Športové správanie a tanec

29. apríl 2012, Madrid, Španielsko. José Ramon Sandoval, tréner Rayo Vallecano, sa nechal po prehre jeho tímu 0-7 s FC Barcelona veľavravne počuť na tlačovej konferencii. Hovoril o Thiagovi Alcantarovi a Danim Alvesovi, dvoch barcelonských hráčoch, ktorí spolu tancovali na oslavu Thiagovho gólu po Daniho krásnej krížnej prihrávke a výsledok v tomto okamihu bol 0-5: „Na našom štadióne vytiahnu penis a čúraju vám priamo do tváre.“

Skutočne by sa mali hráči Barcelony cítiť previnilo? Podľa Sandovala to bolo z ich strany nešportové správanie, lebo sa chlapci radovali z gólu po peknej akcii. On ešte dodal štipľavú poznámku: „Nechápem, prečo Thiago s Alvesom netancovali, keď im Torres strelil gól na Camp Nou.“ Možno José Ramon naráža na to, že Torres neoslavoval gól na Camp Nou. Hups, ale on ho predsa oslavoval a nikto vtedy nepovedal, že to nemal robiť, že uráža fanúšikov Barcelony. Z pohľadu Torresa bolo čo oslavovať a tak si to patrične užil.

A čo Thiagov gól? Dvaja priatelia, dvaja Brazílčania sa nechali uniesť na vlnách radosti z utešenej akcie a oslavovali gól. Neprejavili sa ako profesionáli, keď to urobili? Je tanec obscénnym gestom a nemalo by sa tak oslavovať? Nikto z nich neoslavoval tak poburujúco voči fanúšikom súpera, ako to niekedy robí Balotelli, provokujúc každým pohybom svojho tela.

Asi Sandovala podráždila ich radosť za stavu 0-5, však? Podľa neho fackali, pľuli a čúrali do tváre fanúšikov Raya. Je to však tak? Aký je rozdiel medzi oslavou gólu za stavu 0-1 a 0-5? Je vôbec nejaký? Mali by sa títo hráči ospravedlniť? Mali by povedať: „Prepáčte, ale už to nikdy znova neurobíme“? Oni sa síce už ospravedlnili, ale mali to urobiť? Bolo športové oslavovať za stavu 0-1, ale už nie je športové oslavovať za stavu 0-3 či 0-5 alebo 0-7?

Ľudia sú citliví na nepriaznivé skóre, lebo majú problém s pýchou a pokorením. To je pochopiteľné. Niektorí z culés si určite spomínajú na ponižujúce finále Ligy majstrov 1993/94 proti AC Miláno, keď Barcelona bola favoritom tohto súboja. Nakoniec to však skončilo nepríjemnou prehrou 4-0. Ako AC Miláno oslavovalo svoje góly? Tretí a štvrtý gól oslavovali jeho hráči s rovnakou, keď nie väčšou intenzitou ako prvý a druhý. Nemali to robiť? Však mali radosť, tak prečo nie? Mali by si hráči odmietnuť zagratulovať a potešiť sa z gólu len preto, že už je o výsledku rozhodnuté? Rozhodne nie. Veď sa radujú z akcie, ktorú dokázali pripraviť a ktorá bola oku lahodiaca.

Športové správanie neznamená odmietnuť oslavovať gól. Znamená to správať sa k svojím súperom a ich fanúšikom ako k ľuďom, ktorí sa tiež snažia urobiť veci čo najlepšie. Je smutné ak sa hráči nesprávajú športovo. No to nebol prípad Thiaga a Daniho. Obaja by mali naďalej oslavovať gól hoci aj tancom, ktorý ako ten proti Rayo bude prejavom ich radosti a nie urážky súpera.

Dúfam, že Thiago aj Dani sa budú naďalej radovať pre nich typickým spôsobom a vlniť v rytme radosti!