Bývalý športový riaditeľ poskytol rozhovor pre katalánsky denník Sport, v ktorom analyzuje svoju prácu v Barce a rozpráva o prítomnosti a budúcnosti. Spracoval som ho na forcu, ja osobne mám rád takéto čítanie, nakoľko sa človek dozvie množstvo informácií zo zákulisia fungovania klubu.
Jordi Cruyff pracoval dva roky ako športový riaditeľ FC Barcelona, pričom prevzal zložitú úlohu: riadiť prechod medzi slávnou minulosťou, ktorá sa pomaly vytrácala, a budúcnosťou, ktorá ešte len čakala na vybudovanie. Ako sám hovorí, jeho výzvou bolo modernizovať tím bez toho, aby sa stratila esencia klubu – zachovať ofenzívny štýl, staviť na odchovancov a realizovať strategické posily. A to všetko v rámci prísnych ekonomických obmedzení, ktoré ovplyvňovali každé jedno rozhodnutie.
Ivan San Antonio z denníka Sport sa s Jordim Cruyffom stretol v Johan Cruyff Inštitúte, kde bol ochotný sa porozprávať. Nielen o futbale. Zapnutie diktafónu trvá polhodinu, pretože predtým preberali politiku, ekonomiku a aj niektoré spoločenské témy. Nech už hovorí o čomkoľvek, vždy je to premyslené a vyjadrené s presvedčením. Ale jasné – prišli tam kvôli futbalu, kvôli Barcelone.
Nestáva sa často, najmä v Barcelone, že športový riaditeľ pochváli svojho predchodcu. Deco to však urobil.
"Je to milé gesto a vážim si to. Štatisticky by som povedal, že 90% súčasného kádra sa vytvorilo viac-menej pred dvomi sezónami. Samozrejme, zásluhu majú samotní hráči a aj tréneri, ktorí sa dostali do formy v minulej sezóne. Tím robil radosť všetkým. Prvý rok je pre hráčov vždy o niečo ťažší než druhý či tretí, ale napokon dosiahli vysokú úroveň a hrali veľmi dobrý futbal. A áno, keď vidím ako tím hrá a spomeniem si na prácu s Mateuom a Xavim, poteší ma komentár od Deca."
Keď ste prišli do klubu, čo ste našli, ako ste to analyzovali a akú cestu ste sa rozhodli nasledovať?
"No, keď máte v tíme Messiho, je jedno, ak máte proti sebe 25 obrancov – jednoducho mu dáte loptu a on rozhodne. Ale ak ho už nemáte, čím dlhšie vám trvá dostať loptu na polovicu súpera, tým viac sa súper uzatvára a je to náročnejšie. Ak nemáte tú špeciálnu kreativitu, futbal je komplikovaný. Najmä v európskych zápasoch sme si uvedomili, že sme nemali úroveň v obranných prechodoch po strate lopty."
Výsledky to odrážali.
"Bolo potrebné modernizovať určité koncepty, pričom si treba na 100% zachovať DNA Barçy, ako sa aj stalo, aby sme mohli konkurovať. Niektoré rozhodnutia však boleli."
Áno…
"Ak sa pýtate, čo boli najťažšie momenty, tak vždy sú to rozhovory s legendami, ktoré vyhrali úplne všetko a nesmierne pomohli klubu rásť. Sú to legendy, ktoré splnili všetky sny, ktoré my ostatní nikdy nedosiahneme."
Hovoríme o Busquetsovi, Albovi...
"Áno, alebo Piquém. Rozprávať sa s nimi a odovzdať posolstvo, že klub sa musí začať pozerať do budúcnosti, je vždy extrémne náročné. Je to správa, ktorú bolí vysloviť – pretože ide o idoly. Aj moje."
Ako to prijali?
