Barcelona opäť zasadla na španielsky trón po divokom finále, ktoré potvrdilo ofenzívnu nadvládu dua Lewandowski-Raphinha, no zároveň odhalilo trhliny v defenzíve Hansiho Flicka. Kým na ihrisku žiaril znovuzrodený Frenkie de Jong, v zákulisí rezonuje kontroverzné rozhodnutie Realu Madrid nevytvoriť čestnú stráž a za týmto incidentom mal stáť Kylian Mbappé. Prečítajte si hĺbkovú analýzu zápasu, ktorý priniesol emócie, taktické bitky aj znepokojivé otázky o súčasnej úrovni španielskeho futbalu v porovnaní s európskou elitou.

1. Raphinha a Lewandowski musia strieľať...

Včerajšie El Clásico bolo už šiestym, odkedy sa Hansi Flick stal trénerom FC Barcelona. Jeho zverenci v týchto zápasoch strieľali:

  • päť gólov,

  • štyri góly (dvakrát),

  • tri góly (dvakrát),

  • jeden gól.

Dvadsať strelených gólov v šiestich El Clásico dáva pôsobivý priemer 3,33 gólu na zápas. Po včerajšom zápase treba vyzdvihnúť predovšetkým Raphinhu. Brazílčan pridal ďalšie double, vďaka čomu v posledných šiestich súbojoch s Realom strelil sedem gólov (!). Aj druhý zo včerajších strelcov sa v zápasoch proti Los Blancos cíti skvele. Robert Lewandowski od príchodu Hansiho Flicka prekonal brankárov Realu štyrikrát.

Brazílsko-poľské duo teda priamo zodpovedá za viac ako polovicu gólov strelených Barçou v El Clásicu od začiatku minulej sezóny (11 z 20). A to pritom v tomto čase Lewandowski vynechal tri zápasy proti Realu a Raphinha jeden. Je to náhoda, že Barça v tomto období prehrala iba jedno El Clásico – práve to, v ktorom obaja chýbali? Nemyslím si.

2. ... aby nahradili obranu

Sila útoku Barçy je o to podstatnejšia, ak vezmeme do úvahy, že v tom istom čase bola obranná línia, jemne povedané, netesná. Zverenci Hansiho Flicka si udržali čisté konto iba raz, v prvom El Clásicu pod vedením Nemca. Nasledujúce zápasy boli postupne: dva, dva, tri, dva a dva inkasované góly.

Jedenásť inkasovaných gólov v šiestich zápasoch nerobí defenzíve Barçy česť. A pritom sme v tomto čase mohli vidieť troch rôznych brankárov (Iñaki Peña – jediný s čistým kontom, Wojciech Szczęsny a Joan García) a nespočetné varianty zloženia defenzívy. Blaugranas dovoľujú súperovi veľa a včera boli hráči v záveroch oboch polčasov veľmi nesústredení. Najprv si nechali streliť dva góly tesne pred odchodom do šatne a na konci zápasu tím od penaltového rozstrelu zachránila len slabá kvalita zakončenia hráčov Realu a dobré postavenie Joana Garciu.

Johan Cruyff by bol zrejme hrdý, keby videl, ako súčasná Barça uvádza do praxe jeho maximu: „Radšej vyhrám 5:4 ako 1:0,“ ale nemožno poprieť, že je tu veľký priestor na zlepšenie. Po včerajšom zápase možno mať výhrady najmä – nanešťastie v tejto sezóne tradične – voči Julesovi Koundému a Pauovi Cubarsímu.

3. Vyhratá bitka v strede poľa

Keď sme už rozobrali prístup útoku a obrany, oplatí sa venovať pár slov stredovej línii. To, že Pedri bude mať najväčší vplyv na hru Barçy, sme vedeli už vlastne pred zápasom. Podobne ako to, že Fermín López bude obťažovať hráčov Realu pri vyvážaní lopty a sám predvedie niekoľko dynamických nábehov vpred.

Všetky očakávania však včera prekonal Frenkie de Jong. Holanďan v španielskom Superpohári predviedol verziu, ktorú by sme chceli vídať čo najčastejšie. De Jong sa v obrane nebál hrať a v súbojoch so súpermi neuhýbal (v strete s Kylianom Mbappém to práve mohol urobiť...). V útoku zase, len čo uvidel, že sa v centrálnom sektore objavil priestor, odhodlal sa k individuálnej akcii, ktorú až tesne pred pokutovým územím zastavil zúfalým sklzom Jude Bellingham. Návrat Pedriho do základnej jedenástky spôsobil, že opäť sledujeme veľmi dobré výkony Holanďana.

