Kolekcia najvýznamnejších európskych trofejí FC Barcelona bola po sezóne 1991/92 kompletná, vysnívaný triumf v PEM sa stal skutočnosťou, Blaugranas sa tak v nadnesenom zmysle slova stali „oficiálnym veľkoklubom“.
Do nasledujúcej sezóny sa Katalánci neposilnili žiadnymi zvučnými menami, hráči ako Pinilla, Pablo, Dán Ekelund či Chorvát Goran Vučevič síce boli talentovaní, ale budúcnosť ukázala, že v takom klube ako je Barca, nemali čo hľadať. Sezónu 1992/93 zahájila FC Barcelona megašlágrom, hneď v prvom kole ligy sa konalo „El Clásico“ , Katalánci zdolali večného rivala 2:1 (Bakero, Stoičkov – Míchel ) a zdalo sa, že tím je hneď od úvodu optimálne naladený.
Fiasko v Lige Majstrov
Výsledky v španielskej lige síce neboli najhoršie, ale v Lige Majstrov už prvé kolo naznačilo, že s obhajobou v tejto súťaži to také jednoduché nebude. S nórskym Vikingom Stavanger sa Barca natrápila a nielen výsledkovo (1:0 , 0:0), v druhom kole ju čakal nevyspytateľný ruský tím CSKA Moskva. Medzi topfavoritov súťaže patrili tri mužstvá, s ktorými sa naisto rátalo v jednej z dvoch 4-členných skupín – Tapieho Olympique Marseille, AC Miláno ( to v druhom kole vyradilo Galisov Slovan Bratislava po výsledkoch 4:0, 1:0 ) a prirodzene obhajca trofeje - FC Barcelona. Katalánci v novembrovej Moskve „nezamrzli“ a priniesli si domov bod po remíze 1:1 (gól Begiristain). V odvete na Camp Nou Barca viedla po polhodine gólmi Nadala a Begiristaina 2:0, ale hostia napokon šokovali celú Európu, keď zápas dokonale otočili a po víťazstve 3:2 postúpili do skupinovej fázy ( Cruyffove mužstvo malo ešte dobrú polhodinu nato, aby v zápase niečo vymyslelo, pretože tretí ruský gól padol v 60. minúte, no súper už žiadne zdramatizovanie nepripustil..). Pre hrdých Kataláncov malá športová tragédia. Mimochodom, CSKA skončilo so ziskom 2 bodov vo svojej skupine posledné, finále LM vyhralo O.Marseille nad AC Milánom 1:0.
"Liečba" Superpohármi a finále Interkontinentálneho pohára
Európske rany sa fúkali ziskom španielskeho Superpohára proti Atléticu Madridu (3:1 doma – Salinas , Begiristain 2 góly a 2:1 vonku – Begiristain, Stoičkov , zápasy sa hrali dosť nezmyselne v prebiehajúcej sezóne). V decembri prišlo ďalšie vytriezvenie, Barca sa v Interkontinentálnom pohári ( MS klubov ) stretla s FC Sao Paulo, na úvodný gól Stoičkova odpovedal dvoma presnými zásahmi kapitán brazílskeho mužstva Raí ( mladší brat slávnejšieho Sócratesa) , do vitríny FCB tak nepribudla posledná chýbajúca trofej, múzeum skompletizoval až o 17 rokov neskôr „žiak“ Johanna Cruyffa Pep Guardiola.
Apropo, Pep. Spolu s Amorom bol jedným z prvých produktov La Masie, o ktorej vznik sa postaral práve Cruyff a zaslúžene si tak užíval prvé klenoty akadémie. Mladučký Guardiola svojou disciplinovanou hrou do bodky realizoval všetky taktické pokyny svojho trénera a v mladom veku sa stal jasnou súčasťou základnej jedenástky. Jedinečný bol jeho prehľad v hre, skvelým intuitívnym výberom miesta vytváral pre mužstvo dostatočné množstvo alternatív na rýchlu reakciu v zápase, či už kreatívnou rozohrávkou, alebo skvelou defenzívnou činnosťou v strede poľa. Každý jeho dotyk s loptou bol akoby jeden úder srdca barcelonskej hry, postupne sa stával hlavným režisérom pôvabného tiki-taka Kataláncov a súčasne i symbolom klubu. Vzhľadom k jeho analytickému mysleniu a osobnej disciplíne nik nepochyboval, že raz bude z neho skvelý tréner, ale to že bude najlepší v barcelonskej histórii nemohol predpokladať nikto.
