Leo Messi v obsiahlom rozhovore pre katalánsky denník Sport úprimne priznal, že si vždy predstavoval, že celú svoju kariéru prežije v Barcelone. Opísal zvláštne pocity po odchode z klubu, spomínal na najkrajšie roky svojho života a vysvetlil, čo ho dnes v Interi Miami stále motivuje hrať s rovnakou vášňou ako kedysi.
Leo Messi: "Zostal vo mne taký zvláštny pocit po tom, ako som odišiel... Kvôli tomu, ako sa to celé skončilo, aj preto, že posledné roky som hral bez fanúšikov, keďže bola pandémia. Po toľkých rokoch, ktoré som tam [v Barcelone] prežil, som neodišiel tak, ako som si to predstavoval, ako som o tom sníval. Predstavoval som si, ako som už povedal, že celú kariéru strávim v Európe, v Barcelone, a až potom sem prídem, tak ako sa to nakoniec stalo... Pretože to bol môj sen, to, čo som chcel. No a rozlúčka bola tiež trochu zvláštna, kvôli celej situácii, kvôli všetkému... Ale myslím, že pocit sympatie od ľudí zostane navždy – kvôli tomu, čo som povedal, kvôli všetkému, čo sme spolu prežili."
[Albert Masnou, Sport] To bol dlhý čas...
"Bolo to 16 rokov, myslím, v prvom tíme a 20–21 rokov odkedy som prišiel do Barcelony, keď som mal 12–13 rokov. Takže to bolo veľmi dlhé obdobie, veľa životných situácií a, samozrejme, ten pocit zostane navždy."
Ako prežívaš tú náklonnosť, ktorá k tebe stále prichádza z Barcelony?
"Je to neuveriteľné. Všetko, čo sa ku mne dostáva z Barcelony, od ľudí, z tej etapy života, ktorú sme spolu prežili, vo mne vždy vyvoláva trochu nostalgie. A veľa emócií."
Toto nemá byť typický rozhovor, ale skôr rozhovor, ktorého zámienkou je cena, ktorú ti budúci týždeň udelí Sport – pre najobľúbenejšieho hráča v histórii Barcelony. A naozaj je vidno, ako silno v tebe tie spomienky stále žijú...
"Úprimne, veľmi mi chýbajú všetky tie chvíle. Možno si ich teraz vážim ešte viac než vtedy, keď sa to všetko dialo. Kvôli každodennej rutine, kvôli tomu, že sme hrali zápas za zápasom a hneď sme sa museli sústrediť na ďalší, bez možnosti užiť si to, čo sme robili. Dnes, keď sa na to pozerám pokojnejšie, s odstupom, po tých pár rokoch, prežívam to všetko oveľa hlbšie."
Rád sa vraciaš k tým momentom?
"Samozrejme, že áno... Rád si to pozriem. Boli to veľmi významné, dôležité okamihy. Krásne spomienky, ku ktorým sa vždy rád vraciam."
S pribúdajúcimi rokmi prichádzajú noví hráči, nové nádeje, ale pocit a vášeň, ktorú si v ľuďoch prebudil, stále trvajú. Ovplyvnil si životy mnohých – niektorí majú tvoju podobizeň či meno vytetované.
"Áno, to je niečo, čo sa vo futbale vždy deje. Objavujú sa noví hráči, noví ľudia, ale história sa nikdy nezabúda. A to neplatí len o mne, ale o všetkých, ktorí prešli klubom. Bolo tam veľa skutočne dôležitých ľudí, ktorí prispeli k tomu, že klub sa stal ešte väčším."
Na takých sa vždy bude spomínať s láskou, to sa nedá vymazať. Ktorý moment bol najšťastnejší v tvojej kariére v Barcelone?
