V „seriáli“ vzájomných zápasov patrí osemfinále sezóny 2005/06 k tým najpamätnejším konfrontáciám Blaugranas s mužstvom zo Stamford Bridge. Španielsky majster zabával Európu krásnym futbalom, ktorého efektivita súčasne naháňala strach ďalším potenciálnym súperom. Bezpochyby najlepšia sezóna Rijkaardovej Barcy s fantastickým Ronaldinhom na čele.
Katalánci svoju skupinu suverénne vyhrali, Brémam, Udinese a Panathinaikosu nastrieľali 16 gólov, nečudo, že všetky tímy sa jej v osemfinále chceli vyhnúť. „Čierny Peter“ sa opäť ušiel Chelsea, ktorá túžila na Barcu naraziť až vo finále, naopak Katalánci sa žrebu mimoriadne potešili, s ambíciou revanšovať sa za minuloročné vyradenie.
Jose Mourinho sa pred prvým zápasom na Stamford Bridge „krotil“ vo svojich vyhláseniach a tak sa o to pravé futbalové napätie mohli postarať predovšetkým priami aktéri na trávniku. Zápas bol od začiatku veľmi vyrovnaný, šance na oboch stranách, aj keď s typicky jasným držaním lopty na strane Rijkaardovych zverencov. Lionel Messi si v tomto stretnutí zložil svoj „európsky doktorát“, bol nezastaviteľný, neuveriteľne priamočiary a Chelsea ho dokázala „brzdiť“ jedine nevyberanými zákrokmi, na jeden z nich kruto doplatil Assier del Horno, ktorý ho tvrdo zrazil k zemi a bol vylúčený (červenú mal dostať už skôr, keď šľapákom zasiahol Messiho koleno). Chelsea sa síce do druhého polčasu zatiahla, ale vôbec nepôsobila odovzdaným dojmom, po nepremenných príležitostiach Barcy dokázala z protiútokov kontrovať, dokonca sa ujala i vedenia, to keď si Lampardov center do šestnástky Tiago Motta nešťastne zrazil do bránky. Blaugranas prebudení nepriaznivým stavom spustili „oheň a síru“ na bránku domácich, sériu zahodených šancí prerušil opäť vlastný gól, Ronaldinhov center odhlavičkoval Terry za Čechov chrbát a bolo vyrovnané. Namotivovaní Katalánci vycítili príležitosť, z ďalšieho obrovského tlaku rezultoval víťazný gól Samuela Eto´o, ktorý hlavičkou zužitkoval výborný Marquezou center, na Camp Nou sa tak cestovalo s cenným dobytím londýnskej pôdy!
FC Chelsea – FC Barcelona 1:2 (0:0)
Góly: 59.min.Motta (vlastný) - 72.min Terry (vlastný), 80.min Eto´o. ČK: 39.min. del Horno (Chelsea)
Chelsea: Čech - Ferreira, Carvalho, Terry, del Horno - Gudjohnsen, Makelele, Lampard – Cole (40. Geremi), Crespo (46.Drogba), Robben (78.W.Philips)
Barcelona: Valdés - Oleguer, Puyol , Marquéz, van Bronckhorst (68.Sylvinho) – Deco (85.Iniesta), Edmílson, Motta (66.Larsson) - Messi, Eto'o, Ronaldinho
Mourinho však po zápase nezostal nič dlžný svojej povesti, vehementne kritizoval Messiho údajne filmovanie v súboji s del Hornom, afektoval žiadosťami na UEFA o potrestanie hráča, ako býva u neho zvykom, v svojej „rýdzej úprimnosti“ opomenul tvrdé a nepotrestané zákroky niektorých hráčov Chelsea. Našťastie, Katalánci už boli rezistentní na „Cirkus Mourinho“ a nenechali sa zbytočne zatiahnuť do mediálnych provokácii, dokonca Rijkaard na predzápasovej tlačovke prekvapil úprimnou výzvou k divákom: „Očakávam, že Mourinho bude privítaný spontánnym potleskom fanúšikov, keďže je momentálne najlepším svetovým trénerom, ktorý dlhé roky pôsobil aj v katalánskom klube a zanechal tu mnoho priateľov“, ďalšia lekcia fair-play pre portugalského trénera, ktorý si napriek všetkému aj v súčasnosti usilovne „žije“ svoju galaxiu, ktorej slnkom je sám veľký José..
