Posledné týždne v Barcelone boli rozhodne jedným z najbláznivejších období v nedávnej histórii klubu. Zatiaľ čo futbalistky Barçy Femení potvrdili svoj status najlepších na svete, mužská časť prešla zemetrasením v súvislosti so zmenami v rozhodovaní o budúcnosti Xaviho. Toni Juanmarti na stránkach katalánskeho denníka Sport predstavuje pohľad prezidenta, ktorý vie, že v tejto veci zlyhal. Aby ste dobre spoznali Laportov pohľad, nižšie uvádzame presný preklad Juanmartiho článku:
Toni Juanmarti: "Búrka Joana Laportu prešla, ale na prezidentovi Barçy zanechala určité emocionálne jazvy. Čas všetko zahojí, najmä vo futbale, ale ani nadšenie z novej éry, ktorá sa začína s Hansi Flickom, nevyváži sebakritiku, ktorá sa vznáša nad hlavou lídra Blaugranas za to, ako sa vysporiadal s odchodom Xaviho Hernándeza.
Ľudia veľmi blízki Laportovi hovoria, že napriek Joanovej spokojnosti s víťazstvom v Lige majstrov a príchodom Hansiho Flicka je časť prezidenta stále smutná a premýšľa o všetkom, čo sa stalo. Prezident bol pri vítaní majsteriek z Bilbaa v eufórii a na všetkých fotografiách s Flickom sa usmieva. Nie je to falošná radosť, ale Laporta nie je až tak spokojný sám so sebou.
Všetko sa to začalo po prehre 2:4 s Gironou na Montilivi, ďalšom neúspechu po prehre s PSG a tiež v Clásicu. Prehra s Gironou zvýšila tlak na Laportu zo strany jeho najbližších: niektorí z klubu, iní z osobnej sféry. Takmer všetci mu odporúčali, aby prehodnotil Xaviho budúcnosť. Laporta dostával návrhy po zemi, po mori aj vzduchom.
Laportove pochybnosti sa zvýšili po Xaviho tlačovej konferencii pred zápasom s Almeríou. Xavi sa rozhodol byť realistom, ale v prezidentových očiach to bola určitá zrada, keďže mal pocit, že tréner je porazenecký a oveľa menej optimistický ako na stretnutí v prezidentovom dome.
Zdroje blízke Laportovi tvrdia, že práve pred stretnutím s Almeríou začal byť Laporta presvedčený, že musí zmeniť trénera. Prezident cítil tlak na svojich pleciach, keďže v tom istom čase sa v niektorých médiách hovorilo o pripravovanom návrhu na vyslovenie nedôvery. Možno strach nie je to správne slovo, ale Joan vedel, že takúto možnosť nemôže považovať za nemožnú.
Do toho všetkého prišiel zápal pľúc. Laporta bol začiatkom minulého týždňa hospitalizovaný. V izolácii prezident zvažoval ďalšie kroky, ktoré treba podniknúť. Xavi, ktorý ho išiel navštíviť, odchádzal z nemocnice so zlým dojmom. Prezident nebol kategorický, ale dal mu jasne najavo, že zvažuje jeho odvolanie. Tlak okolia sa ešte zvýšil, keďže zmena trénera bola v médiách považovaná za samozrejmosť.
Laporta sa snažil získať čas, čo mu však úľavu neprinieslo, pretože vedel, že v určitom momente musí dôjsť k rozchodu. Práve skutočnosť, že Xavi Hernández je klubovou legendou, prinútila prezidenta veľa premýšľať. Veľa. Laporta tentoraz nechcel nič uponáhľať. Pri rozhodovaní zohrala úlohu aj osobná úcta k trénerovi. Rovnako ako niektoré skandovanie na Montjuïc v prospech trénera. Keby to bol niekto iný, je možné, že Laporta by ho bez váhania vyhodil po prehre v Girone alebo po tlačovej konferencii pred zápasom s Almeríou. Išlo však o Xaviho, takže prezident si chcel dať čas navyše na rozmyslenie.
Plán bol, že do finále Ligy majstrov sa už nebude robiť hluk, ale situácia sa stala neudržateľnou. O to viac, keď médiá odhalili stretnutie Deca a Bojana s Hansi Flickom v Londýne. V piatok Xavi vyzval Laportu, aby vyšiel s farbou von. Prezident to už nevydržal a tiež mal pocit, že tréner si nezaslúži napätie. Obdobie pred finále Ligy majstrov Barça Femení - Olympique Lyon sa nieslo v znamení vyhadzovu Xaviho, teda presne toho, čomu sa chcel Joan vyhnúť.
Laporta, emotívny chlapík, bol nútený obliecť si brnenie tvárou v tvár nepríjemnej konfrontácii s Xavim. Preto bol prezident voči trénerovi chladný, odťažitý a stručný. Keď bolo po všetkom, Joan si s úľavou vydýchol, ale vedel, čo bude nasledovať. Ako znalec veci si líder plne uvedomoval, že sa začína obdobie treníc (mierne povedané) medzi ľuďmi, ktorých si veľmi vážil. Laporta vedel, že veci zašli oveľa ďalej, než by si prial. A to sa už nedalo zastaviť.
Už na privítaní majsteriek prezident medzi riadkami priznal, že forma 'kauzy Xavi' nebola najlepšia. Jeho slová: "Byť prezidentom Barçy je veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi ťažké" si niektorí vyložili ako prejav priznania viny. Nikdy to nebolo jeho úmyslom, ale Laporta vedel, že takéto zaobchádzanie s Xavim bolo nespravodlivé a nezaslúžené. Nie kvôli rozhodnutiu, ale kvôli spôsobu.
V posledných hodinách sa prezidentovi s príchodom Hansiho Flicka vrátil jeho typický optimizmus. To však neznamená, že ho vnútorne nezasiahla skutočnosť, že za to, čo sa v posledných dňoch stalo, nesie najväčšiu zodpovednosť. Laporta sa cíti zle a bol sebakritický voči svojim blízkym. Imidž klubu bol poškodený a teraz sú v tlači citeľné 'útoky' z jednej strany na druhú. Či už je to Xavi, ktorý sa chce zbaviť hráča X, alebo 'niekto', kto odhalil plány hráčov na budúcu sezónu, sú príkladmi informácií potvrdzujúcich totálny rozkol.
Ak si niektorí ľudia myslia, že Laporta je robot, ktorý už všetko zabudol, mýlia sa. Flick prezidenta nadchol, ale Joana stále zaťažujú nedávne udalosti v podobe výčitiek svedomia. Laporta vie, že Xaviho odchod zvládol veľmi zle a v dôsledku toho sklamal, ale stále má tisíc vecí, na ktorých musí pracovať, a nemôže sa zaoberať svojimi chybami. Čas všetko zahojí alebo aspoň schladí emócie."
zdroj: sport.es
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia