Jordi Cruyff sa zúčastnil známeho podcastu 'Stick to Football', ktorý moderujú Gary Neville, Roy Keane, Jamie Carragher, Ian Wright a Jill Scott.
Bývalý športový riaditeľ Barcelony prezradil, prečo na dlhší čas zmizol z profesionálneho futbalu, napriek plánom stať sa trénerom po odchode z katalánskeho klubu. Ukázalo sa, že Holanďan prežíval skutočné drámu v rodinnom živote a jeho dcéru zachránil lekár dobre známy v Barcelone. Cruyff počas emotívnej spovede priznal aj to, koľko síl mu dodala činnosť Luisa Enriqueho, ktorý prišiel o dcéru.
"Bol som v Barcelone. Vyhrali sme La Ligu a čakal som do ďalšieho dňa. Už predtým som si to premyslel, no čakal som práve na deň po víťazstve v lige, aby som šiel za prezidentom a povedal mu: 'Pozri, cítim, že je koniec. Urobil som svoje. Vyhrali sme ligu, obnovili sme káder a tým to končí.' Rozprával som sa s dobrými klubmi, aj európskymi, o návrate k trénerskej práci a práve v týchto dňoch som zažil najťažší moment svojho života, keď som sa dozvedel, že moja dcéra má rakovinu. Vtedy musíš urobiť rozhodnutia. Vo futbale si stále myslíme, že lopta je všetko. Sťažujeme sa, máme zlú náladu, dobrú náladu, keď vyhrávame, všetky tieto veci. A zdá sa nám, že je to najdôležitejšia vec na svete. Ale potom ti realita dá facku. Teraz vidím všetko inak ako predtým," povedal Cruyff v rozhovore.
Jordi Cruyff priznal, že sila, ktorú ukázal Luis Enrique v podobnej situácii, bola pre neho obrovskou oporou: "Keď o tom hovorí, pomáha mnohým ľuďom, ani o tom nevie. Jeho sila, spôsob, akým o tom rozpráva, to, ako sa snaží ísť ďalej… Veľmi ho za to obdivujem, do tej miery, že minulý rok, keď sa hralo semifinále Ligy majstrov, myslím Arsenal s Paris Saint-Germain, letel som do Londýna len preto, aby som si s ním na pol hodiny sadol a poďakoval mu za všetko, čo pre mňa urobil. Za silu, ktorú mi dal, aj keď o tom nevedel."
"Viac než rok som nepozeral ani jeden zápas. Nebol som toho schopný… Pozrel som päť minút, vypol som, nemal som na to jednoducho hlavu. Myslel som len na to, aby som bol pri svojej dcére, operácia, kosť, vsadenie titánového implantátu, chemoterapia…"
"Môj otec zomrel. Ale s odchodom otca som zmierený. Prežil päť životov. Užival si každú chvíľu. Nikdy netrpel. To je pre mňa normálny poriadok: starý otec, otec, syn a ďalej nadol. To je normálny chod vecí. S tou druhou situáciou zmierený nie som. Myslím, že som bol, v istom zmysle, veľmi nahnevaný na svet. Hovoril som si: 'To nie je spravodlivé. Nemalo by to tak byť. Ja by som mal odísť, nie ona.' Ale potom príde moment, keď sa musíš zobudiť a povedať si: 'Nemôžem sa sťažovať, lebo je tu.' A potom vidím iných, ktorí o dcéru prišli. A kto som ja, aby som sa hneval? Nemôžem byť nahnevaný. Musím byť vďačný. Pravdepodobne je to bod, v ktorom som už nejaký čas. No trvalo mi to dosť dlho. Pred ňou musíš byť silný 24 hodín denne, pretože ona musí vidieť, že si silný, nemôžeš ukázať slabosť, musíš byť pozitívny a silný. Pre mňa to bolo ťažké, myslím, že to bola moja najväčšia životná výzva. Pred ňou si musel byť silný, lebo aj ona musí byť pozitívna a veriť, vieš… No, buďme úprimní, pravdepodobne je silnejšia ako ja."
Potom do štúdia vošla samotná Danae Cruyff so žiarivým úsmevom: "Cítim sa skvele a som zdravá, a to je najdôležitejšie," povedala a nežne dodala otcovi: "neplač". "Musela som sa znovu učiť chodiť. Robila som to krok za krokom a môj otec prežíval obrovský stres," priznala dievčina, ktorá musela vo veku 18 rokov bojovať o život.