"Ťažko vybrať len jeden. Vďaka Bohu som mal šťastie zažiť veľa krásnych chvíľ. Neviem... zvyčajne, keď sa hovorí o šťastí, myslí sa na tituly, na úspechy, na tie veľké veci, ktoré sme dosiahli. Ale prvý sextet s Guardiolom bol niečo výnimočné, a posledná Liga majstrov s Luisom Enriquem tiež. Naozaj ťažké vybrať len jeden moment."
To bolo veľa rôznych skúseností...
"Ukladám si v pamäti všetko, čo som vtedy prežil... Všetko – ako som vyrástol ako človek aj ako hráč. Naozaj si to všetko nesiem so sebou. Keď si pozriem záznamy a spomienky, vracajú sa mi obrazy z tých sezón, z toho, čo sme prežili... A chcem si to všetko uchovať v pamäti."
Šťastie nie sú len tituly. Ak sa nepozeráš len na víťazstvá, čo je pre teba najdôležitejšie?
"Byť súčasťou tohto klubu. To, že som tam prišiel ako dieťa, vyrastal a prežil celý život v Barcelone. Som vďačný Bohu, že ma tam viedol, keď som bol malý. A tiež za to, že sa mi tam narodili synovia, za celý klub aj mesto – pretože som odišiel ako chlapec, vyrástol a prežil tam celý život. Je toho veľa, nielen v klube, ale aj v samotnej Barcelone, čo so mnou zostane navždy."
Sleduješ teraz tím? V Paríži si hovoril, že stále sleduješ, a ako viem, aj tu v Miami.
"Áno, áno, samozrejme. Najmä preto, že nás je tu niekoľko [z Barcelony]. Vždy sa rozprávame o tom, čo sa deje v klube, o výsledkoch, o hre."
V Barcelone si hovoril, že si bol šťastný, v Paríži to už znelo inak. Teraz vyzeráš, že si znova našiel radosť – aj podľa výkonov.
"Áno... Zdá sa, že v Paríži som prežíval peklo, ale v skutočnosti to tak nebolo. Keď hovorím, že som sa necítil dobre, myslím tým, že som nebol spokojný sám so sebou, s tým, čo robím, s futbalom, s každodennosťou, s tréningami, so zápasmi. Jednoducho som sa necítil dobre vo vlastnej koži. Ale z druhej strany – ako rodina sme mali veľmi pekné zážitky. Je to nádherné mesto, naozaj sme si ho užili. Bol to prvýkrát, čo sme odišli z Barcelony, všetko bolo nové, preto to pre nás bolo náročné. Nebolo to kvôli zraneniu alebo niečomu inému, jednoducho tak to vyšlo. Ale naozaj, necítil som sa dobre v každodennom živote s tým, čo milujem robiť. Tu je to však úplne iné. Sme šťastní, užívame si život, každodennosť. Ako som už povedal – život tu [v Miami] je veľmi podobný tomu, ktorý sme mali v Castelldefels: klub je blízko, škola detí hneď vedľa, všetko máme po ruke, je to pohodlné. Bývame mimo centra, pretože Miami je nádherné, ale treba priznať, že zápchy vedia byť poriadne."
Zaujíma ma jedna vec. S vekom je ľahké trochu spomaliť, stratiť intenzitu, no ty končíš ako najlepší strelec ligy, získavaš Zlatú kopačku MLS. Čo ťa poháňa, že si stále na vrchole?
"Je to niečo, čo robím celý život od detstva a čo ma najviac baví. Milujem hrať futbal a súťažiť. Neznášam prehrávať, s nikým. A zakaždým, keď vstúpim na ihrisko, idem tam, aby som vyhral – alebo sa aspoň pokúsil. Milujem súťaživosť – to bol aj náš cieľ, môj a chalanov, ktorí prišli so mnou. Prišli sme do veľmi mladého klubu, ktorý sa ešte rozvíjal. Cieľom bolo urobiť ho konkurencieschopným, aby bojoval o trofeje a aby sme mu pomohli rásť. Myslím, že sa nám to podarilo. Som šťastný, ako sa tieto posledné roky vyvíjali. Pokiaľ sa budem cítiť dobre fyzicky a budem môcť hrať, budem to robiť ako vždy – bojovať, snažiť sa vyhrávať a dávať zo seba maximum. V momente, keď pocítim, že fyzicky už nestačím, že ihrisko sa stáva bremenom alebo že prestávam cítiť radosť z hry, bude čas skončiť. Ale dnes? Dnes to stále milujem, cítim sa dobre... a tak to má byť."
