Moja maličkosť má odpoveď na túto otázku už roky zodpovedanú a často sa konfrontujem s názormi, že som idealista, ignorujúc základnú životnú doktrínu mnohých športovcov a fanúšikov – účel svätí prostriedky. Fakt, že som idealista je nespochybniteľný už len preto, že futbal pre mňa zostane vždy len hrou a moje vnímanie tejto činnosti bude navždy spojené s pojmami ako zábava, potešenie, či radosť. To je zároveň pravý a najdôležitejší fakt, prečo som fanúšikom Barcy.
Keď som v roku 1991 náhodne zhliadol sotva 20 sekundový šot zo zápasu PEM FC Barcelona - Hansa Rostock (3:0), zostal som ako obarený, videl som len góly, ale akcie, ktoré im predchádzali ma fascinovali. To množstvo rýchlych prihrávok na jeden dotyk a elegantný štýl hry urobili na mňa obrovský dojem. No a po tomto momente pribudli k farbe môjho srdca modré pásiky..
Začal som sa vášnivo zaoberať všetkým, čo sa týkalo FCB, ale hlavne tým, čo si získalo obrovskú priazeň fanúšikov z celého sveta..ten pôvabný, okulahodiaci „fotbalček“ blaugranas bol pre mňa dôležitejší, ako vtedajší triumf v PEM.
Ale nechal som sa uniesť spomienkami (súčasne ma zaujímajú i tie VAŠE, čiže okolnosti Vášho uhranutia “ Barcelonkou“..) a tak prejdem k veci, pretože mojím impulzom pre písanie tohto textu je predovšetkým „zaspomínanie si“ na osobnosti, okolnosti a súvislosti, ktoré vytvorili základnú esenciu “biblie“ najofenzívnejšieho herného štýlu – totálny futbal, ale i báječný článok z tohto webu o barcelonskom „alchymistovi“ tiki-taka - Laureanovi Ruizovi.
Dalo by sa začať u vizionárskeho Jacka Reynoldsa, ktorý trénoval Ajax s prestávkami 24 rokov /1915-1947/, a ktorý bol priekopníkom tohto štýlu. Ale jeden jeho hráč tieto odvážne myšlienky zdokonalil, resp. povýšil na úroveň jedného z najrenomovanejších futbalových štýlov všetkých dôb.
Rinus Michels a jeho futbalová revolúcia
Rinus Michels sa formoval ako hráč v Ajaxe Amsterdam (1945-58)pod dôležitou taktovkou už spomínaného angličana Jacka Reynoldsa. Dokonale poznal pozadie klubu, herný štýl či tréningové metodiky a tak nebolo prekvapením, keď ho v roku 1965 začal i trénovať. Bol kľúčovou postavou pri reformách amsterdamského herného štýlu v tzv. totálny futbal, ktorý sa snažil zosynchronizovať naprieč všetkými mládežníckymi kategóriami.
Taktiež sa inšpiroval hrou Riveru Plate – „La máquina“ (1941-46), či legendárnym Puskásovym Maďarskom z 50 rokov. Medzi základné prvky jeho futbalovej filozofie (v mnohom pripomínajú súčasnú Barcu), ktoré popreli všetky preferované metodické teórie klasického vnímania futbalu tej doby , patrili:
POZITÍVNE MYSLENIE a KONCENTRÁCIA - prirodzená sebadôvera, psychická odolnosť, z hráča musel cítiť, že má radosť a zanietenie na svojom poste , ale aj zmysel pre adaptáciu sa pri výmenách pozícii medzi hráčmi
TVORBA HRY a INDIVIDUÁLNA TECHNIKA – dobrá technika bola povinnosť, herný štýl založený na absolútnom ovládnutí stredu pola, „diktátorske“ tempo hry , taktika útoku vždy na mieste, kde sa získa lopta, neustála snaha o útočnú iniciatívu v každom momente zápasu a zotrvať na súperovej polovici maximálne možný čas, typickou črtou bolo, že každý z hráčov bol v neustálom pohybe.
UNIVERZÁLNOSŤ– pri výbere nádejných mladíkov sa jeho realizačný tím nezameriaval výhradne na fyzické danosti hráča, kvantitu gólov, ale prirodzený pohyb s loptou, vedenie lopty k cieľu v simulovaných , stiesnených podmienkach, predvídanie herných situácii a inštinktívna orientácia v priestore. Tréningovými procesmi zdokonalil taktiku výmeny pozície hráčov počas hry takým účinným spôsobom, že každý z hráčov sa cítil na ktoromkoľvek poste pohodlne. Navyše tréningové procesy obohacoval o prvky gymnastiky (po skončení hráčskej kariéry pôsobil aj ako učiteľ gymnastiky) pre správnu koordináciu tela osvojenie si prirodzenej pohybovej kultúry.
Je úplne zrejmé, že bol i vynikajúcim psychológom, každý v tíme musel cítiť absolútnu rovnosť v šatni, rovnakým sebavedomím sršal hráč z lavičky ako aj tá najväčšia hviezda mužstva. To všetko bolo predpokladom prirodzenej schopnosti hráčov zastúpiť sa pri výmene pozícii v priebehu zápasu bez akýchkoľvek problémov (obrancovia útočili a útočníci bránili).
Hráčskym prototypom totálneho futbalu bol Johan Cruyff – predĺžená ruka Michelsa, architekt v práci s priestorom (mal veľký vplyv na súčinnosť zmien pozícii počas zápasu, neobmedzenú voľnosť na ihrisku, v zásade sa objavoval vždy tam, kde spôsoboval najviac škody, čo bolo takmer všade, pretože jeho dribling, rýchlosť, centre, či radarové pasy boli takmer nebrániteľné..) Svojou vlastnou hrou definoval pojem totálny futbal.
S Ajaxom Amsterdam sa stali viacnásobnými majstrami Holandska, a vyhrali s ním i prvý PEM (1970/71), ktorý odštartoval slávny hattrick (1970-1973), ale parádne nakopnutý Ajax tie ostatné 2 triumfy získal s jeho nasledovníkom – Stefánom Kovácsom.
Po triumfe v PEM bol azda najžiadanejším trénerským „artiklom“ , bitku o jeho služby zvádzalo pol Európy.. Na radosť celého Katalánska sa tejto pocty dostalo FC Barcelone, s obrovskými očakávaniami zlatej éry Blaugranas.
zdroj: forcabarca.sk
