"Som nesmierne hrdý na výkon, ktorý moje mužstvo podalo, pretože dnes sme čelili jednému z najofenzívnejších a najkrajších tímov na svete." To boli slová trénera Interu Simoneho Inzaghiho po prvom zápase napínavého duelu semifinále Ligy majstrov. Šesť gólov, nekonečný kolotoč zaujímavostí a pravdepodobne najlepší zápas na turnaji v tejto sezóne.
Medzi všetkými vecami, ktoré sme sa v stredu večer dozvedeli, bolo aj uistenie, že sledovať Barcelonu je naozajstná zábava - čo však neznamená, že je najlepší tím. To, ako Lamine Yamal niesol svoj tím v ohromujúcej exhibícii, skutočnosť, že strelili 3 góly tímu, ktorý v tejto sezóne Ligy majstrov inkasoval iba 4 v 12 zápasoch, a mentalita, ktorú mužstvo ukázalo pri návrate z dvojgólového deficitu a potom aj z 3:2, boli zážitkom. To všetko sa však stalo preto, že Katalánci boli nedokonalí, tak ako počas celej sezóny.
Odkedy Hansi Flick prevzal vedenie minulé leto, prístup Barçy v zápasoch bol strhujúci, ale sebazničujúci. Definuje ich vysoká defenzívna línia, ktorú kombinujú s neúnavným protiútokom. Flickov systém bol počas sezóny všeobecne dobre nastavený a ofenzívna sila jeho tímu ich priviedla tam, kde sa práve nachádzajú - na dohľad od pozoruhodného treble La Ligy, Ligy majstrov a Copa del Rey (ktorý vyhrali podobne absurdným spôsobom minulý víkend).
Ale ich futbal je ako na vlásku a zdá sa, že každý zápas má len dva možné výsledky: Barcelona svojho súpera udusí a zničí, alebo akonáhle sa tím prešmykne cez ich prvú líniu tlaku, nájde zraniteľnú obranu, ktorú môže využiť.
Diskusia