Teraz odchádzajú dvaja spoluhráči, s ktorými si prišiel?
"Je to veľmi zvláštny pocit."
Zvláštny?
"Naozaj... Bolo to veľmi zvláštne – najmä v prípade Jordiho [Albu], pretože sme to vôbec nečakali. S Busim [Sergiom Busquetsom] sme o tom hovorili skôr, on o tom už premýšľal, hovoril o tom, pripravoval sa na to mentálne. Ale Jordi... Bolo to zo dňa na deň. Jedného dňa prišiel do šatne a povedal nám, že to oznámi, že končí kariéru, a predtým o tom vôbec nehovoril. Pre nás to bolo úplné prekvapenie. Škoda, pretože okrem toho, že sa nám spolu skvelo hralo, sme aj priatelia. Spoločne sme začínali toto dobrodružstvo v Miami. Ale všetci vieme, že tento moment sa blíži, že času už nie je veľa. Sme z tej istej generácie, prešli sme celú kariéru spolu a možnosť prežiť posledné roky bok po boku bola naozaj niečím krásnym."
Keď sa pozrieme do blízkej budúcnosti – za rohom sú majstrovstvá sveta. To ťa asi motivuje, však?
"Samozrejme, že áno. Je to výnimočný šampionát... Vždy je výnimočné hrať za reprezentáciu, v dôležitých, oficiálnych súťažiach – a o to viac po tom, ako sme už raz získali titul. Ale ako som povedal, nechcem byť, v úvodzovkách, bremenom. Chcem sa cítiť dobre fyzicky, byť si istý, že môžem pomôcť tímu, niečo priniesť. Náš sezónny cyklus sa líši od európskeho, preto budeme mať len krátku prípravu a málo zápasov pred samotným turnajom, takže sa uvidí deň po dni, či sa cítim tak, ako by som chcel, aby som mohol hrať. Ale samozrejme... sú to majstrovstvá sveta, niečo výnimočné, najväčšie športové podujatie na svete. Som nadšený, ale pristupujem k tomu pokojne, krok za krokom."
KLIKNI SEM a kúp si kalendár Blaugranas nabitý legendami!
A na záver – chcel by si poslať nejaký odkaz fanúšikom futbalu, konkrétne ľuďom v Barçe?
"Veľmi by som sa tam chcel vrátiť... Veľmi sa nám cnie za Barcelonou. Deti, manželka aj ja o nej neustále hovoríme, spomíname rôzne veci. Máme tam dom a všetko, takže je to náš sen znovu tam žiť. Veľmi by som sa chcel tiež vrátiť na štadión, keď bude dokončený, pretože odkedy som odišiel do Paríža, nebol som ani raz na Camp Nou, a potom sa presťahovali na Montjuïc. Bude zvláštne vrátiť sa na nový štadión a vidieť ho, pretože naposledy som ho videl už dávno... Ale určite to bude emotívny zážitok – vrátiť sa, pripomenúť si všetko, čo sme prežili, aj keď štadión bude iný. Som nesmierne vďačný za všetku tú náklonnosť a podporu, ktorú som vždy cítil. A môžem len povedať: ďakujem."
Ďakujem, Leo, za tento rozhovor.
zdroj: Albert Masnou@sport.es
foto: X/FCB
Víc k tomu netřeba povědět. Always in our hearts magesterial Leo