Na druhej strane sme videli stred poľa zbavený kreativity. Napriek ďalším vynaloženým miliónom Real Madrid nie je schopný zaplátať dieru po Tonim Kroosovi a Lukovi Modrićovi. Ostatne, ako je známe, obraz povie viac ako tisíc slov – pozrite sa teda sami.

4. Emócie na ihrisku aj mimo neho

Xabi Alonso má možno pravdu, keď hovorí, že „zo všetkých súťaží je Superpohár najmenej podstatný“. Nemožno však poprieť, že keď sa na ihrisku stretnú FC Barcelona a Real Madrid a zápas priamo rozhoduje o tom, kto zdvihne pohár, môžeme očakávať ohňostroje.

Včera sme ich sledovali na ihrisku aj mimo neho. K tým prvým výrazne prispel José Luis Munuera Montero, ktorý vyzeral, akoby si dal predsavzatie, že nebude siahať do vrecka pre karty. Prinútil ho k tomu až zákrok Raúla Asencia, ktorý mohol pokojne skončiť vytiahnutím karty inej farby. Okrem toho boli napomenutí len Álvaro Carreras a Pedri (obaja za taktické fauly), a Eric García s Fedem Valverdem (za účasť v šarvátke po spomínanom zákroku Asencia).

Keď emócie počas zápasu kypia, nemožno sa čudovať, že nedôjde k ich okamžitému vyhasnutiu hneď po poslednom hvizde rozhodcu, najmä u mladých hráčov. V dôsledku toho sme videli okrem iného komický efekt frustrácie Ardu Gülera, ktorý sa pošmykol pri pokuse kopnúť do fľaše, vulgárne gesto Paua Cubarsího či nechutné slová Fermína Lópeza. Nevideli sme zato čestnú stráž zo strany Realu Madrid – hoci sa zdalo, že Xabi Alonso mal v úmysle ju postaviť, Kylian Mbappé mal iné plány. Na tomto pozadí stojí za zmienku milé správanie Viníciusa a Daniho Carvajala – obaja hráči Realu sa zaujímali o mentálne rozpoloženie Ronalda Arauja, ktorého predtým vyhadzovali do vzduchu spoluhráči.

5. Quo vadis, La Liga?

Včerajší zápas bol nepochybne veľmi dobrým predstavením. Stalo sa tak však hlavne kvôli opísanému emočnému náboju a tiež šialenému priebehu (spomeňme aspoň tri góly v závere prvého polčasu). Samotná športová úroveň však nebola najvyššia. Úchvatných kúskov a kombinačných akcií bolo ako šafranu a víťazný gól bol dielom hlavne náhody.

Barça a Real sú nespochybniteľní lídri španielskeho futbalu. Možno sa však obávať o ich formu v Európe – v tejto sezóne museli Los Blancos uznať prevahu Liverpoolu a Manchesteru City, kým Blaugranas podľahli v súbojoch s Chelsea a Paris Saint-Germain. Môže teda prekvapiť, že Villarreal sa potápa na dne tabuľky v Lige majstrov (35. miesto), Athletic dokázal vyhrať len raz v šiestich kolách a aj Atlético Madrid bolo priam rozdrvené Arsenalom?

Pred rokmi, keď sme sledovali súboje FC Barcelony s Realom Madrid, mohli sme si byť takmer istí, že sledujeme dva najlepšie tímy na svete. Teraz v týchto zápasoch emócie naďalej nechýbajú, ale nemožno sa ubrániť dojmu, že to nie El Clásicá dnes rozhodujú o tom, kto hrá najlepší futbal na svete.

Autor: Lukáš@forcabarca.sk | Spracované na základe info z fcbarca.com
foto: X/FCB

Pomôž nám dosiahnuť 300 členov našej komunity Pridaj sa
109
300

Diskusia

3 komentáre
Simao Premium
2026-01-12 18:58:37
Vie niekto čo take nechutne povedal fermin?
Rasto Premium
2026-01-12 21:54:44
Aká náhoda bol tretí gól? Normálna strela. Že bola tečovaná? Takých gólov je milión. Možno by bol gól aj bez teču, ale primitívnemu pedofilovi ten teč doprajem.