Po nepríjemnej prehre s FC Sao Paulo si Barca napravila svoju medzinárodnú reputáciu v dvojzápase európskeho Superpohára s víťazom Pohára víťazov pohárov - Rehhagelovym Werderom Brémy (1:1, 2:1), Otto bol veľkým obdivovateľom Cruyffovho tímu, po konfrontácii s Dream teamom sa vyjadril, že môžu byť vôbec radi, že si proti Barce mohli zahrať.
Aféra s „prémiami“
Počas tejto sezóny vyplávala v Španielsku na povrch i kauza tzv. „prémii“ pre Tenerife, ktorými FC Barcelona motivovala klub z Kanárskych ostrovov v poslednom kole ligy ročníka 1991/92 k víťazstvu nad Realom Madrid, aby tak mohla sláviť titul španielskeho majstra. Kauza sa uzavrela tým, že nešlo o úplatok, keďže Tenerife malo “ len“ o motiváciu viac poraziť súpera ( nešlo o korupciu, predaný zápas „nasimulovanou“ prehrou), čo Madridčania ťažko znášali.
Te - ne - ri - fe
Vývoj v La Lige bol v prebiehajúcej sezóne zaujímavejší, postaral sa o to galícijsky SuperDepor, ktorý viedol Arsenio Iglesias. Ten vybudoval z provinčného klubu v La Coruňi ozajstného ašpiranta na titul a možno len kvôli svojej neskúsenosti ligu nezískal, aj keď ju mal skvele „našliapnutú“ ( skončili na 3.mieste so 4 bodovou stratou na majstra, aj vďaka Bebetovi, ktorý sa stal najlepším strelcom s 29 gólmi, pre porovnanie - najlepší strelec Barcy Ch. Stoičkov vsietil 20 gólov).
Barca si májovými prehrami v Oviede a vo Vigu skomplikovala pozíciu v lige tak, že pred posledným kolom už nemala možnosť majstrovského hattricku iba vo svojich rukách. Jedine liga mohla sezónu zachrániť, keďže ju 4 dni pred záverečným kolom Primera división vyradil v semifinále La Copa del Rey Real Madrid víťazstvom 2:1 na Camp Nou. Ale aj tak merengues len neveriacky krútili hlavami, i túto sezónu zavítal Real Madrid v poslednom 38 kole na štadión CD Tenerife, opäť s jednoznačným cieľom – udržať si víťazstvom jednobodový náskok a získať titul (nemohli si dovoliť ani remizovať, keďže Barca mala lepšie celkové skóre). Avšak tentoraz už žiadne „prémie“ zo strany FCB neboli potrebné, Tenerife muselo vyhrať, ak si chcelo zabezpečiť svoje účinkovanie v Pohári UEFA. Barca na Camp Nou pokorila San Sebastian 1:0 ( Stoičkov), ale diváci si počas zápasu schuti zakričali gól až dvakrát navyše, keďže Tenerife porazilo Real Madrid 2:0, oslavám culés už nič nebránilo ( a vďační fanúšikovia dlhé minúty skandovali Te-ne-ri-fe, veď tento ostrovný klub dvakrát po sebe senzačne rozhodol o titule v prospech Barcelony ! ).
Pre šokovaný Madrid sa Kanárske ostrovy stali prekliatím, veľmi pochybujem, že niektorý z jeho hráčov tam v tom období zavítal na letnú dovolenku.. Majstrovský ligový hattrick bol prvým v histórii klubu, navyše znásobený obrovským bojom do posledného kola. Sezóna bola síce poznamenaná miernym napätím medzi Cruyffom a prezidentom Nuňezom, či fiaskom v Lige Majstrov, no ligový triumf jej napokon dodal prívlastok úspešná. Cruyff však vedel, že ak chce s mužstvom dosiahnuť ďalší herný progres, musí v lete do klubu pritiahnuť ďalšieho kvalitného hráča, ale o tom už nabudúce.
zdroj: forcabarca.sk
