"Kauza Negreira je najväčší škandál v histórii futbalu," povedal nedávno opäť Florentino Pérez. Jaume Marcet, fejtónista katalánskeho denníka Sport, ktorý sa venuje aj mládežníckym sekciám a dlhé roky pracoval pre Barça TV, odpovedá prezidentovi Realu Madrid: "Pán Pérez, najvážnejšou vecou, ktorá sa stala v španielskom futbale, bolo 40 rokov diktatúry..."
Jaume Marcet: Prezident Realu Madrid to urobil znovu. Majú Negreiru na jazyku častejšie než akékoľvek iné slovo a hoci pokušenie mlčať a nechať ich robiť zo seba terč posmechu je veľké, nastal čas hovoriť priamo. Florentino Pérez opäť počas sviatočného stretnutia s tlačou uistil, že kauza Negreira je najvážnejšou udalosťou v dejinách španielskeho futbalu. Skúsený prezident Los Blancos vie, že tento odkaz bude zosilnený mocnými mediálnymi trúbami, a preto v Barcelone treba bez strachu nazývať veci pravým menom.
Pán Florentino Pérez by nikdy nemohol byť historikom, pretože sú obdobia, ktoré radšej vynecháva alebo ich nepozná také, aké boli v skutočnosti. Po tom, čo táto krajina, a v dôsledku toho aj futbal, zažila takmer štyri desaťročia diktatúry Francisca Franca, označovať iné veci za 'vážnejšie' je významné, no zároveň perverzné. Nie náhodou v posledných dvoch dekádach v Reale Madrid chýbali volebné urny. Demokracia je hlasovanie a voľba svojich zástupcov, ale predovšetkým fungovanie s rešpektom k slobode a odlišným pohľadom, a počas frankizmu to samozrejme nebolo možné. Pod vládou prezidenta, ktorého priezvisko klub dal svojmu štadiónu, bol Real Madrid reprezentantom Španielska v každom ohľade.
A tak kauza Di Stéfana bola otvorenou krádežou na Barcelone, s neskrývanou rukou režimu. Bolo potrebné podporovať Real Madrid a predovšetkým udrieť na Barçu, stotožňovanú s katalánstvom a demokraciou. Nielen kluby ako Barça boli kontrolované a prenasledované, ale aj subjekty ako Real Madrid boli podporované a zvýhodňované vo väčšine vládnych rozhodnutí.
Pred Negreirom bol Pepe Plaza skutočným absolútnym vládcom španielskeho rozhodcovstva a on sám aj jeho predchodcovia mali zjavné väzby na Real Madrid. Prípady Ortiza de Mendíbila, Gurucetu a tak mnohých ďalších by sa nezmestili ani do tisíc hodín poctivej televízie.
Barcelonismo priznáva, že vedenie Barçy urobilo chyby v spôsobe konania v kauze Negreira, no to, čo urobili, malo za cieľ pokus kompenzovať nepriateľský kontext absolútnej moci Los Blancos počas desaťročí. Real Madrid sa snaží vybieliť svoju minulosť totálnej dominancie v inštitúciách, naťahujúc tému, ktorej reálny rozsah určí justícia. Keď padne rozsudok, bude možné ho posúdiť, no nemožno dovoliť ďalšie udržiavanie falošného historického posolstva.
To, že Real Madrid sa chce prezentovať ako obeť, je komické a vymazávanie temnej histórie jedným mávnutím ruky – smiešne. Čoraz viac ľudí z okolia Realu, nie príliš naklonených demokracii, naznačuje, že Franco pomáhal Barçe. Tento naratív, zbavený akéhokoľvek rigorózneho prístupu, poškodzuje imidž Barçy do takej miery, že treba povedať 'dosť' a pokúsiť sa byť čestný.
Pokrik Así, así, así gana el Madrid („Takto vyhráva Real Madrid“) nevznikol v Barcelone; bol to výkrik, ktorý sa ozýval vo väčšine miest, v ktorých mal Real Madrid vždy na svojej strane štátnu moc. Kauza Negreira by mala byť vyriešená na súdoch, ale už sa nedá akceptovať ďalšie falšovanie histórie.
Real Madrid dominoval a riadil futbalové inštitúcie v priebehu histórie a pokus predstaviť epizódu Negreira ako najvážnejšiu udalosť dejín nemá ani zmysel, ani oporu. Real Madrid bol klubom najviac zvýhodňovaným frankizmom a kauza Di Stéfana je toho vlajkovým príkladom, hoci nie jediným. Pod zámienkou, že Barça bola uplakaným a porazeným klubom, sa vymazali všetky protesty a boje, ktoré sa v tejto veci viedli z Barcelony.
Medzitým oficiálny naratív neodsudzuje fakt, že cez RMTV Real vytvoril mašinériu sťažností, ktorá zredukovala na anekdotu údajnú 'porazeneckú mentalitu' barcelonismo za poukazovanie na zvýhodňovanie Realu Madrid. Tých, ktorí odpovedia na tento článok tým, že Les Corts bolo prestavané frankizmom a že Barça vyznamenala Franca, by som poprosil o dve veci: aby pochopili, čím bola fašistická diktatúra a aký tlak vyvíjala na klub ako Barça, považovaný za 'červený a separatistický', a aby siahli po výbornej knihe Xaviera Garcíu Luqueho a Jordiho Finestresa s názvom El Barça segrestat ('Unesená Barca').
Keď budete dobre informovaní, vyjadrite názor. Dovtedy neopakujte špekulácie a fake news tých, ktorí majú alergiu na volebné urny.
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info zo sport.es
foto: X/FCB
Diskusia