Druhá a záverečná časť rozhovoru Pedriho pre magazín Esquire. Tentoraz záložník rozpráva o vplyve svojich priateľov a o tlaku spojenom s hraním futbalu. Prvú časť nájdete na tomto odkaze.
Pred niekoľkými týždňami Adidas odštartoval kampaň 'You Got This', v ktorej vystupuješ Ty a Tvoji najlepší priatelia. Aká dôležitá je táto skupina priateľov v Tvojom živote?
Sú to najdôležitejšie osoby v mojom živote, moje najbližšie okolie. Moji priatelia a rodina mi vždy pomáhajú zachovať rovnováhu. Priatelia mi veľmi chýbajú; majú svoje životy na Tenerife, čo je normálne. Napriek tomu sme vždy v kontakte, a keď môžu, prídu do Barcelony, aby ma videli hrať. Zakaždým, keď sa stretneme, je to veľká radosť. Strávil som s nimi celé detstvo; strávili sme spolu veľa času a pomohli mi dozrieť. Som tým, kým som, sčasti vďaka nim.
Ako Ti pomohli dozrieť, rozvinúť sa ako človek a ako futbalista?
"Naozaj mi dávajú zabrať [smiech]. Môj priateľ Dani ma neustále doberá a hovorí veci ako: 'Aký hrozný zápas si odohral.' Motivujú ma odovzdať na ihrisku všetko. Bol to sen, ktorý sme zdieľali my štyria: stať sa profesionálnymi futbalistami."
Chýba Ti hranie futbalu na ulici, s nimi, len tak pre zábavu?
"Chýba, samozrejme. Ale je pravda, že keď som hral na ulici alebo na tamojších ihriskách, tiež tam bol tlak. Vždy som chcel vyhrávať. Samozrejme, bol to iný tlak ako ten, ktorý cítim dnes. Ale áno, chýba mi to: hralo sa, až kým neboleli nohy, až kým mama nekričala, aby si sa vrátil domov na obed. Bola to čistá radosť. Ako profesionál je to iné, ale stále si to veľmi užívaš."
Nechal si ten tlak a strach tiež na tej ulici [narážka na slová Lamina Yamala; pozn. red.]?
"Áno. A teraz sa snažím nechávať ich aj mimo ihriska. Nie sú to dobrí spojenci, pokiaľ ide o užívanie si futbalu. A najdôležitejšie pre mňa je čerpať pôžitok, nechať všetko plynúť prirodzene. Všetko ide lepšie s úsmevom."
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z Esquire
foto: X/FCB
Diskusia