Už za niekoľko dní tu máme semifinále Ligy Majstrov s FC Chelsea a tak nebude na škodu zaspomínať si na tie najpamätnejšie vzájomné súboje. Jedným z bonbónikov štvrťfinálových zápolení sezóny 1999/00 bol bezpochyby stret dvoch ašpirantov na titul. Barca vedená Luisom van Gaalom priam „devastovala“ Európu svojou mimoriadne produktívnou ofenzívou, nastrieľala 36 gólov v dvanástich dueloch (!), čo ju automaticky radilo nielen k superfavoritovi tohto dvojzápasu, ale i celej súťaže.
K väčšej atraktivite štvrťfinále prispel i fakt, že nešlo o jedinú anglicko-španielsku konfrontáciu, keďže Real Madrid narazil na obhajcu trofeje Manchester United, ostrovné tímy chceli potvrdiť výkonnostný vzostup v pohárovej Európe na úkor španielskych veľkoklubov. Systém súťaže v tejto sezóne bol náročný, hralo sa systémom 8 základných skupín, z ktorých postupovali prvé dve mužstvá do ďalších, tentoraz štyroch osemfinálových skupín, FC Barcelona bola po týchto bojoch jednoznačne najlepším európskym mužstvom, 9 víťazstiev a 3 remízy ( doma 1:1 s Arsenalom, 3:3 na Fiorentine a 1:1 v Berlíne s Herthou).
Anglické mužstvo vedené Talianom Viallim nechalo za sebou mužstvá ako Marseille, Feyenoord či AC Miláno, disponovalo kvalitným kádrom, takže minimálne na Stamford Bridge ( podobne ako v aktuálnom tohtoročnom semifinále) sa dal očakávať mimoriadny odpor The Blues. A tak aj bolo, Chelsea bola v domácom prostredí mimoriadne agresívna, rýchla, ale predovšetkým - mala Gianfranca Zolu, ktorý v ten večer odohral neskutočný zápas. Svojou rýchlosťou a skvelým futbalovým myslením predstavoval neustále nebezpečenstvo, najmä pri bleskových protiútokoch, bol to práve on, ktorý perfektne kopnutým priamym kopom v 30. minúte zahájil zdrvujúcu barcelonskú osemminútovku, v ktorej inkasovala ďalšie dva góly od nórskeho internacionála T. A. Flo. Barca sa z gólového „uragánu“ spamätávala veľmi ťažko, späť do zápasu ju však dokázal vrátiť kapitán Figo (kto vtedy čo i len tušil, že je to posledná Portugalčanova sezóna v drese Barcy..), ktorého gól v 64. minúte oživil nádeje Kataláncov do odvety, keďže gól už v tomto mimoriadne intenzívnom zápase nepadol.
FC CHELSEA - FC BARCELONA 3:1 (3:0)
Góly: 30.min G.Zola, 34. a 37. min. T.A. Flo – 64. min L.Figo
Chelsea - De Goey – Ferrer, Thome, Desailly, Babayaro – Wise, Deschamps, Petrescu (71.Di Matteo), Morris – Zola, Tore André Flo (83.Sutton)
Barca – Hesp – Abelardo, F.de Boer, Puyol (45.Litmanen), Bogarde – Xavi, Gabri, Cocu, Figo – Kluivert (71.Dani Garcia), Rivaldo
Mágia Camp Nou
Kúzlo barcelonského svätostánku malo byť pre Blaugranas rozhodujúcim faktorom. Culés na Barcu nezanevreli ani po troch prehrách v rade (okrem Chelsea prehrali v pohári na Atl. Madrid 0:3, v Oviede taktieź 0:3 a hovorilo sa o hlbokej kríze..), štadión zaplnili do posledného miesta a stotisíc hlasiviek vytvorilo to pravé futbalové prostredie pre tento „historický“ večer. Barca sa s ohromnou vervou pustila do svojho súpera, taktika 3-4-3 a pravidelné útoky vedené dvoma „ cracks“, Rivaldom a Figom predznamenali barcelonské postupové ambície. Bránenie s jedenástimi hráčmi Chelsea dlho nevydržalo,„Rivo“ otvoril skóre z priameho kopu a postupovým gólom na 2:0 ich do šatní odprevádzal skvelý Luis Figo. Ozajstná dráma však začala krátko po prestávke, T.A. Flo využil obrovskú hrubku brankára Hespa, keď ho po jeho chybnej rozohrávke Nór chladnokrvne obstrelil a v tej chvíli postupovala Chelsea. FC Barcelona sa vyhecovala k zdrvujúcemu tlaku, ale vytúžený gólik nie a nie prísť.. Až striedajúci žolík Dani García parádnou hlavičkou po centri Pepa Guardiolu sedem minút pred koncom zabezpečil minimálne predĺženie. K tomu však nemuselo prísť, ak by Rivaldo premenil pokutový kop v samotnom závere riadneho hracieho času, Brazílčan zaváhal a tak sa muselo predlžovať. Šancu na jedenástkový reparát dostal po faule Babayara na individuálne prenikajúceho Figa, publikum na Camp Nou si ho skandovaním jeho mena doslova vyžiadalo a Rivaldo tentoraz nesklamal, zvýšil na postupových 4:1! Piaty barcelonsky gól Patricka Kluiverta bol už len čerešničkou na torte, Camp Nou opäť zažil historickú noc na ktorú sa tak ľahko nezabúda.
FC BARCELONA - FC CHELSEA 5:1 (2:0)
Góly: 23.min Rivaldo, 44.min Figo, 83.min Dani Garcia, 98.min Rivaldo (p.k.), 103.min Kluivert – 60.min T.A.Flo
Barca – Hesp – Reiziger (105.min. Sergi), F.de Boer, Puyol (86.min. Abelardo) – Guardiola, Cocu, Gabri, Figo - Zenden (73.min. Dani Garcia), Kluivert, Rivaldo
Chelsea - De Goey – Ferrer (46.min Lambourde), Desailly, Leboef, Babayaro – Wise, Deschamps (101.min. Petrescu), Di Matteo, Morris – Zola (106.min. Poyet), T. A. Flo
Barcelona však semifinále proti FC Valencii nezvládla, na Mestalle podľahla 1:4 a druhý raz sa mágia Camp Nou neprejavila, víťazstvo 2:1 znamenalo vyradenie. Trofej šampióna tohto roku získal večný rival Real Madrid, ktorý aj napriek nevyrovnanej sezóne ( v skupine LM schytal dve prehry s Bayernom 2:4, 1:4 a o postup bojoval do posledného kola, v lige skončil až na piatom mieste..) triumfoval najmä vďaka dobre zvládnutým vyraďovacím bojom. Barca nezískala ani ligu, skončila druhá za galícijskym Deportivom La Coruňa. Aj napriek týmto okolnostiam patrí štvrťfinále s FC Chelsea zaslúžene medzi najpamätnejšie súboje barcelonskej histórie, svedčí o nepoddajnosti, bojovnosti a charaktere hráčov obliekajúcich modročervený dres katalánskeho veľkoklubu.
zdroj: forcabarca.sk, mundodeportivo.com