V ďalšej časti Jordi Cruyff úprimne vysvetľuje, ako musel na dcéru tlačiť, aby absolvovala chemoterapiu. Danae priznala, že dochádzalo k hádkam, najmä keď chcela ísť von alebo odložiť chemoterapiu na čas Vianoc: "Vtedy vyhrala ona. Musel som byť trochu zlý policajt. 'Poď, musíme to urobiť,'" povedal, pričom dodal, že preňho bol problém, keď bola niekde inde: "Bolo to ťažké. Bol som celý chorý [trápil si sa… – doplnenie jedného z účastníkov rozhovoru]. Pre nás otcov… myslím, že je to naše citlivé miesto. Nie sme schopní to akceptovať."
Celý rozhovor je krásnym príbehom o blízkom vzťahu otca a dcéry, ktorá tvrdí, že tým, že bola s Jordimo, sa mu osobnostne veľmi priblížila, hoci v žarte dodáva: "Neviem, či je to dobré alebo zlé." Danae a bývalý športový riaditeľ Barçy tiež priznali, že sa snažili s touto dramatickou situáciou vyrovnávať aj humorom, robili si žarty zo svojich holých hláv bez vlasov. Dokonca si robili spoločné fotky.
Cruyff sa podelil aj o svedectvo viery, keď rozprával príbeh neuveriteľných zhôd okolností, ktoré pomohli k včasnému odhaleniu nádoru. V príbehu zohráva úlohu Ramón Cugat: slávny doktor známy operáciami hráčov Barcelony: "Dokonca aj spôsob, akým sme sa o tom dozvedeli. Nikdy som nebol veriaci, vieš, 'niečo tam je', ale od toho dňa naozaj verím, že tam hore niekto niečo 'varí'. Išli sme v piatok popoludní do nemocnice, pretože sa jej zablokovalo koleno. Prišli sme k recepcii a oni hovoria, že návšteva bola vo štvrtok, hoci ukazujeme, že sme boli objednaní na piatok. Lekár tam však nebol. A keď sme sa už chystali ísť domov, zrazu počujem hlas, bol to Paco Biosca, lekár Chelsea, ktorého som nevidel mnoho rokov. Rozprávali sme sa 15 minút, typický futbalový rozhovor, 'ako sa máš', blablabla. Zdržal nás štvrťhodinu a potom lekár, s ktorým sme sa mali stretnúť, Ramón Cugat, buď nestihol let, alebo ho zmeškal, v každom prípade sa stalo niečo zvláštne a vrátil sa do nemocnice v piatok popoludní, čo je veľmi netypické, a mohol nás prijať. Prezrel koleno mojej dcéry a pamätám si, ako som sa naňho pozeral – na 30 sekúnd zavrel oči. Myslím, že práve vtedy… áno, rozmýšľal: 'Dobre, ako im to mám povedať?' A potom povedal: 'Nemyslím si, že je to koleno. Chcem to vyšetriť trochu dôkladnejšie. Aké máš plány?' A ona mala na ďalší deň odletieť a nevrátila by sa do Barcelony 2–3 mesiace. Keby sa to stalo, myslím, že by sme neboli v takej istej situácii. Chlapík povedal: 'Nelietajte, počkajte chvíľu a v pondelok spravíme testy.' A v pondelok nám po vyšetreniach oznámili správu: 'Má rakovinu.' Bol to šok. Vtedy sa môj život zmenil. Ale aké šťastie, že Cugat zmeškal tamten let, vrátil sa do nemocnice a mohol ju vyšetriť, pretože zvyčajne by každý iný doktor povedal: 'OK, keď sa vrátiš o dva mesiace, spravíme rezonanciu,' ale on povedal 'nie'. Pravdepodobne mal nedávno podobný prípad a myslím, že si to okamžite spojil a nechcel nič riskovať. Pre nás je anjel. Zachránil nás."
"Najmä my futbalisti sme trochu egoistickí, žijeme si svoj život, deti za nami musia stále cestovať, kamkoľvek sa rozhodneme ísť pracovať. A toto je jeden z tých momentov, v ktorých naozaj pochopíš, o čo v živote ide. Futbal je vášeň, ale naša krv, naše deti, to je to, čo skutočne máme. Pre mňa to bolo jasné rozhodnutie: 'Futbal, no… nie, som z toho vonku, nemám o to záujem, teraz je tu tento boj, to je najdôležitejšie,'" povedal Cruyff.
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z YT: 'Stick to Football'
foto: X/FCB
![Rozhodcovská fraška v podaní Manzana: Udržal Real v boji o titul [VIDEO]](/obrazok/0/32664/big/rozhodcovska-fraska-v-podani.jpg)
Diskusia