"Môže byť najlepší brankár sveta! Nehovorím, že teraz, ale vidím v ňom neuveriteľný potenciál. Na tréningoch dokáže robiť nevídané veci," hovorí o Joanovi Garcíovi Wojciech Szczęsny v rozhovore pre Sport.pl. Brankár FC Barcelony zároveň prezrádza zákulisie rivality s Iñakim Peñom a tiež odhaľuje, prečo musel odísť z Arsenalu.
Kariéra Wojciecha Szczęsneho bola materiálom na film ešte predtým, než prišiel do Barcelony, ale to, čo sa stalo v sezóne 2024/2025, posunulo jeho príbeh na úplne novú úroveň. Návrat zo športového dôchodku, bláznivé zápasy, chyby, vystúpenie zo zóny komfortu – a napokon neuveriteľná odmena v podobe treble: "To celé bolo ako scenár filmu," smeje sa poľský brankár. Rozhovor umožňuje nahliadnuť nielen do zákulisia veľkého futbalu, ale aj do mysle samotného Wojciecha Szczęsneho.
"Nikdy som si nemyslel, že mám potenciál byť najlepším brankárom na svete. Podarilo sa mi udržať v širšej špičke viac než desať rokov, ale keď som sa pozeral na iných brankárov, videl som, že tento je rýchlejší, ten má iné prednosti, ten lepšie číta hru, tento je modernejší, ten zas výborne hrá nohami. Vždy som videl tých, ktorí boli o pol triedy lepší než ja. Všetky svoje nedostatky som prekryl tým, že som bol dlhodobo zárukou určitej úrovne. A v bráne nie je nič dôležitejšie než spoľahlivosť. Každý brankár urobí chybu, každý z nás prehrá nejaký zápas svojmu tímu. Ale keď sa pozrieš na 50, 100, 200 či 500 zápasov, tí najlepší si to vedia obhájiť. Dávajú záruku určitej úrovne — a to ma vždy asi chránilo," hovorí Szczęsny s typickou úprimnosťou. A hoci sa zvyčajne vyhýba veľkolepým vyjadreniam a porovnaniam, pre Joana Garcíu urobil výnimku...
"Videl som ho minulý rok v Españole a veľmi na mňa zapôsobil. Po troch dňoch spoločných tréningov v Barcelone som si povedal, že možno môžem prispieť svojou troškou k rozvoju možno najlepšieho brankára na svete! Nehovorím, že teraz, ale vidím v ňom neuveriteľný potenciál. A ak mu môžem akokoľvek pomôcť – už ani nie len pre dobro tímu, ale preto, že cítim, že som bol na ceste tohto výnimočného talentu, že som mu aspoň v malom percente pomohol rásť – to je pre mňa obrovská satisfakcia," hovorí Poliak s úsmevom.
Wojciech Szczęsny: Musel som spraviť pár chýb
O svojich začiatkoch v Barcelone rozpráva s odzbrojujúcou úprimnosťou: "Uvedomoval som si, že keď prijímam túto výzvu, nehodím sa do štýlu Barcelony... Vedel som, že som vtedy najlepšou núdzovou voľbou, ale určite nie som typ brankára, ktorý sa hodí do tohto systému hry. Vedel som, že sa budem musieť prispôsobiť, a to sa nedá spraviť, ak hráš príliš opatrne. Vedel som, že párkrát budem musieť vybehnúť mimo šestnástky úplne zbytočne, len aby som pochopil, kde je tá hranica, ako vysoko môžem hrať a ako veľmi môžem riskovať. A to znamenalo, že spravím niekoľko chýb. Necítil som sa v tom komfortne, ale videl som, že takýto plán prináša výsledky. Tím hrá fantasticky, takže ja sa musím prispôsobiť hre tímu, nie tím mne, lebo ja sa sem jednoducho nehodím. Bol som veľmi otvorený učeniu a musel som svoje ego schovať do vrecka. Potom to už vyzeralo oveľa lepšie a myslím si, že som sa cítil relatívne komfortne v tomto systéme – čo nakoniec prinieslo ovocie v podobe krásneho treble," analyzuje.
"Viem však, že existuje úroveň, na ktorú už nikdy nevystúpim. Som príliš starý na to, aby som sa všetko naučil takým rýchlym tempom. Snažil som sa jednoducho robiť svoju robotu čo najlepšie. Podarilo sa to natoľko, že sme získali tri trofeje. Chápem, že táto história ľudí fascinuje. Pamätám si, že po zápase v Barcelone si sa ma pýtal na moju situáciu a ja som ti povedal, aby si sa tak nestresoval. Fanúšikovia, novinári – všetci chceli, aby som hneď chytal, najlepšie s nadváhou... Ja som bol pokojný. Vedel som, že všetko príde cez tvrdú prácu. Bol som na ňu pripravený. Dosiahol som určitú úroveň a prežil krásny príbeh. Ale neklamem si – neodohral som žiadnu neuveriteľnú sezónu. Neuveriteľnú sezónu odohral môj tím. Ja som len dokázal neprekážať," dodáva s úsmevom.
Liga majstrov zostáva snom: Cítim sa naplnený
O pripravovanom filme hovorí: "Bola to krásna, emotívna cesta do minulosti. Na jednej strane scény, ktoré sme nahrávali, aby diváci lepšie pochopili, čo som prežíval v rôznych momentoch mojej kariéry, a na druhej strane – sledovanie ľudí, ktorí boli súčasťou mojej cesty, spomienky, rozhovory… to všetko bolo pre mňa veľmi emotívne. Príjemné, ale emotívne. Bol to taký pekný súhrn mojej kariéry," vysvetľuje.
A keď sa ho pýtame na záver filmu a na to, čo ho čaká ďalej, hovorí: "To cigaro v šatni bolo krásnym zakončením celého príbehu. 'Dym' ma kedysi stál miesto v Arsenale, 'dym' ma sprevádzal celé roky a nakoniec mi skvelé cigaro dal Joan Laporta. Zapálil som si ho v šatni a s pocitom spokojnosti som sledoval, ako sa moji spoluhráči tešia z majstrovského titulu… Bol to pre mňa moment obrovskej spokojnosti, ktorý krásne uzatvára film aj moju kariéru," odhaľuje zákulisie.
A napokon dostal otázku, či ešte sníva o Lige majstrov, odpovedá: "Som hráčom Barcelony a nemôžem začať sezónu bez toho, aby som myslel na víťazstvo v Lige majstrov. To je prirodzené. Ale nie je to tak, že ak ju nezískam, budem cítiť, že moja kariéra je nenaplnená alebo nekompletná. Cítim sa ako muž aj ako futbalista naplnený. Dnes chcem predovšetkým odovzdať ostatným to, čo dávali mne počas celej kariéry – úžasnú podporu, pokoj a skúsenosti," uzatvára Wojciech Szczęsny.
zdroj: sport.pl
foto: X/FCB
Diskusia