Dve predčasné finále na Camp Nou

V sobotu tu máme El Clásico, v ktorom sa môže (aj keď zatiaľ len v teoretickej rovine) rozhodnúť o majstrovi La Ligy, no a v utorok Barca odohrá akési „malé“ finále Ligy Majstrov v semifinálovej odvete proti Chelsea. Dve finále, ktoré dokonale naznačia ďalšie ambície Blaugranas.

Málokedy sa vidí taký zápas, aký odohrali včera večer Katalánci na Stamford Bridge. Absolútna dominancia od začiatku až do konca, a predsa prehra.. s menším alarmujúcim faktom – bez vsieteného gólu. Herný prejav bol dobrý, mužstvo si dokázalo vytvoriť dostatok gólových príležitosti, avšak zlyhalo v koncovke. A práve toto zlyhanie spolu s mimoriadnou šťastenou na strane anglického mužstva sú hlavným dôvodom včerajšej nespravodlivej prehry. Dovolím si tvrdiť, že ak by Barca takto hrala proti tejto Chelsea 10 zápasov po sebe, 9 by s prehľadom vyhrala, preto včerajší zápas považujem len za neprirodzenú anomáliu okolností, ktorou sme možno, v nadnesenom zmysle slova, splatili Chelsea a osudu Iniestovu parádu spred troch rokov.. Môžeme sa sťažovať na zákopový štýl hry The Blues, ktorým sa proti Blaugranas prezentujú predovšetkým malé a kvalitatívne slabšie kluby (alebo v niektorých zápasoch s Barcou i Mourinhov Real), no každému je jasné, že v semifinále Ligy Majstrov sa nehrá „o fazuľky“, ale pekný balík „prašulí“, ktoré síce chýbajú Abramovičovi menej ako prestíž, ale prínos do klubovej pokladnice isto poteší. Ale ruský oligarcha dozaista vie, že práve tá vysnívaná prestíž (víťazstvo v LM) sa takýmto spôsobom hry asi len ťažko dosiahne (možno preto ten rozpačitý víťazný úsmev tesne po zápase..), veď ak by súčasnému futbalu udávala dlhodobý trend práve Chelsea, tešil by sa celosvetovej obľube asi tak, ako kriket (bez úmyselnej urážky tohto športu).

Blaugranas včera narazili na kvalitný anglický betón, zdrvujúce držanie lopty síce vytváralo permanentný tlak na súpera, ale do ideálnych pozícii na priamu strelu sa Barca dostávala len sporadicky a mimoriadne ťažko, Messimu zblokovali takmer všetko, ku každej „gólovke“ sme sa museli prekombinovať s vypätím všetkých síl..včera to proste nebol náš večer. Jedným z mála pozitív tohto „motivačného zaucha“ môže byť fakt, že sme si „natrénovali“ (a opäť dokonale „vyžrali“) súperov ultradefenzívny štýl, s ktorým podľa môjho názoru, v sobotu večer na Camp Nou vybehne i Mourinhova družina a na ktorého dokonalosti Chelsea ešte výrazne „popracuje“ i v barcelonskej odvete. Recept na prekonanie kvalitnej defenzívy je jasný, to pravé barcelonské tiki-taka v tej najparádnejšej verzii s neustále sústredenou obranou, v sobotu nám stačí akékoľvek víťazstvo, v utorok s nejakými tými gólikmi navyše, čo síce nebude ľahké, ale ani žiadna „mission impossible“.

Obrovskou výhodou môže byť domáci „kotol“, futbalový chrám Camp Nou bol už neraz rozhodujúcim faktorom v historických zápasoch Barcy a culés s modrogranátovym srdcom sa svojou neochvejnou vierou v tento úžasne inšpiratívny Pep team zakaždým postarali o jedinečnú atmosféru, ktorá je tak potrebnou esenciou viery v seba samého - práve ona bude tým pravým kľúčom k úspechu v oboch stretnutiach. Naši chicos budú potrebovať každého jedného z nás, každú pozitívnu myšlienku, energiu či dôveru v ich schopnosti, oni nás obdarúvajú svojou „mágiou“ celé roky a tak verím, že „čary“ veľkej rodiny culés budú naozajstným povzbudením v rozhodujúcej časti sezóny. A keby nám to v týchto dvoch zápasoch i nevyšlo, nepochybujem o tom, že títo chlapci pre nás a svoj klub nechajú na trávniku i dušu.. jednoducho povedané, „zle“ sa to skončiť nemôže, Visca el Barca!

zdroj: forcabarca.sk