na vyjadreniach Mourinha je aj to, že prehliadal skutočnosť, keď sa del Horno po faule na Messiho váľal po zemi vediac, že má problém. A viete kto bol v tomto zápase druhým najčastejšie faulujúcim hráčom?
Del Horno, ktorý hral iba 37 minút.
La Liga: Real Madrid 1-3 Barcelona (10. december 2011)
José Mourinho po zápase prehlásil, že Barcelona zvíťazila so šťastím:
„Pri všetkej úcte, ich víťazstvo bolo úplným šťastím. Druhý gól po veľmi šťastnej náhode. O minútu neskôr sme mali šancu vyrovnať. Zdalo sa, že je lopta v sieti, ale nebola.
Mali sme taktiež šancu streliť ďalší gól, ktorým by bolo skóre 3-2, ale vďaka šťastene, nie schopnostiam, ich brankár vyrazil strelu Kaku.
Preto si myslím, že rozhodlo jednoducho šťastie. Tým samozrejme nechcem zbavovať Barcelony ich zásluh.“
A viete čo bolo šťastie?
Keď Víctor Valdés prihral pri rozohrávke loptu priamo na kopačky Ángela di Maríu, ktorého prihrávka na Karima Benzemu bola zblokovaná Sergiom Busquetsom. Tá sa následne odrazila na Mesuta Ozila, ktorého zrazená strela dorazila šťastne práve k Benzemovi.
Ak máme hovoriť o šťastí, Mourinho by nemal presviedčať samého seba, že šťastie nehralo žiadnu úlohu, keď jeho podceňované Porto vyradilo Manchester United z Ligy Majtrov.
Bolo to šťastie, keď Cristiano Ronaldo kvôli zraneniu odohral iba smiešnych 8 minút.
Bolo to šťastie, keď regulárny gól Paula Scholesa nebol uznaný.
Bolo to šťastie, keď Phil Neville fauloval Edgarasa Jankauskasa v nadstavenom čase.
Liga Majstrov: Inter Miláno 3-1 Barcelona (20. apríl 2010)
Tentoraz sa Mourinho pokúsil ironicky dostať do morálnej výhody:
„Videl som ako sa hráči Barcelony pokúšali preniesť tlak na rozhodcu. Prečo sa v Barcelone nemôžu správať ako šampióni a akceptovať prehru proti mužstvu, ktoré bolo lepšie?“
Mourinho ale zanedbal skutočnosť, že gól Diega Milita padol z ofsajdu a Danimu Alvesovi nebol odpískaný jasný pokutový kop, kedy ho nešetrne poslal k zemi Wesley Sneijder. Brazílsky reprezentant za to dostal od rozhodcu Olegária Benquerenca dokonca žltú kartu za filmovanie.
Znovu sa ukázala „silná“ osobnosť Mourinha, pretože ak ten istý rozhodca urobil rozhodnutia proti Interu Miláno, Mourinho neváhal vytiahnuť slovné spojenie „UEFAlona“.
Španielsky superpohár: Barcelona 3-2 Real Madrid (18. august 2011)
Ani tentoraz si José Mourinho neodpustil negatívne komentáre na účet Barcelony:
„To, čo poviem nie je kritika, ale holý fakt. V druhom polčase pri ihrisku neboli žiadni podávači lôpt, čo je typickým znakom malých tímov v problémoch.
Ale my sme hrali ako chlapi a nepadali sme na zem už pri najjemnejšom dotyku.“
„Malé tímy“ taktiež nepokosia trávnik, ak majú problémy s barcelonským tiki-taka futbalom:
„Barcelona mala loptu vo svojej moci, ale ich hra bola pomalá,“ Mourinho nariadil, aby tráva na San Bernabeu ostala dlhšia ako zvyčajne. „Chýbala jej čistota a plynulosť, lopta sa hýbala prehustením priestorom do hĺbky a kumulovala prihrávky, ale nie príležitosti.“
Predpokladám, že v očiach Mourinha ani Ángel di María nehral ako chlap.
Liga Majstrov: Barcelona 2-1 Chelsea (23. február 2005)
Toto prehlásenie predchádzalo Mourinhovej konšpiračnej teórii o UEFA:
„Keď som videl Rijkaarda vchádzať do rozhodcovskej šatne, nemohol som tomu uveriť. Keď bol vylúčený Drogba, nebol som prekvapený.“
Mourinho takto naznačoval, že Frank Rijkaard presvedčil rozhodcu Andersa Friska, aby znevýhodnil Chelsea.