Odvetný zápas dvoch v tej dobe azda najlepších európskych mužstiev žiadny strhujúci zážitok nepriniesol, Barca mala opraty zápasu pevne v rukách, hru však takticky príliš otvárať nechcela, aby si prípadným inkasovaným gólom neskomplikovala cestu do štvrťfinále. Pološance na oboch stranách veľa vzrušenia nepriniesli, druhý polčas herne na kvalite nestúpol , údržbársko-taktickú barcelonskú hru sprevádzanú neschopnosťou Chelsea niečo vymyslieť však ozdobil ďalší skvostný kúsok vtedy jednoznačne najlepšieho hráča sveta- Ronaldinha. Jedenásť minút pred koncom sa pred ním uvoľnilo pár metrov priestoru, rozbehnutý k bránke „prefrčal“ popri dvoch obrancoch Chelsea, pričom tvrdý súboj neustál Terry a prudkou strelou prekonal Čecha. Postup Barcelone neskomplikovala ani premenená Lampardova jedenástka v nadstavenom čase, nariadenej po Bronckhorstovom faule na Terryho (penalta sa ani kopať nemala, keďže zákroku prechádzal jasný ofsajd Chelsea..) Katalánsko tak mohlo oslavovať nielen postup, ale i „odplatu“ za minuloročné vyradenie. Mourinho opäť raz neprekročil svoj tieň, nedokázal uznať kvality v dvojzápase lepších Blaugranas, neustále vyzdvihujúc vylúčenia del Horna v prvom zápase ako rozhodujúci faktor osemfinále, ešteže „pozemšťania“ dobre videli spravodlivý postup FC Barcelona. Všetci dobre vieme ako táto spanilá jazda v Lige Majstrov dopadla, keď si spomeniem na Belletiho víťazný finálový gól proti Arsenalu, ešte teraz mi nabehne „husia koža“..
FC Chelsea – FC Barcelona 1:1 (0:0)
Góly: 79.min Ronaldinho - 90. min. Lampard (p.k)
Barcelona: Victor Valdes - Oleguer, Puyol, Marquez, van Bronckhorst - Deco, Edmilson, Motta - Messi (25. H. Larsson), Eto´o, Ronaldinho
Chelsea: P. Čech - Paulo Ferreira, Ricardo Carvalho, Terry, Gallas - Makelele - J. Cole (83. Huth), Lampard, Duff (58. Gudjohnsen), Robben - Drogba (58. Crespo)
Barcelona sa s Chelsea opäť stretla aj v nasledujúcej sezóne, tentoraz v skupinovej fáze a možno práve táto skutočnosť trochu ubrala na atraktivite tohto dvojzápasu. Taktický duel na Stamford Bridge vyhrala zaslúžene Chelsea pohotovým gólom Didiera Drogbu, ale najmä druhý zápas na Camp Nou priniesol krásne futbalové divadlo a gólovú prestrelku 2:2. Stretnutie otvoril už v tretej minúte Deco, v druhom polčase vyrovnal parádnym gólom Lampard, technickým oblúčikom z takmer nulového bodu z hranice malého vápna dokonale prekvapil Valdésa. Vedenie opäť na stranu Barcy strhol po Ronaldinhovej prihrávke Gudjohnsen, bývalý hráč anglického klubu, ale cenný bod pre hostí zachránil Drogba v tretej minúte nadstaveného času. Barcelona v tej sezóne vypadla v osemfinále s FC Liverpool ( 1:2 / 1:0 ) a bolo cítiť, že Rijkaardova Barca má to najlepšie už za sebou, našťastie sa o dva roky neskôr trénerského žezla chopil Pep Guardiola.
zdroj: forcabarca.sk