"Je to niečo, čo človek nechce počuť. Bolí to. Ale príde moment, keď si to v hlave usporiadajú a pochopia, že keby boli na opačnej strane stola, možno by práve oni museli túto správu oznámiť. Je to ťažký moment a treba ho riešiť s absolútnym rešpektom. Boli chápaví a – predovšetkým – mimoriadne elegantní. Niekedy ľudia nevidia, čo všetko sa deje v zákulisí, ale všetci títo hráči urobili finančné ústupky, vzdali sa peňazí, čo by veľa ľudí neurobilo. Boli elegantní športovo aj ekonomicky. A to sa nestáva často."
Ďalší krok: posilniť sa bez peňazí.
"Najmä v tom prvom prestupovom období, v zime… Samozrejme, bez fair-play. Musíte hľadať hráčov na hosťovanie. Ale tí, ktorí hrávajú v základnej zostave svojho klubu, neprídu zadarmo ani na hosťovanie. Takže hľadáte takých, o ktorých viete, že sa dobre prispôsobia, majú skúsenosti, a nie sú kľúčovými hráčmi vo svojich tímoch."
Aubameyang, Adama…
"Prirodzene skončíte pri hráčoch z Premier League. Prečo? Lebo tempo tam je vyššie, najmä v tých prechodoch, aj po fyzickej stránke. A keď niekoho získate na hosťovanie, potrebujete okamžitý dopad – nemôžete mu dať dva mesiace na adaptáciu. Aubameyang bol jeden z najkrajších prestupov, čo najlepšie vyšli, mal okamžitý efekt. Áno, mal v klube problémy, ale tu bol vzorom vo všetkom: postoj, pozitívna energia, góly – niektoré veľmi dôležité."
Dva góly na Bernabéu.
"Získal si srdcia culés. A spomínam si aj na Traorého – úplne iný typ futbalistu, ktorý útočil do voľného priestoru, nie stále do nohy. Presne to tím potreboval – rôzne zbrane. Nie je náhoda, že sme hľadali veľa hráčov z anglickej ligy. Španielsko je o niečo menej náročné a títo hráči sa tu vedia dobre prispôsobiť. A ak majú aj talent, zapadnú okamžite."
Aubameyang povedal, že "nikdy si futbal neužíval tak ako v Barcelone."
"Jeho odchod bol najviac bolestivý. Samozrejme, priviedli sme Lewandowskeho a oni by mohli hrať spolu, ale potrebovali sme splniť požiadavky finančnej fair play. Boli tam hráči, ktorí mohli odísť, ale nechceli, a jemu prišla ponuka, ktorá ho naplnila. Vytvoril silné puto s fanúšikmi, s šatňou, s klubom. Bol to výnimočný chalan."
A tím sa posunul z deviateho na druhé miesto. Bolo to skoro ako titul?
"Kiežby, ale nie. V inom klube by to možno oslavovali, ale v Barcelone sa to nedá. Je však pravda, že sme trafili profil hráčov, ktorí mohli mať okamžitý dopad, a od tej chvíle sme sa ďalej pozerali najmä do Premier League."
Christensen prišiel bez prestupovej čiastky.
"Keď máte málo peňazí, miniete ich na góly – čo je najťažšie. A v iných zónach hľadáte hráčov zadarmo. Ak dobre počítam, z deviatich obrancov, ktorých má Barcelona v tomto momente, sme prestup zaplatili len za jedného – Koundého. Bolo to premyslené."
Málo peňazí prebúdza kreativitu?
"Pomáha aj to, že v Barcelone je vždy kus práce hotový vopred. La Masia bola kľúčová, takto to je. Kombinácia tých, ktorí tu už boli, a dorastencov, ktorí sa dostali do prvého tímu s neuveriteľnou osobnosťou, a k tomu noví hráči… Všetci prispeli k tomu, že vznikol vyvážený tím."
Vyberte jedného hráča, ktorý najviac pomohol tímu urobiť ten potrebný kompetitívny skok.
"Keď podpíšete útočníka, musíte podpísať hráča, ktorý získa fanúšikov a dodá tímu sebavedomie. Tu veľa znamenal aj názor prezidenta – v prípade Lewandowskeho. Hľadali sme hráča, ktorý má dopad na ihrisku aj mimo neho. A musím povedať, že Lewandowski prišiel preto, že to bol jeho sen. Urobil všetko preto, aby to vyšlo. To je niekedy výhoda Barcelony – keď poviete 'Barça', nemusíte hráčov presviedčať."
