Ako uviedol Manel Pérez z denníka La Vanguardia, počas druhého funkčného obdobia Josepa Mariu Bartomeua vo funkcii prezidenta Barçy (2015 - 2020) si klub objednal štúdiu o svojej transformácii, "možnej podnikovej reforme" s cieľom zlúčiť všetky svoje obchodné aktivity do akciovej spoločnosti, ktorá by prilákala externých akcionárov a mohla by byť kótovaná na burze. Ide o jednu z najkontroverznejších otázok pre socios Barçy.
V pláne, ktorý bol pokrstený ako projekt Cosmos a ktorý analyzoval denník La Vanguardia, sa navrhuje vytvorenie holdingovej spoločnosti, ktorá by integrovala všetky komerčné a obchodné činnosti klubu, od sponzoringu po merchandising a televízne práva, a ktorej väčšinovým vlastníkom by bola Barça s minimálnym podielom 51%, hoci pôvodne sa uvažovalo o niečo viac ako 60%, plus ďalších 5% pre nadáciu.
V tomto systéme by si Barça zachovala svoj súčasný charakter katalánskej športovej asociácie v rukách socios a jej nehnuteľný majetok by zostal klubu, pričom najvýraznejším, aj keď nie jediným, by bol Camp Nou, ale aj športové aktivity, ako je profesionálny futbal, iné sekcie a La Masia.
Projekt, ktorý bol podrobnou štúdiou vypracovanou prestížnym tímom barcelonských právnikov, sa analyzoval dva roky, od roku 2016 do roku 2018, a nakoniec sa delegovaný výbor vedenia rozhodol odložiť ho do ďalších volieb, aby mohol byť súčasťou návrhu kontinuity kandidatúry a aby sa socios mohli zúčastniť na diskusii. Do týchto diskusií sa zapojil aj finančník Carles Tusquets, vtedajší predseda hospodárskeho výboru. Nakoniec pandémia a následná hospodárska kríza v klube a hlasovanie o nedôvere, ktoré viedlo k Bartomeuovej rezignácii, túto myšlienku pochovali a Tusquets prevzal predsedníctvo vo výkonnom výbore.
Súčasné vedenie Barçy, ktorému predsedá Joan Laporta, tvrdí, že vylúčilo akékoľvek zmeny súčasného modelu. Iná situácia je v prípade Realu Madrid, ktorého prezident Florentino Pérez nedávno oznámil plán transformácie klubu, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti.
Informácie, ktoré sa objavili, naznačujú, že bude mať podobnosti, ale aj veľa rozdielov s tým, ktorý skúmal Bartomeu. V oboch prípadoch plán vylučuje transformáciu klubov na športové akciové spoločnosti a namiesto toho sa rozhodol zachovať charakter združení socios a regulovaných spoločenstiev, v ktorých sídlia.
Z ekonomického hľadiska by sa štruktúra, ktorú skúmal Bartomeu, veľmi podobala štruktúre La Caixa, ktorá sa transformovala zo sporiteľne na bankovú nadáciu.
Práve tá má väčšinovú kontrolu nad Caixabank, finančnou inštitúciou, z ktorej sa teraz vykonávajú bankové činnosti, ktoré pred zmenou vykonávala La Caixa. Nadácia vlastní 31% Caixabank a nie viac ako 50%, ako je uvedené v návrhu, ktorý analyzovala Barça, keďže ide o limit stanovený Európskou centrálnou bankou (ECB). V prípade klubu by podľa návrhu, ktorý vtedy analyzoval Bartomeu, podiel nikdy nebol nižší ako 51%, ku ktorému by ďalších 5% mohla pridať jeho nadácia, ktorá sa zameriava na neziskové aktivity.
Cieľom projektu, ktorý Bartomeu zadal, bolo profesionalizovať riadenie, podriadiť hospodársku oblasť kontrole a prísnosti, ktoré stanovuje obchodné právo, a zvýšiť jej transparentnosť.
Podľa súčasného modelu riadi ekonomické činnosti Barçy priamo klub prostredníctvom jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným alebo v mnohých prípadoch bez toho, aby boli spojené so žiadnou konkrétnou spoločnosťou.
Rozdiely medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a akciovou spoločnosťou sú značné. Zatiaľ čo prvá z nich umožňuje len jedného akcionára, teda klub, druhá má neobmedzený počet spoločníkov. A to bol jeden z cieľov Bartomeuovho plánu zahrnúť akcionárov do spoločnosti, ktorá by spojila obchodné aktivity Barçy. Dokonca aj uvedenie akcií na burzu.
Akciové spoločnosti môžu vytvoriť vedenie s rôznymi partnermi, podliehajú väčšej kontrole a právnym požiadavkám a sú najvhodnejšou formou spoločnosti na hľadanie externého financovania, vydávanie dlhu alebo kótovanie na burze.
V prvom prípade "všetko zostáva v spoločnosti" a je na princípe "ja sa o to postarám, ja to zjem", ako zdôrazňujú finančné zdroje oboznámené s dokumentom, ktorý si objednal barcelonský klub. Ide o model, ktorý umožňuje individuálne alebo bezohľadné postupy riadenia, pričom okrem audítorských správ sa takmer vôbec nevysvetľujú ani nezverejňujú, či už pre socios, verejnosť alebo orgány. Praktiky, ktorých súčasné vedenie Laportu poskytlo dostatok príkladov.
Návrh, ktorý preskúmal Bartomeuov výkonný výbor, bol veľmi podobný pravidlám Bundesligy pre nemecké kluby. Toto pravidlo, známe ako pravidlo 50+1, ich zaväzuje zachovať klasický model, hoci akceptuje vytvorenie obchodných, holdingových spoločností, z ktorých spoločnosti pochádzajú, ale v ktorých musia mať vždy väčšinu kapitálu, teda aspoň 50% plus jednu akciu, čo je dostatočný podiel na to, aby si bez diskusie presadili svoju kontrolu.
Hoci Bartomeuov projekt nikdy neuzrel svetlo sveta, zainteresované zdroje ubezpečili denník La Vanguardia, že v tom čase niektorí medzinárodní investori prejavili záujem o účasť. Ponúkli dokonca sumy, ktoré vysoko prevyšovali odhadovanú hodnotu samotného klubu, a to až 800 miliónov dolárov za 10% podiel. Podľa tých istých zdrojov bola táto myšlienka predstavená aj medzinárodnej spoločnosti Nike, ktorá len čakala na ďalšie podrobnosti.
Právna správa, ktorú preskúmal výkonný výbor Barçy, dospela k záveru, že navrhovaná zmena je v súlade so stanovami klubu a že "z právneho hľadiska nie je pre klub nepríjemné vlastniť väčšinový podiel na kapitáli obchodných spoločností, ktoré môžu byť vytvorené na prevod niektorých služieb, ktoré doteraz poskytoval alebo priamo riadil."
Nakoľko je tento návrh podobný súčasnej politike Laportu, ktorý hľadá partnerov v rôznych aktivitách, ako sú televízne práva alebo bližšie nešpecifikovaný digitálny biznis prostredníctvom Barça Studios, či takzvané finančné páky? Podľa oslovených odborníkov je jedna vec centralizovať činnosti v holdingu s jednotným riadením a stratégiou a druhá zaplátať rozpočtové krízové situácie bez nezávislého riadenia, s jednorazovými operáciami a v každom prípade bez transparentnosti alebo primeraného a dostatočného vysvetlenia socios.
zdroj: la vanguardia
foto: twitter/fcbarcelona.com
Diskusia