V skutočnosti však rozhodca Frisk odmietol s Rijkaardom debatovať o zápase.
Mourinho dokonca ani sám nevidel nič, pretože sa to dozvedel od svojho asistenta Steva Clarca.
Najhoršie z tohto incidentu vyšiel rozhodca Frisk, ktorý po vyhrážkach smrťou musel zavesiť rozhodcovské kopačky na klinec. Tieto vyhrážky priamo vychádzali z Mourinhovych obvinení založených na zlých informáciách, a mylnej predstave, že Barcelona ovplyvnila Friskovo rozhodovanie.
Liga Majtrov: Real Madrid 0-2 Barcelona (27. apríl 2011)
José Mourinho tentoraz stratil zábrany úplne:
„Prečo súperom Barcelony vždy vylúčia hráča? Odkiaľ pochádza tá sila? Možno kvôli väčšej publicite UNICEFu, alebo možno kvôli vplyvu Villara v UEFA.
Prečo? Prečo? Prečo Ovrebo? Prečo Busacca? Prečo De Bleeckere? Prečo Stark? Pretože v každom semifinále sa deje vždy to isté. Hovoríme tu o absolútne fantastickom mužstve, tak načo niečo také potrebujeme? Prečo? Prečo mužstvo takých kvalít potrebuje niečo extra, niečo čo je úplne každému jasné?“
Nemá zmysel rozoberať prvý odsek, tak sa zamierame priamo na spomínaných rozhodcov.
Mourinho veľmi pohodlne vynechal zo zoznamu rozhodcu Olegária Benquerencu, ktorý poškodil jednoznačne Barcelonu.
Pri Busaccovi Mourinho narážal s najväčšou pravdepodobnosťou na sporné vylúčenie Robina van Persieho. Holandský reprezentant v zápase LM proti Barcelone po odpískaní odkopol loptu a vyslúžil si tak druhú žltú kartu. Tá bola podľa mnohých príliš prísna, ale úplne podľa pravidiel.
To, že Busacca neodpískal jasnú penaltu po faule Aboua Diabyho na Messiho už samozrejme Mourinho prehliadol.
Naopak, v zápase Chelsea proti Mourinhovmu Interu Miláno, vylúčil Stark Didiera Drogbu. Vtedy bolo z pohľadu Portugalčana všetko v poriadku.
Navyše, Mourinho úplne zabudol na fakt, že rozhodca Tom Henning Ovrebo nesprávne vylúčil Abidala.
A nakoniec, Mourinho asi prehliadol skutočnosť, že rozhodca de Bleeckere nesprávne odpískal ruku Yayu Toureho a následne neuznal gól Bojana Krkiča. Takto posunul do finále Ligy Majstrov práve Mourinhovo Inter Miláno.
Rada pre Mourinha
Tu je výborný postreh Garyho Nevilla:
„Prvých 10 rokov mojej kariéry som bol tŕňom v oku rozhodcov. Vždy som im hučal do ucha, bojoval proti ich rozhodnutiu, vytýkal som im ak im niečo uniklo. Bolo to vtedy súčasťou kultúry futbalu.
Potom sa však stalo niečo, čo úplne zmenilo môj pohľad.
Najlepší rozhodca tej doby, Graham Poll, prišiel na Old Trafford, aby sa stretol s celým mužstvom ešte pred začiatkom sezóny.
Celkom úprimne nám vysvetlil, že ak k nemu pribehne nejaký hráč alebo tréner s úmyslom hádať sa, zapamätá si ho, a v budúcnosti bude pri rozhodovaní vychádzať voči tejto osobe menej v ústrety.
Vtedy ste mohli počuť na zem spadnúť špendlík, ale ticho prerušil Teddy Sheringham prekvapenými slovami: „Že čo?!“
Ale keď sa nad tým zamyslíte, dáva to zmysel.
Rozhodcovia sú ľudské bytosti, a ľudské bytosti sa ovplyvnené tým, ako sa k ním iní ľudia správajú a čo im hovoria. „
Mourinho verí, že ak bude osočovať rozhodcov, vytvorí na nich tlak, aby rozhodovali v jeho prospech, stáva sa však opak.
Prečo by rozhodca, ktorého Mourinho pripravil o reputáciu mal práve portugalského trénera zvýhodňovať?
zdroj: bleacherreport.com