Bez peňazí?
"Keď hráči počujú Barça, v 99% prípadov sa im rozžiaria oči. Mnoho z nich sem prišlo aj za cenu finančnej straty. Lewandowski to mal úplne jasné. Bol to veľmi dôležitý prestup, bol to typ hráča, ktorého sme potrebovali."
Kto ďalší?
"Raphinha, ktorého sme sledovali dlhšie. Boli aj iní hráči ako Antony z Ajaxu, ale – a to je dôležité, keď máte problém s finančnou fair play – musíte minimalizovať riziká. Ak hráč z Premier League neuspeje v Barçe, stále má hodnotu. Ale ak kúpite hráča z holandskej ligy za veľké peniaze a nefunguje, nikto vám ho nekúpi späť."
Bol na odchode.
"Raphinha mal veľký trh v Anglicku; chcelo ho veľa klubov. Bol to hráč, ktorý štatisticky pravidelne dával dvojciferný počet gólov aj asistencií. Dáva tímu rovnováhu, často neviditeľnú – je prvý, kto pressuje po strate lopty. Príklad. Minulá sezóna bola v jeho podaní veľkolepá: štatistiky, práca, víťazná mentalita… bol to veľmi dobrý prestup. Hoci vo futbale nikdy neviete, všetci sme verili, že to dopadne dobre."
Bola nejaká operácia nemožná?
"Boli sme trochu ako v sne. Snívali sme o Hålandovi, o Lewandowskom… chceli sme hráča, ktorý by mal okamžitý dopad, ktorý by bol symbolom: "Sme späť, chceme bojovať o všetko." Klub to vtedy potreboval. Ale bolo to nemožné. Aj keby Håland chcel, nešlo to uskutočniť. S Lewandowskim to bolo iné – pri jeho štatistikách za posledných desať rokov to bol istý výber. Prišiel a dával góly."
Stará zásada: domáci základ a k tomu len tých najlepších.
"Keď spomeniete Barçu, ľuďom sa rozžiaria oči. Je to ich životný sen. Všetci ale poznajú finančnú situáciu klubu. Takže musia akceptovať nižšiu zmluvu. Ale aj tak chcú prísť."
Bez La Masie… zachránila Barçu?
"Áno, myslím, že áno. Pretože výnimočný talent, ktorý sa odtiaľ objaví, je neoceniteľný. A keď odchovanec debutuje v prvom tíme, nerozmýšľa nad tým, že zahrá dobre, aby dostal zmluvu inde. Nie. Barça je cieľová stanica. Je to klub, kde chcú hráči zostať celý život. Inde sú to skôr prestupné stanice – napríklad holandská liga je odrazovým mostíkom. Ale aj tam má Ajax výnimočné postavenie. Barça je cieľová stanica ako liga aj ako klub."
Čo má La Masia?
"Vždy ma pozitívne prekvapí osobnosť, ktorú jej hráči majú. Keď vidíte Cubarsího – s akou ľahkosťou hrá futbal v jeho veku. Áno, samozrejme, ešte má čo zlepšovať, pretože je mladý a musí prejsť prirodzeným procesom výkyvov a zrenia. Ale tá uvoľnenosť, s akou hrá, je pôsobivá."
A ako zapadol k Iñigovi Martínezovi?
"Vždy si spomeniem, ako som sa veľakrát pýtal svojho otca: "Hej, oci, keď si prišiel do klubu, prvé, čo si spravil, bolo, že si priviedol Baskov." A on povedal – a to sú jeho slová, nie moje –, že Baskovia boli odvážni. Nebáli sa rizika. Mali osobnosť. Keď pršalo, hrali. Keď bola búrka, hrali. Keď bol suchý trávnik, hrali. Majú v sebe súťaživosť a odvahu. Môj otec, keď sem prišiel, robil futbal, o ktorom ľudia najprv hovorili, že je blázon, až kým neprišli výsledky a nestal sa géniom. Tá hranica je veľmi tenká."
