Fermín López smeruje k tomu, aby bol dnes večer protagonistom vo finále španielskeho Superpohára. Andalúzsky stredopoliar prichádza na stretnutie po tom, čo zhodnotil svoju životnú a futbalovú cestu v rozhovore pre 'Brands&Players', v ktorom ukazuje svoju osobnejšiu stránku a spomína na momenty, keď sa zdalo, že jeho sen Blaugranas rozplýva.
Fermín, odchovanec La Masie, priznáva, že jeho cesta do prvého tímu nebola priama ani jednoduchá. Bod zlomu nastal pri jeho hosťovaní v Linares, čo bola etapa, ktorú spočiatku prežíval s neistotou a istým pocitom konca: "Hosťovanie v Linares? Neviem, či som si myslel, že je to krok späť, ale myslel som si, že dvere do Barçe sa mi tam zavreli, že moja etapa sa skončila," priznáva.
Táto epizóda sa však nakoniec ukázala ako rozhodujúca v jeho kariére: "Tam, v Linares, sa mi darilo, veľmi som dospel ako hráč aj ako človek, a po návrate som prišiel do Barcelony s veľkou chuťou, využil som predsezónnu prípravu a mohol som zostať v prvom tíme."
Samotný Fermín pripúšťa, že pri návrate z nižšieho futbalu boli jeho očakávania oveľa obmedzenejšie: "Keď som prišiel z Linares, myslel som si, že nikdy nebudem hrať za Barçu, ale veril som, že by som sa mohol živiť futbalom," vysvetľuje. Všetko sa zmenilo počas tej predsezónnej prípravy, ktorá mu otvorila dvere do prvého tímu a odštartovala raketový vzostup.
Skúsenosť ďaleko od domova a jeho obvyklého prostredia bola kľúčová pre jeho evolúciu: "V tom momente som odchádzal z La Masie, z mojej komfortnej zóny, a to ma prinútilo sa zlepšiť a veľmi dozrieť. Samozrejme, bez tej etapy v Linares by som nedokázal dosiahnuť to, čo dosahujem teraz," zdôrazňuje stredopoliar, ktorý sa dnes etabloval ako dôležitá súčasť šatne.
Veľký skok Fermín uvažuje aj o rýchlosti, s akou všetko prišlo, a o náročnosti to všetko vstrebať: "Niekedy som si ani neuvedomoval veci, ktoré som doteraz dosiahol, alebo moment, v ktorom sa nachádzam, pretože všetko sa deje tak rýchlo, že niekedy nedoceníš, kde si alebo čo máš," uznáva.
Aby zmiernil tlak, pozerá sa späť: "Snažím sa myslieť na to, keď som prišiel do La Masie alebo keď som odišiel do Linares, na to, čo by som vtedy dal za to, aby som dosiahol to, čo dosahujem teraz, a pravdou je, že som veľmi šťastný."
O každodenných nárokoch v Barçi má jasno: "Zvládam to dobre, nakoniec je to futbal, som si vedomý toho, v akom klube som, je tu veľká náročnosť a vždy musíme byť na najlepšej úrovni."
V jeho raste hrali zásadnú úlohu tréneri. Na Xaviho Hernándeza si uchováva špeciálnu spomienku: "Pomohol mi stať sa hráčom prvého tímu, veľa som sa pri ňom naučil, a hoci tá sezóna nebola kolektívne veľmi dobrá, mne osobne sa darilo a veľmi mi pomohol."
Pri Hansim Flickovi, súčasnom trénerovi, vyzdvihuje kombináciu disciplíny a blízkosti: "Je trochu náročný, ale nakoniec je to aj veľmi blízky človek. Sme všetci jedna rodina a to je to, čo sa snaží v tíme presadiť."
Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info zo sport.es
foto: X/FCB
Diskusia