Ako priaznivec FCB nemôžem mať najobjektívnejší názor, takže je úplne jasné, že nestranný fanúšik futbalu by sa ďalšiemu prípadnému stretu týchto dvoch arcirivalov v priebehu tohtoročnej edícii LM mimoriadne potešil. Neviem, či môj názor zdieľajú aj ostatní culés, ale ja som už viac než unavený touto konfrontáciou.
Niekoľko týždňové psychologické naťahovačky medzi oboma tábormi v štýle „kolovrátkových“ tém nadržiavania rozhodcov, simulácii, neprimerane tvrdej hry, popretkávané vzájomnými historickými „naťahovačkami“ a miestami až provokačnými vyhláseniami hráčov oboch tímov, ma už vôbec nebavia.. (a to som zámerne opomenul Mourinhove uštipačné tlačovky..) Tieto nekonečné žabo-myšie vojny mi v pohode stačia v lige a možno ešte v španielskom Superpohári, či La Copa del Rey. Ale to nie je ten hlavný dôvod. Predpokladám, že oddialené rozhodnutie Pepa Guardiolu o zotrvaní v klube ma na svedomí i psychická vyčerpanosť z týchto vzájomných súbojov. Nepatrí medzi tak konfrontačné typy ako Mourinho, ktorý sa v takých situáciach cíti ako ryba vo vode. Keď sa k tomu pridá celá tá povestná hysterická španielska mediálna mašinéria, nečudo, že rozhodnutie zotrvať na tak komplikovanom trénerskom poste je viac než ťažké. Prirodzene, nechcem zvaľovať “vinu“ len na náročnosť duelov s Realom Madrid, len sa domnievam, že v tomto prípade majú dôležitý význam. Prípadný štvrťfinálový stret v Lige Majstrov (očakávam, že Pep by sa mal už do semifinále rozhodnúť) by mohol nakloniť misky váh na stranu, o ktorej nechceme nikto ani len počuť..
Mám však k tomuto prianiu aj ďalší dôvod. Význam El Clásica je v súčasnom španielskom futbale enormný (miestami až preceňovaný), je nositeľom obrovskej prestíže (u mnohých zainteresovaných až do takej miery, že v prípade dvoch ligových prehier s večným rivalom devalvujú prípadný ligový primát), čo má za následok vypätú, vybičovanú atmosféru v zápasoch medzi hráčmi do takého stavu, že „nepoznajú“ ani vlastného priateľa. A úprimne si myslím, že inak by nebolo ani vtedy, ak by sa dokázali pri týchto súbojoch zabezpečiť dokonalé, až rozprávkové podmienky pre obe strany („mikroskopickí“ rozhodcovia, objektívne média, hráči, tréneri..), jednoducho, rozčarovanie z potenciálne „nespravodlivej“ prehry, vypadnutia a prípadne následný triumf rivala v súťaži, by mal za následok minimálne naštrbenie vzťahov medzi hráčmi v oboch mužstvách. A ruku na srdce, potrebuje takýto typ konfrontácie, s takýmito dôsledkami na psychickú pohodu hráčov španielska reprezentácia niekoľko desiatok dní pred obhajobou titulu európskeho šampióna? Samozrejme, môžeme argumentovať vysokou profesionalitou hráčov, ktorí sú nielen športovými, ale i spoločenskými osobnosťami a na podobné situácie by sa mali vedieť povzniesť, ale všetci dobre vieme, že nejaký čas (podobne ako aj obyčajnému „smrteľníkovi“) to predsa len potrvá.
Keďže som i fanúšikom španielskeho reprezentačného futbalu, mne by to zato nestálo, ani keby som mal zaručený postup FCB cez večného rivala. Ale je tu i prirodzená možnosť vzájomného finále Ligy Majstrov v prípade postupu cez svojich európskych súperov vo štvrťfinále, resp. semifinále kontinentálnej súťaže (a samozrejme predpokladaného postupu cez Bayer / CSKA). Akoby to vyzeralo na zrazoch reprezentácie v ešte pomerne kratšom období pred EUROM sa môžeme len domnievať, ale nejaké tie dni na „rozdýchanie“ by boli určite potrebné. Verím však, že žiaden z mojich negatívnych scenárov sa nenaplní.
zdroj: forcabarca.sk