Tiež by ste podpísali Iñiga?
"Áno. Už rok predtým sa nám naozaj páčil. Problém bol, že sme nemali priestor v rámci fair play na jeho príchod. Čakali sme. Mateu to vedel. Xavi tiež. Prezident takisto. Bol to hráč, ktorého sme už mali v hľadáčiku. Prečo? Pretože je ľavák. Pretože má charakter. Myslím, že má vnútorné vodcovstvo, aké si ľudia ani neuvedomujú. Je to ten typ hráča, ktorý – ak vidí mladého chalana s hlavou v oblakoch – ho chytí za ucho a dá mu facku realitou. Ale je to aj ten hráč, ktorý ťa ako prvý povzbudí, keď si na dne."
Je radosť ho sledovať.
"Aj keď hrá v nedeľu a nie je z výsledku šťastný, v pondelok trénuje tvrdšie ako v piatok. To je ten správny príklad. To vytvára konkurenciu. A aj to sme hľadali – vodcovstvo."
To, čo sme videli túto sezónu, je výsledok niečoho, čo sa varilo už skôr?
"Áno, aj predtým. Veď sme podpísali Pedriho, dali šancu Gaviho debutovať, priviedli Arauja… Myslím, že je to proces. Ale aktuálne je Barça v zaujímavej situácii, pretože má veľmi mladý tím. A mladosť znamená prítomnosť aj budúcnosť – hlavne budúcnosť. A keď k tomu pridáte ich talent, je to veľmi nádejné."
Na čo ste najviac hrdý zo svojej etapy?
"Tak trochu na to, čo som už hovoril. V klube je koncept futbalu, ale prišiel moment, keď sa futbal zmenil. Môžete si zachovať svoju DNA, ale musíte zmodernizovať určité koncepty. Bolo to veľmi ťažké – najmä interne – presvedčiť ľudí, že áno, s loptou hráme dobre, ale bez lopty trpíme. Niektoré veci sme museli vyvážiť. Neznamená to, že sme prestali hrať futbal a len beháme. Nie, bolo treba vyvážiť káder. Preto si myslím, že aj hráč ako Koundé, okrem toho čo hrá, už aj začína dávať góly a podporuje útok, na začiatku veľmi pomohol udržať defenzívnu rovnováhu. Liga, ktorú sme vyhrali so Xavim, bola v skutočnosti vyhraná vďaka tomu, že práca bez lopty bola veľmi dobre vyvážená. Možno sme neprekonali rekordy v počte gólov, lebo sme nemali priestor vo fair play na všetko, ale je pravda, že postupne sa to po jednotlivých líniách zlepšovalo…"
Tím vo výstavbe, ako hovoril Xavi.
"Pamätám si dokonca, že sme hrali s trochu odlišným dvojitým pivotom – s Busim a Frenkiem – aby si obaja mohli navzájom pomôcť a ukázať to najlepšie zo seba. Urobili sa drobné taktické úpravy, ktoré pomohli vyťažiť z každého hráča maximum."
Dokonca aj Dembélé začal ukazovať veci, ale nakoniec odišiel.
"Príchod Raphinhu a predĺženie zmluvy s Dembélém. Bola to komplikovaná chvíľa, lebo Dembélé mal v júli zmluvu skončenú a my sme si už mysleli, že má podpísané s Parížom. Boli také reči. Tak sme podpísali Raphinhu a zrazu sa objavila možnosť Dembélého predĺžiť. Podarilo sa nám to. Jasné, nedali sme mu to, čo chcel, ale na druhej strane sme do zmluvy dali výstupnú klauzulu a podobne... a o rok neskôr ho odkúpili za 50 miliónov. Aj keď sa to potom rozdelilo (s agentom), výsledok bol dobrý, pretože sme vyhrali ligu, čo je dôkazom, že rozhodnutia boli správne. Takže sa to podarilo. Dembélé odišiel, využil klauzulu a odišiel, a zrazu máte Raphinhu... a objaví sa Lamine. Niekedy sa veci dejú, lebo sa tak majú udiať."
Aj vám žiaria oči, keď hovoríte o svojej práci v Barçe.
"Ja som to vždy vnímal ako tímovú prácu. Keď máte problémy s fair play, potrebujete špecialistov na všetko. A fair play je veľmi zložitá záležitosť. Myslím, že 90% ľudí doteraz nerozumie, do akej miery tá rovnica siaha. Ale tímová práca fungovala veľmi dobre. S Mateuom som sa cítil veľmi komfortne a s Xavim sme otvorene hovorili o všetkom. To bolo kľúčové, aby sme našli spoločné porozumenie. Mateu najlepšie zo všetkých poznal pravidlá fair play. Niekedy sa objavili reči: 'Tento hráč je dostupný.' A Mateu povedal: 'Chlapci, nedá sa to. Čísla sú takéto.'"
Rovnováha v účtovníctve.
"Spomínam si napríklad na prípad Juliána Arauja, ktorého sme podpísali z USA pre Béčko, vedomí si toho, že má potenciál. Bol mexickým reprezentantom, s potenciálom pomôcť prvému tímu ako hráč do rotácie. V prípade núdze mohol hrať na kraji obrany. Nakoniec sa ho nepodarilo zaregistrovať, kvôli smole, pretože sme prišli o minútu neskôr. Ale neskôr sa z toho stal veľmi výhodný predaj. Hráča, ktorý stál 2–3 milióny, sme predali za 10, a takmer nehral v prvom tíme. Alebo Kospo, ktorého sme priviedli zo Švajčiarska. Chlapec, ktorého snom bola Barça, dobrá fyzická výbava – a nakoniec ho predáte za päťnásobok. Aj to je súčasťou, hoci často neviditeľnou, práce športového riaditeľa. Niekedy sa stanú aj chyby. Ako som už povedal, odchod Aubameyanga bolel, lebo sme nechceli, aby odišiel, ale boli to momenty, keď ste chceli urobiť veci inak, no nemohli ste."
Ste spokojný?
"Mojím snom bolo jednoducho pomôcť, ako som len mohol, v tej nevyhnutnej prechodnej fáze, vedomý si toho, aký ťažký je trh. Mojím snom, mojím cieľom, bolo pomôcť nasmerovať klub na správnu cestu. Keď sme vyhrali ligu, povedal som si: 'Pozri, už som spokojný. Podarilo sa mi niečo dosiahnuť.' Môj otec ako športový riaditeľ nikdy nevyhral titul – lebo nikdy športovým riaditeľom nebol (smiech). Aspoň ja som niečo vyhral, aj keď len toto, a z toho mám radosť."
Jasné.
"Myslel som si, že je čas posunúť sa ďalej. Svoje som splnil. Niekedy sú vnútorné diskusie ťažké, pretože ľudia sú zvyknutí na určitý spôsob fungovania a vy ich chcete presvedčiť, že je potrebné modernizovať niektoré veci. A to nie je ľahké, lebo niekto, kto vždy vyhrával určitým spôsobom, sa musí prispôsobiť. Ale myslím, že najlepší príklad je Pep. Pep už nehrá rovnako ako pred 10–15 rokmi. Má to isté DNA, tú istú filozofiu, ale upravil detaily – a robí to brilantne. Preto stále vyhráva. Svet sa vyvíja, a aj vy sa musíte vyvíjať."
Ak si tento článok dočítal až sem, ďakujem ti. Všetok obsah na ForcaBarca.sk tvorím sám – prekladám, píšem, editujem, sledujem dianie, tvorím tento magazín, podcast a budujem komunitu. Robím to s vášňou a verím, že aj slovenskí fanúšikovia si zaslúžia poctivý a nezávislý obsah.
Ak cítiš, že to má zmysel, budem vďačný, ak ma podporíš ako Socio. Pomôžeš mi tým pokračovať v budovaní tohto projektu, ktorý trvá už 15 rokov. Ďakujem!
KLIKNI SEM a pridaj sa k rastúcej komunite socio členov!
zdroj: Ivan San Antonio@sport.es
foto: sport.es
Diskusia